Plastelína

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Plastelína :

Mať, tak mozog z plastelíny, tvarovať ho, keď sa míli. Zabezpečiť všetky farbi, nech je pestri, ako ma byť. Z materiálu tohto mozgu, by bolo lepšie aj to zvonku. Cele telo, jednej farbi, pre istotu, netreba sa zblázniť. Lepšie je si odpočinúť, spánok lieči, ako nikto. Plastelínu nechať malým, nech vytvoria, čo majú radi. Tí malí, nech určia smer, nech premaľujú celu Zem. Nech sa nám tu, lepšie žije a čo najviac zloby zhynie.

Buďme radi, že tu sme, lebo toto nám, raz vráti svet.

Oklamaný

Ja, -2000. Našiel som starý zošit.

Oklamaný  :

Oklamaný, okradnutý, tomu neverím, stojíš v kúte opustený, čo som ti spravil. Vytiahni si, ten nôž z chrbta, nelíž z rany krv, utiahni sa do šialenstva, zblázni sa a mlč. Poletuješ, len tak vzduchom, hluchý netopier, čakáš, až sa niečo pohne, potom chytáš smer. Netrápia ťa pevne ciele, nemáš záujem, radšej zletíš hlavou dole, kde je pevná zem. Obzeráš sa do budúcna, nemáš právo žiť, poskladaj si svoje ústa a potom hrozne krič. Nemáš chuť na polku sveta, skúsme ich vyvraždiť. Vrážať všetkým, nôž do chrbta, veď nemajú právo žiť.

Vyvraždil si všetko vôkol, lížeš z ich rán krv, odkladáš si svoje gestá, ponúkaš len smrť.

Krabička

Ja, -2000. Našiel som, starý zošit.

Krabička :

Poď so mnou, tam kde je, slnko žlte, kvitnú stromy, ovocie je tak chutné. Postavíme si krabičku z hliny, vrazíme sklo, zvrchu sa bude dýmiť. My sme tí, čo sa neboja zimy. Je nám teplo, pohľad cez sklo je čistý. Ja stojím vonku, mrznem a trocha myslím, skladám si krabičku, vo svojej hlave, tú vietor nesfúkne, odnesie ju ďalej. Privolám všetky katastrofické živly, nech vo mne rozdrvia, všetko čo myslí.

Iba jeden problém, nie som si istý.