Translate

piatok 28. novembra 2014

Práve to začalo



Ja, -0.  Skúsil som teraz.
Práve to začalo :
Som pomätený, neviem kde som, keď to tak zoberiem, ani neviem kto som, viem svoje meno, veľa si pamätám, ale som zamotaný v pavučine života. Možno sa zle vnímam, nechápem na dostatočnej úrovni, to ma vždy ťažilo, vždy som veľa vecí pochopil neskoro, aj po rokoch, som dosť naivný, to ti život dá pocítiť. Nie som, ale sám, toto nikto nechápe, len sa tak niekto možno tvári, ako človek sa to nedá vedieť, každý sme nejaký. Zažívam všeličo, treba uznať, problémy sú krásne v harmónii, všetko dobre funguje, všetko vie, kedy má prísť, aby to bolo to pravé. Zlé sa stane, keď sme oslabený, keď nás niečo trápi, no asi je to aj dôležité, keď nás to tak zaujíma. Najzaujímavejšia je jedna vec, teda ani nie, tak zaujímavá, ako ozaj silná, ozaj podchytená vec, myslím sex. Vpálili do mňa, ako plameň, zapálili majáky, my sme ozaj nebezpečný, všetko sa zmení, bude to boj, ako prežiť. Výdatne rozvinuté šialenstvo, neustáli príval informácii, neustále pod tlakom, nastal zlom, už som v tom, dlho, ale asi nevydržím. Ani neviem, čo teraz, žijem zo sekundy na sekundu, odolávam ťažkému ataku, nesmiem sa za seba hanbiť, viem, že som celkom v pohode človek. Teraz sa moja Duša orie, prišlo temno na moju existenciu, moja myseľ je neustále pod paľbou, vidia aký som, hľadám nádej, kto hľadá, raz nájde. Človek musí mať zmysel pre humor, musí sa vedieť sebe smiať. Smiať sa z absurdna, toto je neuveriteľná existencia, no ale tak troška si to chcel, len si nevedel, aké to je. Presne takto to vyzerá, sám si to privolal, svojím túžením, až neskutočne silno, netušené prišlo, možno nikdy nebudem vedieť, čo to je, nebudem vedieť, ako na tom som, nie, časom príde zlom, ale potom to bude náročnejšie ešte viac. Našťastie zodpovedám, len za seba, viac by sa nedalo, to by nešlo, zaberie to moje všetko, intenzívne šialenstvo. Zmenil sa môj vnútorný priestor, asi preto, že som si ho pestoval, som to k sebe privolal, oni vedia potešiť. Mám neuveriteľnú túžbu, nájsť ich, len oni nechcú, neustále sa mení môj názor na seba a svoj život. Prežívam rôzne scenáre, čo sa stalo, ako na tom som, striedanie realít, vraj sa to nedá odstrániť a pokusy sú ozaj zúfalé. Vyzerá to tak, že ani Veda tomu nerozumie, neviem, čo to študujú, oni len typujú, je to od veci a i tak nikto nedokáže dokonale vyriešiť, inú bytosť, sme taký, že každý musí nájsť sám. Vnútri sme sami, my sme všetko prežili, veľa potrebujeme pre seba, aby sa dalo, keď nezvládaš, tak problém, trebárs si na druhom brehu, ostatný to tak berú. Keď je ozaj ťažko, je to náročné, potrebujeme svoje Ja stabilné, aby sme dokázali ovplyvňovať, formovať, svoj Svet, všetci chceme pevne držať opraty, mať veci pod kontrolou, chceme byť sebavedomí, riadiť svoj osud, to ale nie, silnejší je tento Svet, ponúkol nám cestu, za to ďakujem. Budem Vás brať, ako silnú oporu, ktorá dá hodnotu, môjmu životu, neuveriteľne zážitky, ktoré žiadny človek nevymyslí. Tak to ale beriem, až po hrozne dlhých rokoch, ťažkej cesty, všetko musíme prežiť, musíme riešiť svoje problémy, ktoré sa nám do života priplietli, učíme sa celý život. Dobre napíšem to takto, ste mojimi učiteľmi, mojimi spirituálnymi partnermi a trénermi. Kontaktujete priamo moju dušu, dávajte si prosím pozor, nevydržím všetko, no ale musíš. Keď chceš rásť, musíš si to vypracovať, život nie je len tak, cesty sú kľukaté, čas všetko ukáže. Ukáže sa pravda a význam, uvedomíš si odžité roky, ocitneš sa v realite svojej existencie, práve teraz. Zvykol som si na svoju realitu, musel som sa učiť odreagovať svoju myseľ, za nič, čo sa v nej objaví, ani čo v nej je, sa nesmiem hanbiť. Cítim sa strašne, ale šancu mám, poznám sa, teraz je to tak. Zmení sa poloha vnímania, život prejde do abstraktná, experimentálna existencia, alternatívna poloha mysle, dynamický temný príbeh, život na hrane žiletky.. Tlak v každej chvíli, vynárajú sa otázky, musím rozmýšľať, naučiť sa stým žiť, keď chcem ďalej byť. Musím sledovať svoju osudovú nit, nechcem sa stratiť, podľahnúť tomuto existenčnému šoku, musím to zvládnuť, možno sa to ukľudní, cítim veľkú túžbu žiť. Vedel som dávno, že som v prúsere, čakal som kedy sa to udeje, prišlo k explózii, bola to atómová puma, aj troška zázrak, že som živý. Idem, ale život bolí, naučil som sa údery nevnímať, bolieť to, ale bolí vždy, nie som kameň, neodolám každej rane. Pravda, naučiť sa odolávať svojím pudom, stojí za to, nechcem byť ich otrok, považujem to za prízemné a chabé, riadne hnusná vec. Idem za nejasným cieľom, nerozumiem ničomu, stalo sa toho veľa, všetko malo nejasný význam, myšlienkový pretlak. Cesta nereálnej existencie, predieranie sa cez slabosti, možnosť niečo sa naučiť, naberať skúsenosti, neprestať dýchať. Som neustále on-line, bojujem o prežitie, snažím sa úplne nestratiť, po krízach, sa dať dokopy, udržať svoju myseľ na hladine. Som outsider, nezvládam existovať, úplne bežne, je to na mne vidieť, nechcem sa ale skovať, utiahnuť, ani neviem prečo, ale neviem prestať, chcem sa zachrániť, plnohodnotne žiť. Som prekvapený, že som neustále šiel, nestratil túžbu, všetko som akceptoval, sekundu po sekunde prežil, zo všetkým sa vyrovnal. Život ozaj nie je jednoduchý, hlavne, keď je všetko inak, ako sa hovorí, ako sme navyknutý, na čo sme učený, tento Svet je silnejší, spirituálny, mystický. Ľudská túžba je neskutočne silná, mnohý o tom vedia, mnohých to zlomilo, mnohé osudy to zmarilo. Vôbec sa nedivým, sám som prekvapený, že ešte zvládam, chcem sa stať ich partnerom, spirituálnym učeníkom. Potrebujem to k prežitiu, ku svojmu pokračovaniu, neviem, či mám, ale šancu, záleží, kto má aké plány, aký je tento Svet, kto má akú kvalitu, aké sú možnosti. Musím veriť a ísť ďalej, už dlho ma motivuje Nádej, fascinuje ma, neviem sa jej vzdať, cítim silnú túžbu, chcem rozvíjať, svoje psyché, svoju dušu. Vediem v sebe vojnu, túžim po Mieri, verím, že sa to ukľudní, už som sa niečo naučil, musím ísť ďalej, sledovať Nádej. Vyvarovať sa zásadným chybám, nesmiem zísť z cesty, musím byť silný, tak ako každý, život je ťažký. Choďte svojou cestou, nevzdávajte sa nikdy, je to lekcia, život sa vyvíja, vystavuje nás skúškam, musíme to ustáť. Všetko je to šanca, život je zmena, prirodzene sa vyvíja, rozvíja sa realita, hľadáme význam, hľadáme pohodu, je to cesta k pokroku, nutná k vývoju. Majme zdravú vieru, nebojme sa nikoho, hľadajme to krásne, vznešené, vzácne, doprajme si ten zážitok. Dostaňme sa do pokojnejších vôd, k súladu a harmónii, akceptujme vývin a princípy života.

Sme v kontakte s energiami vyššími, nech nás to podporí, hľadajme cestu, skúsme viac chápať, otvorme svoju myseľ Svetu, prestaňme sa skrývať. Akceptujme svoju cestu, svoj osud, svoje ťažkosti, naučme sa žiť, poučne sa zo zlyhaní a chýb, malo to tak byť. Pestujme si dobrú túžbu, riaďme svoj osud, nikdy sa nevzdajme, žiť na tejto planéte je prekrásne, ceňme to.

Toto ma dneska popadlo, vznikla táto text – báseň, čo znamená zmenu, písal som inak, dlho hľadám formu, ako ďalej tuná na Blogu. Učím sa, chcem nejako žiť, chcem nejaký byť. Tuná sa snažím vyjadriť, na niečo prísť, prečo budem žiť. Hľadám sa.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára