Calo - Poslanie.

Calo - Poslanie.

Treba písať, naštartovať zmysli, či nezmysli, kto si čo vymyslí, kto čo spraví, nie som správny, pripúšťam omyli, tie ma zmenili, presne mierili, vytušili čo mnou hýbe, aký žijem príbeh. Oslovili moje túžby, vyslali na cestu smrti, tým že všetko ohrozili na maximálnu úroveň, test vôle, nervov, odolnosti, presvedčenia. Psychologický hlavolam, existenčná zmena, som tomu rád, bolo mi to treba, len sa nesmiem vzdať, chcem niečo dať, cítil som to vždy tak, otvorili ma. To bol môj potenciál, moja bytosť, tej som dal prednosť, veď túto telesnú schránku a oddelené zmysli a myseľ nemám len tak, chcem to hrať priamo, no už sa niečo stalo. Svoju existenciu tak troška vnímam ako experiment, pohybujem sa v priestore o ktorom sa nám všetko tají, nie nežijeme v raji, Svet je temný a zlý, všetci máme na to vplyv. Sami udržujeme tento systém v mantineloch, veľmi úzkych, vyžaduje sa obdobná šablóna, spoločensky akceptovaného vnímania. Sme plný predsudkov a nezmyselných návykov, nič viac nepoznáme, duševno je prázdne, klameme svojej vlastnej hlave. Prinášame skazu a deformáciu, sme v bludisku ponúkaných informácii v systéme kde je všetko klamstvo. Za klamstvo sa skrývame, vyhýbame sa pravde, všetko je klam, oklamaná existencia, chýba základná definícia, kto sme, čo je to správne. V tom je existencia úžasná, ponúka maximálny priestor na filozofovanie,  bádanie, realizovanie, veľká tajomná hra. Všetko je mystické, samé silné vnemy, zážitky, život je silná káva, psychologická dráma, či niekedy komédia. Rozbúrené psyché, preťažená myseľ, chce sa prebudiť, tvoju bytosť osloviť, nasmerovať k odpovediam na otázky ktoré vznesieme, ktoré žijeme, ktoré nami hýbu, máme to čo vieme, ostatné nie je, je nepoznané. Existujeme v tajomne, žijeme mystické životy, plné prapodivných skúseností, ktoré nám existencia prináša, učíme sa ozaj celí život, čokoľvek čo nečakáte. Všetko má svoj dôvod aj keď táto Zem je podvod, ničomu sa nedá veriť, isto nie ľuďom, podliehajú bludom, každý myslí len na seba, egocentrizmus.  

No ja len to, že tento Svet je silno mystický, duchovne bohatý, pestrý, to chcem povedať na mieste je aj formulácia upozorniť, lebo sa cítime ako páni tvorstva. Tak sme sebavedomý, čo nie je vždy správne, všetko nás aj klame, sme nevedomí, duchovne slepí, plytkí, sme v takej situácii, pozícii. Mňa vyjadrenie tohto Sveta, života veľmi zaujíma, tak to bolo vždy, ale prišlo k zmene a všetko sa zintenzívnilo, vnímam toho viac, nie je to len tak. Je to hra na hrane môjho vnímania, svoj život nazývam experimentálna existencia, lebo idem oproti tomu, čo tvrdí falošná medicína, konzumná spoločnosť, verejná mienka, poznanie Sveta.

Život je poslanie, osobné povstanie, súboj zmyslov, myslí, netreba byť plytký, prázdny, verím, že Svet je krásny, pestrý, isto bohatý. Sú bytosti duchovné, mystické, čo nás prevyšujú, oni nás stvorili, vystavili týmto skúškam. Život je tajomný, duchovný, mystický, ponúka pestrý priestor pre realizáciu, tvorbu, osobnú vieru, uspokojenie ducha, nie len zmyslov. Je veľa umelcov, odborníkov, vedcov, plný vznešených tradícii, kultúr, bohatej histórie.

Tento text je stý, už som niečo vyjadril, samého seba niečo naučil, spestril si realitu, svoju bytosť, svoje duchovno, svoje psyché.

Pekný deň.

Polemizovanie :

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Polemizovanie :

Všeličo som popísal, všeličo riešil a isto aj zhrešil, dokonca niečo možno urazil, veľa chýb som sa dopustil, veľa riskoval, ale neviem, či niečo stratil, či získal. Za iste veci som aj pykal, komplikovanou cestou išiel, mám takú myseľ, som taký typ, troška paranoja, no ale nevadí, nik nie je bez chýb, paranoja je býk, všeličo možne a isto aj nemožné, mi príde do cesty, všelijaké informace, všelijaké zážitky. Rozsypané Žiletky, ale nie mojou rukou, veľa sa sková do slov, veľa zle pochopí, či vyjadrí v nevhodný skutok sa prejaví, na zlú skúsenosť pretaví. Sme celkom žeravý, voda to napraví, aspoň nás ovlaží, schladí, rozum nastaví, preprogramuje, prekalibruje.

My sme ten výsledok, všetkých možných princípov, chemických reakcii, rôznych podobných zákonov, ktoré tu platia. Čo je priveľa, energia sa tu prejavuje, čo bude asi vzácne, nemôže to byť preto ľahké, veľká veda, všetko môže byť viera, ale v koho, Ja myslím, že v seba, je nám umožnené toto naše telesno a duševno spravovať, túto našu bytosť riadiť. Osobný manažment na veľkej úrovni, riadenie sa v komplikovanom sociálnom prostredí v komplikovanom organizme, spoločenstvo, realita. Vzájomná reakcia, všetkého hmotného i nehmotného, všetkého pozitívneho a negatívneho, všetkého existujúceho. Tuná všetko žije, vníma, každý si tu píše svoj príbeh, každý deň Žijeme v takom prostredí sa pohybujeme, taký Život Žijeme je to celé riadené, ozaj veľa tých existujúcich bytostí, filozofii, učení o našom určení, tej momentálnej záhady, šialenej reality, existenčnej podstaty, nutnosti.

Je dobré sa uvoľniť, nechať energiu plynúť, farbiť ju svojimi skutkami, myšlienkami, živiť spomienkami, prekonávať komplexy, neupadať do existenčnej depresie , držať sa, snažiť sa, mať sa rád. Vyslovíme toľko, koľko chceme, chvíľku sa zvyká na to nové, všelikto nás chce podviesť, kujú sa tu isto všelijaké plány. Všetko má dve strany, či tryská do všetkých existenčných strán, všetkého, čo sa dá, obsahuje, uvedomuje si reálne nekonečno, keď nie reálne, tak v princípe. Tvarujeme energiu, každý sám, všetci spolu, s kým ešte je drsné, veľa bytostí je v tom procese ja to považujem za dobré, zároveň ako potrebné, nech má realita silu a hodnotu. Prajem veľa síl do boja, nech po nás nejde žiadna potvora, nech radšej podporí, vedie správnym smerom, možný je prielom. Ale to už je iná liga, ťažká každá chvíľa, neustále sa zvyšujúca náročnosť, dopady neustále rozsiahlejšie.

Zodpovednosť je v raste, neustále pracuje, všetko je v pohybe, my vnímame, činíme.  Máme podozrivo dobrú fantáziu.

Žiť je aj nutnosť, asi tá najkrajšia, či najsilnejšia na Svete, pre nás. Je aj viac.

Calo - Uvidím, čo príde.

Calo - Uvidím, čo príde.

Píšem, hľadám zmysel, systém má nechce, troška zatiaľ odmietam akceptovať, čo odo mňa systém žiada, snažím si brániť svoje túžby, ale už ide skorej o silný princíp a isto i o silu túžby. Každý niečo vie, každý cti svoj smer, alebo je nešťastný. Riešime svoje problémy , jednoducho žijeme v to dobré pre nás veríme, odpovede hľadáme, veríme v život večný, to by chcel asi každý. Verím v duchovno, myslím že je to správne, ale veľmi ťažké, ťažké ma svoju hodnotu, pridá silu do kroku, ale aj všetko ohrozí. Nie, nie si, až tak perfektný, veľa sa musíš naučiť, zodpovedáš, ako ja teraz za to, čo napíšeš, povieš, či si pomyslíš podľa toho o čo sa snažíš. Ako existovať zmysluplne, ako to čo ti vadí, čo nechceš odbúrať, čo si dovoliť, čo nie. Niečo voľné vyjadríš, možno sa to ani nedá uniesť, toto nie je konkrétne, ale zahalené, tajné, tajomné, mystické.

Hlava, ako je plná, tak je aj prázdna, neviem čo ma čaká, trest je odmena, potešenie trest, hodnotí nás každý sám i celok, zodpovedáme za každý skutok, vetu, vyjadrujeme, čo cítime, sami si za všetko zodpovedáme, každopádne žijeme v spoločenstve. Zodpovednosť i nezodpovednosť, ide možno z hora, rozplýva sa v systéme, každý svoj kus odnesie, to platí ak slovo sloboda je nereálny pojem, čo je možné, možno zle, či dobre. Možno je cieľom zjednotiť sa v spoločnom vedomí. 

Dúfam, že život má hodnotu, buď je fascinujúci, ako to cítim, alebo sú to dosť bludy, drsne a nebezpečné povedané. Ale myslím že nie, toto je veľká vec, šokujúca realita, totálny šok, som prehnane drzí, realita má ale drží. Je to tak silné, neskutočné, kvalitné, tak verím, že ja som na vine. Držím si nádej a držím si právo hľadať, osobné verím, že môžem, že sa to dá, že je to správne, že mám na to pravo, či aspoň šancu.

Nezobrali mi nič, veľa dali, ale jedna vec je strašidelná a šok, prečo práve teraz, prežívam túto realitu, prečo som teraz v tak ohnivej situácii.

No, čo vyzerá ostro je súboj medzi pohlaviami, či bytosťami, všetkých nás asi oklamali, ale možno sa dá, nedivím sa, že keď žijem v takomto spoločenstve, ako muž, že je to tak komplikované. Partner je moje druhé ja, niečo potrebujem ja i zatiaľ ona, to chcú ale zmeniť, sú v tom tvrdý, samota je pre mňa cenná, radšej sám, ako nejakú krásnu otravu, nechcem popravu, ale aj tá raz príde. Majú silný vplyv a principiálne ide i o deti a rozdielnosť, samota má svoje kúzlo, akoby trocha nechávala človeka mladším, asi preto, že odbúra isté povinnosti, starosti, obavy, strach. Deti sú zrejme dar, záleží to, ale od toho, čo aj mňa silno trápi, to, aký je tento Svet, tento život, nás všetkých, tejto planéty, tohto Vesmíru.

Verím v celkový život večný v ďalší a ďalší Vesmír, či v ďalšie rozmanité reality, existencie v množstvo rozmanitých životných princípov , či v úplne iné existenčné, či úplne iné  formy bytia, vnímania. Verím že máme čo sledovať, máme možnosť vyvíjať sa, motivovať sa, inšpirovať sa, že nás terajší život má hlboký zmysel a hodnotu.

Verím v kvalitu a rozmanitosť, čo je zrejme skutočnosť, takže veľký rešpekt. Treba mať koncentrovanú myseľ na účel, byť praktický, hodnotný, ostražití, bystri. Život nás skúša, neustála voľba, taká je naša realita, teda aspoň moja momentálna. Cesta sa nám otvára, vytvárame ju, odvíja sa náš príbeh. Možno sa dá viac, ja k tomu cestu neviem nájsť.

Život je výzva. Ozaj maximálny rešpekt.

Zatiaľ, ďakujem za všetko.

Calo – Nízke bytosti.

Calo –  Nízke bytosti.

Bez prítomnosti úcty, rešpektu s chorým sebavedomým, vadným presvedčením, udreli na slabšie miesta, primitívne, bez hodnoty, bez zábran, vždy silno, vždy zbabelo, kolektívny blud, intenzívny hnus. Chceli urobiť radikálnu zmenu mojej bytosti, zničiť moje Ja, vystavili ma nenormálnemu tlaku i za cenu môjho pádu, či úplného krachu. Taký, že si myslia, že môžu všetko, takto primitívne aj mohli, nemali veľa pochýb, prízemné, nevkusné bytosti. Kolektív, či skorej stádo, vyjadrujúce primitivitu spoločnosti, rozbehli svinstvo, existenčných rozmerov, ukázali mi viac krát cestu na dno. Útočili priamo, na základy mojej bytosti, na môj život, na moje všetko, pritom nikto na nich nebol a nie je zvedavý. Kolektívny (stádovitý) nízky prejav, tak nevyhnutný u nás ľudí, vystrelil ma do neznáma, začala psychologická vojna, boj o život. Záplava nechutných zážitkov, ktoré ma stretli, vždy podradné a úbohé skutky, bez hodnoty, bez cti, akoby od bytostí ktoré nič nectia, možno len seba. Za tie dlhé roky ma nestretol, ani jeden kvalitný skutok, niečo čo by malo reálnu hodnotu, kvalitu, ani náznak niečoho konštruktívneho, vecného.  Dlhé roky bez hodnotnejšieho pozitívneho zážitku, ktoré mi, ale veľa dali, takto sa viac učíme, ako keď sa nám darí. Vraj sme tak veľký, akému veľkému problému sa dokážeme postaviť, tak je to výzva.

Ľudská bytosť dáva možnosť, podľa mňa až potrebu, či nutnosť, aby sme boli vyspelé, individuálne hodnotné bytosti, súlad nachádzali na tých miestach vyšších, osvietených, uvedomelých. Aby sme sa takto stretávali, ako spoločnosť, ale po osobnej transformácii, vývoji a vytvárali vyššiu spoločnosť, kde je silno naštartovaný proces uvedomenia, rozšíreného vedomia. Tento Svet k tomu všetko ponúka, lebo je duchovne silný, pestrý, záhadný. Zatiaľ, akoby sme chodili po Svete a nevnímali, nereagovali, sebavedomo vyhlasujeme, že nemáme záujem, chceme zostať nevedomý, tak trocha mŕtvy. Sme na veľmi nízkom vývojovom stupni, akoby vývoj ľudskej bytosti ani neprebiehal. Svet sa mení, ale my nie, možno ideme cestou späť. Ako to teraz vnímam, ako rozmýšľam, ako sa postupne vyjadrujeme, ľudská spoločnosť je šok, podobne smrdí hnoj, či žumpa. Sme beštie, nevážime si nič, vidíme len seba, likvidujeme túto planétu, život na nej. Ovládajú a vyjadrujú nás samé bludy, nezmysli, nie sme schopný hodnotnejších, uvedomelých myšlienkových trendov, procesov, sme úplne zaslepený, nevedomý. Netvoríme nové vízie tohto Sveta a Nás, nevyvíjame sa, nemáme teda zdravý rozum. Orientujeme sa, len podľa zvyklostí, zabehnutých trendov, predsudkov, postojov, nehľadáme nové, reálne východiska, nesnažíme sa ozaj zorientovať, napredovať. Nepestujeme svoju jedinečnosť, svoje  individuálne učenie, svoju filozofiu, držíme svoje bytosti veľmi nízko, nevedomé. Sme plný bludov a bludných názorov, nevnímame bystro, nerobíme si svoj vlastný názor na tento Svet, čo je chyba, lebo tento Svet, to požaduje, dáva na to maximálny priestor, taká je naša pozícia, žiada sa to. Preto sme ľahko manipulovateľný je s nami zaobchádzané nedôstojne, neférovo, tými, čo vládnu. Akoby sme všetci išli podľa rovnakého scenára, sme si hrozne podobný, pritom priestor je neuveriteľne otvorený, kreatívny, len asi nám chýba odvaha, ísť svoje.

My nepracujeme so skutočnou realitou, vnímame zjednodušený obraz reality, je to aj manipulácia vládnucich, Svet je úplne iný, zvykli sme si, prispôsobili sme sa, ale nerešpektujeme istý, iný existenčný princíp a formu. Dejú sa tu zázraky a my sa tvárime, akože nič, nerozlišujeme, neposudzujeme, máme zatvorenú, neprístupnú myseľ. Preto je  otvorených nespočetne veľa možností, vytvárať si svoj názor, svoje vízie, myslím, že to je aj veľmi dôležité. Naše správanie je veľmi jednoduché a slepé, nevytvárame si skutočné obrazy situácii a problémov, nevnímame ozajstnú realitu, jednáme len na základe predsudkov a zvyklostí, nie reálne, máme vyložene klapky na očiach, spiacu myseľ. Podľa mňa sme chorý, slepý, nemohúci, hlúpi, myslím, že tento systém nás tak vedie, manipuluje, drží na uzde, nie je žiaduce, aby sme boli bytosti s rozhľadeným vedomím s ozaj reálnym uvažovaním. Zatiaľ nám chýba aj záujem zlepšiť tento Svet, seba, sme spokojný a malí. Uspokojujeme sa s víziou, že žijeme v jednoduchom Svete, tvárime sa, akoby bolo všetko v poriadku, ale nie je, udržujeme stav nevedomosti, slepoty. V prvom rade musíme prebudiť túžbu vedieť, vnímať viac, vyrásť, byť vyspelejší, skutočnejší, rozvinúť sa, oslobodiť sa.

Spoločnosť nie je vôbec v poriadku, tak byť v opozícii s istými spoločenskými trendmi, zvyklosťami, prejavmi, považujem za správne. Je tu veľa bytostí je to džungľa, ťažký boj. Odlišných neodsudzujú len nejaký jedinci, ale vyslovene spoločnosť ako celok, sme si viac podobný, ako je zdravé a až vhodné. Nie je to v poriadku, verím v zmenu, je taká doba, že to ide jedine cez ozaj intenzívny boj. Zmení sa to, ak už Svet bude iný a nový jedinci sa budú rodiť do takého Sveta, od začiatku budú vnímať a žiť v tejto rozvinutej, hodnotnej, reálnej realite, prirodzene splynú s ňou. Isto nie je jedno, čo tu necháme pre tých po nás. Ak to niekto dokázal, vydal sa na cestu, prijal boj a uspel je dôležité, aby nebol odsúdený, zatratený, ale aby inšpiroval ďalšie bytosti. Je to ťažká cesta, kde neustále hrozí krach, nič hodnotné, nie je ľahké, taký človek bude dlho nepochopený, už len preto, že robí veci ktoré nie sú štandard je iný. Niektorý ľudia inak nemôžu, musia ísť za tým, čo považujú za správne, čo nimi hýbe, potrebujú svoju bytosť, svoje cítenie realizovať.

Máme osobne neskutočne veľký potenciál, Svet, Vesmír nám ponúka maximálne podmienky, ako sa realizovať, vyvíjať, ako rasť, ako sa nechať fascinovať, ako žiť zmysluplný život, ako rozvíjať svoje duševno a vedomie.

V našich mysliach sa musia trvalo usadiť pojmi, ako sviežosť, bystrosť, otvorenosť, liberálnosť, kreativita, záujem, pokora, úcta, rešpekt, tolerancia, túžba, vízia, odvaha.