Calo – Je to, môj problém .
Idem na to, uvidím čo vznikne, text,
či báseň, možno skúsim troška rýmovať. Bude to moja klasika, textová báseň, ale
nie, bude to text, pár osobných viet, o tom, čo som zažil, zažívam a nejaké
názory. Myslím si, že mi ľudia, sme vyložene Démonické bytosti. Vzájomne na seba
vplývame, každý ma svoj vplyv, určenie, učenie, funkciu, schopnosti, svoj
čas a priestor. Teda povedal by som to, vyložene tak, že sme Démoni. Za
našimi mysľami, sa skrýva, veľmi veľký priestor, možno aj nekonečný, svojimi
myšlienkami, predstavami a skutkami, vypĺňame tento priestor, tvoríme svoj
svet. Nie sme v sebe, ale sami, ak môžem poradiť, udržujte myšlienkovú
hygienu, treba potlačiť zlé veci, svojimi myšlienkami, určujeme svoju cestu, svoj
osud. My nemáme tajomstvá, sme neustále videný, to vyššie, všetko vníma, si to,
na čo myslíš, neustále vyjadrujeme samých seba. Aspoň u mňa je tomu tak,
bolo pre mňa ťažké, prijať fakt, že niekto vidí moje myšlienky a ešte
horšie, že ide proti mne. Taká je, schizofrénia. Priznám sa, troška sa bojím
smrti, teda chcem isť v ústrety tej pravde, čo je potom. Čo som, prežil a vnímal,
zmenilo môj postoj, zmenilo ma to celého, hlavne posledné roky. Chcem aspoň 99%
istotu o našej dlhodobej, najlepšie nekonečnej existencii. I keď, asi
najväčšia blaženosť, je neexistovať. Chcem sa dozvedieť, ako tento svet
funguje, či je isto, niečo vyššie nad nami, chcem nájsť, nejaké odpovede. Môj
problém sa vyvíja, vôbec som nevedel, ako na tom som, neviem to stále. Je to
prepracované, teraz mám, taký postoj, že takáto, je tá choroba. Jediná šanca,
je sa nevzdať, veľa ľudí už skolila, je veľmi silná. Človek priamo zažije niečo,
čomu sa ani nedá uveriť, že môže iný človek, niekomu spraviť, úplne reálna
choroba, liečime reálne, skúsenosti a vnemy. Vnímam to, ako súboj, ako
šancu, vyhrať nemôžem, chcem dosiahnuť Mier, najlepšie spoluprácu. Divné ozaj
totálne, fakt luxusný problém. Toto nie je len tak, nie je to, len moja vec,
toto isto, môj mozog sám nevytvára, sú to iné bytosti, ktoré vedia viac. Cítim
šancu, dlho vzdorujem, som aktívny, mal som hlavu hore, keď som horel, chodil
som pomaly po štyroch, ale nezastal som, chcem im narobiť problémy. Nedivím sa,
že sa schizofrénii hovorí, rakovina duše. Ja ju, mám dlho, tak mám natrénované,
niekoľko krát, som bol na dne, teraz vidím šancu. Som to ja, som taký, nie som,
vo svojej hlave sám, snažím sa, presadiť svojimi argumentmi, niečo som si
vybudoval. Teraz mi nevadí, čo vnímam, lebo je to, aj zaujímavé, čelím výzve, vediem
vojnu, beriem to, ako pestrejšiu realitu, ako možnosť tvoriť, dať hodnotu
svojím skutkom. Prejsť si peklom nie je od veci, po čase, keď som, sa dal do
poriadku, bol som rád tomu, čo som všetko prežil a ustál. Pre mňa je
hodnotnejšie dlho sa pekelne trápiť, prekonávať prekážky, bojovať a drieť,
tak sa dá, získať niečo hodnotné, veď, nič hodnotné nie je ľahké. Môj boj, je
to najhodnotnejšie, čo mám, ďakujem im za to. Aj kvôli tomu, že mám tie
problémy, som tam, kde som a trebárs píšem sem, na svoj blog a niečo
vytváram. Isto lepšie, ako si nejako, plytko užívať, nezaslúžené pôžitky. Aspoň
som, brutálne bojoval, život je náročný, aj ja, som skúšaný, tak, ako každý. Naša
myseľ, určuje náš osud, zároveň je to nekonečný priestor v ktorom, môžeme tvoriť.
Trebárs si, vo svojej mysli, môžeme vytvárať, krásne predstavy, krásne
ušľachtilé bytosti, celé armády, svety, krajiny, celí vesmír, všeličo, možné,
aj nemožné. Čo zasadíme to vyrastie, nekonečný priestor, kde môžeme tvoriť.
Takto posíliť svoju existenciu, keď prídu ťažké časy, môžeme sa potom
o to, čo sme si vytvorili oprieť, . Ja mám, nejakú myseľ, nejako fungujem,
ale vôbec neviem, ako je to u ostatných, ako fungujú ostatný ľudia, moja
myseľ, je veľmi, mierumilovná a tolerantná. Nemám proti nikomu nič,
nikomu, nič zlé, neprajem, nikomu nezávidím. Ja v sebe, vyslovene
neznesiem, keď mám, na niekoho zlé myšlienky, hrozne mi to vadí, preto sa to, vždy
snažím, vo svojej mysli upraviť a neutralizovať. Ja sa takto, celkom slušne
zverejňujem, myslím, teda aj viem, že som, otvorený človek, moc si nevymýšľam,
mám rád pravdu. Momentálne ma polemizovanie o princípoch tejto existencie,
úplné pohltilo, preto stále o tom splietam. O inom sa mi ani nechce
rozprávať. Chcel by som prísť na to, ako
to s nami je, čo bolo, čo bude, čo je smrť, čo je potom, či je
ľudská duša, nesmrteľná. Dúfam, že to isté platí aj o všetkých, živých
bytostiach na zemi a vo vesmíre. Niečo vnímam, mám šancu niečo sa dozvedieť, vnímam
niečo, čo vie viac, odpoveď mi však nechce dať, ale len to, že existuje, čo
vnímam, viem, že tento svet je sila, musím veriť, že je hodnotný, krásy je tu
veľa, ale aj vecí opačných, teda zlých, snáď je rovnováha medzi tým, bielim a čiernym. Aj týmto
polemizovaním, pri písaní, si budujem, názor, hľadám možné princípy a tézy. Iba
polemizujem, beriem to, ale tak, že hľadám, tú správnu líniu, o tomto
svete. Chcem nájsť dôležitú odpoveď na otázku,
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára