Vnímanie

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Vnímanie  :

Čo teraz, šiel som na doraz, potom prišlo Stop, skoro som spadol z nôh, prišli informácie z nového zdroja. Teraz dokáž, že si vojak, ktorého víchrica nezlomí, ktorý kráča aj keď sa nedarí, isto sa aj veľa naučíš, nerátaj stým, že nakoniec skončíš v božom náručí, na to rovno zabudni. Zostúpila ku mne energia z dvoch zdrojov, ktorá mi ukázala, že mám proste problém a nie som jediný, to preto, lebo robím chyby a život nie je rozprávka, ale ťažká práca, za prácu je, ale pláca. Každý problém zvládnuť dá sa, keď nechýba silná vôľa, niekedy by to, ale zrazilo aj vola, hocikto by šiel do kolien. Dalo by sa to nazvať, totálny problém, keď sa stalo, mne to nové, ozvali sa hlasy, ktoré sú šikovne a vedia viac, asi suverénny prehľad, ale možno nie sú až tak suverénne, ale proste riešia, kvôli niečomu to ľudom robia, náhoda to isto nie je. Troška som sa do nich, ale buchol, majú svoje čaro, svoj pôvab a krásu, pekná farba hlasu, našiel som v nich krásu, dali mi zase šokujúcu šancu, vedieť viac. Keď také existuje, tak treba mať, treba sa životom pretĺkať, každý neúspech prehĺtať, je atraktívne dlho prehrávať, po rokoch zistíš, že aspoň niečo máš a nie len, že si iba za tie roky uspokojil svoje potreby, prídu nové postrehy. Môžeš ich dať do vety, čo vznikne je tu naveky, problémy prebolia a rany sa zahoja, dokiaľ vnímaš choď, neopusti svoju loď, kapitán svoju loď nikdy neopustí, utopí sa s ňou. Keď máš šancu choď, prelom barikády, prejdi hurikány, potom si povedz som, je to úžasné, nie je to len dočasné, existovať je sila, práve sa kráti ďalšia míľa, myslím teda som. Hlavu hore a choď, prejdi peklo, preleť plameňmi, potom si odpočiň nahý na zemi, tak to musí byť. Keď chceš tak poď, ponor moju loď, zdravie je krehké, koľko mám času neviem, zdravo príliš nežijem, za čo mi vystavíš účet, čo bude ťažký úder, chyba je to moja, mal som o seba dbať, nie len brať. Bol to šok, keď vstúpili, ale lekár mi to vysvetlil, čo iné mu, ale zostáva, na každú dieru sa nájde záplata. Zaznel silný zvuk lesného rohu do bitky, zabaľ to, či choď, matematika je jasná, táto zem je, ale krásna. Treba ju milovať a chrániť, mali by sme, aj jej zákony hájiť, nebyť iba parazit, využiť a zahodiť, je to naša matka, je neskutočne krásna. Je zo všetkého najbližšie k dokonalosti, život je zázrak a dar, tak si ho chráň. Vesmír sa asi rozpína, veď sa aj stále vyvíja zo stotiny na stotinu, z minúty na minútu, z hodiny na hodinu, z generácie na generáciu, neustály rast, ktorý pohlcuje aj nás. Chcel by som, sa s toho oceánu vynoriť, nadýchnuť sa, oči otvoriť, chcem ďalej byť, na malej loďke plávať týmto oceánom, vítať každé nové ráno, zatvárať oči pri svite mesiaca, realita je prekrásna, lebo všetko, čo milujeme je krásne, budem písať básne, veselé, aj smutné, podľa toho ako mi bude, napíšem, čo so mnou hýbe, po čom cítim hlad a čo mi chýba, láska je drina. Krásne si zamakať, potom sa zasmiať, nezvyknem plakať, ale prídu aj také chvíle, keď odíde niečo vzácne, spýtaj sa ma, prečo plačeš? Prajem pekný deň, nech sa ti splní sen, život je snívanie, žive vnímanie. Vyber si červenú, alebo modrú, vyber si, tú dobrú, ktorá to je, nik nevie, je to tvoj problém, vyberaj dobre.

Zajtra príde niečo nové a je to tvoje.