Barová

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Barová  :

Rozmýšľam, či ísť dnes von, či vôbec o to niekto stojí, či len nepokazím atmosféru. Taká veľká kopa ľudí, nesmie sa dať, pokaziť jedným, čo si prišiel na pár pív a inak neočakáva, už nič. Snáď, len pozvať na schôdzu, čo ma občas poteší a ovplyvní celí večer,  posunie do zvláštnej sféry, taký mali experiment, kde je všetko neisté, tak troška záhadné, no a určite, aj troška zvláštne. Toto je len taká, pred barová, chodím tam, už dlhé roky, sedí mi, že je to ozaj bar i keď, iba malinky, veď ide hlavne o ľudí, ktorý sú tam v pohode. Je to celkom uvoľnené, rád si tam vždy posedím a vypijem v kľude pár pív, nech mám aspoň niekedy, možnosť mať na háku, nech všetko hodím za hlavu. Komunikovať sa, už troška bránim, zdá sa mi to zbytočné, aj slušne náročné. Neviem, čo ako vlastne je, čo si môžem dovoliť, ale nemám na to, ani chuť. Piatky si občas prifarbím, nech sa z nudy nezbláznim, nech niečo prežijem, aspoň v pocitovej sfére. Iné, si neviem vybaviť, také veci si nechcem zaplatiť. Veď to je, len slušný humus, ktorý ma možno rozdrví, lebo to má veľkú silu, nedá sa, to len tak obísť, nejde len tak, sa na to vykašľať. Jednoducho mám, len to čo mám, len som v tom troška sám, čo má aj pozitívny zmysel. Veď práve o tom a preto píšem, teraz tento divný text, ktorý ja beriem, ako báseň i keď možno by sa hodil, iný názov, na ten prídem možno neskôr a budem to tak nazývať. Ja a frajerka, tak to je ozaj riadna haluz, to tu ešte nebolo. A nabralo to riadne grády, že vraj nie som, ako každý a jednoducho nemôžem mať. Byť sólo, ma ale dosť baví, nikto mi nič nevyčíta, môžem zostať viacej mladý a venovať sa trebárs tomuto, aby to bolo, také surové, ako to teraz je.

Je to len čisto na mne, ako sa tu vyjadrím, chcem niesť svoje posolstvo, vyjadriť svoje cítenie, myslenie, túžby.