Alternatívne formy bytia

 Ja, - 0. Skúsil som teraz.

Alternatívne formy bytia :

Ahoj. Aký máš deň, život je sen aktuálny, všeličo sa nepodarí, ale zase veľa hej, tak sej to dobré, niekto žobre, ale aj to je cesta, aj to je parameter života a duchovna. Aj taká maximálna špinavosť má svoj rozmer, tak ho rozmeň, to sa na oko stalo, vtedy keď sa to zlomové dialo, cesta z komfortu do pekla, zbytočná bola každá veta, smer, tak sa zmeň z bezmocného na cteného, proste životom skúšaného ako každí, lákajú nás tu vnady, na to sme nastavení, ale nemusí to tak byť. Ja zisťujem že je to tak lepšie, nie žiť v mladosti len pre koitus, keď zahlásia odstúp, my nie sme  pre teba, potom prišla dlhoročná odveta, že som v podstate o nič neprišiel, že je to tak lepšie, keď si povieš nerieš, ale konaj inak, čo z toho vyplýva, nie nie je mi zima, samému mi je dobre i keď sa duša orie, bývajú to aj zážitky mocné, čarovné. Realita nejde priamo, všeličo sa už stalo a stane sa zas, ak to nevyriešiš, čo je časté, lebo je to komplikované a si späť tam kde si bol, nedoriešil si zlom a príde to zas, tak sa možno tras, či plač, si predsa hráč, nie bábka, ktorú všetko zláka, ale vyber si svoje, čoho si hoden, čo ťa zrkadlí, nový rozmer nastaví, nech nie je časté Deja vu, lebo taký život, nejde rovno, ale pestro kľukato, stane sa čo už si zažil, zase si sa vrátil, návraty sú často v tých extrémnych chvíľach, kedy si sa priznal, som to Ja. Sú rôzne fázy, opakujúce sa frázy, treba to raz zlomiť, inak budeš krúžiť.
 
Sú na to rôzne parametre bytia, rôzne pravidla a zvyky, dotiahnuť akciu do konca je ťažké, ale má to grády, každý žije svoje, máme svoje pole, pôsobenia a tvorenia, zmeny. K zlepšeniu je cesta komplikovaná, lebo tento Svet je pestrý, vanú silné vetry, keď to zacítiš, tak sa prebudíš zo svojej nevedomosti, všetko sa znejasní, ukáže sa že Svet je iný, sila v každej chvíli. Jaj Ja som sa zmýlil, štandard nie je vše priamo nič, ale každý má svoju sféru vplyvu, svoje osobné poslanie, prichádza na pozvanie, začal iný boj, drž sa, alebo sa zlom, ale čo po tom, nezlom seba, ale ostatné v realite, začni písať svoje, ono to nebude až tak nové, len sa to znova objaví. Potom na to niekto narazí a možno mu to pomôže, nie som tu prvý ani sám. Tak sa nedám, iná cesta nie je ako vpred, možno ciel je stred, pokojnejšia, zlatá stredná cesta, čo ťa stále viedlo, mal si ten cit a povahu, ako sa dostať z davu k sebe samému, tam je naj zábava, keď sa s tebou každý len nezahráva, no keď sa môžeš o seba oprieť, nebyť len obeť života, mnohý tu živoria a vraj „vo vilách hrajú karty“, nevedia čo stým, takže bohatstvo je inde, každý ho má v sebe a rodine, niekedy aj na pive, ak je to zaslúžené po práci, nie ako jediné.
 
To čo mám Ja, ide podľa šablóny ale nie pre mňa, lebo mi to je prezentované priamo, svojsky, reálne prežité, často v extrémnych situáciách, obdobiach, fáze, na plno prežité, adresne dodané, vyjadrené priamo, so mnou sa to hralo a v tom extréme bolo čaro, neskutočné čo sa dialo, Svet má pre každého osobitný rozmer, priestor, nájde sa tam každí, kráčať v daždi po Svete, na boso a zároveň tak bohatý. Že som na slepo skončil pri blúdení lesom a v civilizácii v Partizánskom, keď som to zistil a  zbadal kde som , na nádraží veľký nápis Partizánske, bolo to aj dojatie, čo mnou prešlo, aj na to je to bohaté, pestré, každí to má niekde. Je to všade, nie je to jasné. Mne bolo naznačené mocne, že spôsobov je veľa, dá sa existovať rôzne,  hľadal som, ale priamo nenašiel, lebo iná forma existencie, vyžaduje toho veľa, často to zostane na prvom odvahe. Kvalita je treba, nebáť sa, ale ťažko zvládnuť, lebo ťa  čapnú a ty sa im predstavíš, dajú injekciu a si o dekádu späť, zmena misie, ale dane sú pekelné, celé žitie než príde nová šanca, či vhodná chvíľa, možnosť to zvládnuť, možno na to celé ďalšie žitie, než prídeš do tej chvíle a znova je ta možnosť. Život nejde priamo, len mi sa tak orientujeme v nejakom čase, asi nekončí len sa niekde objavíš pri ďalšej skúške. Je to ťažké platiť také dane, ale neuvedomujeme si to, keď spadneme aj za to zvládnuté a bude to treba znovu, nutnosť zmeniť situáciu, zmaturovať, uspieť, pridať sa na stranu tých čo to dali, svoje si vzali, ale ľahko sa ide späť, „kto vysoko lieta, hlboko padá“. 
Taký je život, sme tu uväznený a cesta von je extrémna a nie je na vždy, všetci sme sem padli, lebo sme to nezvládli a stratili status. Tak si to treba hľadať znova, Svet sa s nami pohrá, možnosti dodá, ty len ži, vyhýbaj sa lži, pravda má mocní rozmer i keď často pôsobí naivne, ale často nie ak je hlavná motivácia, tak naivitu prekoná, stane sa základná a nemenná, celistvá, cenná, proste pravda je i vzácna. Klamstvo vyžaduje odvahu a predstavivosť, pravda sa mne osobne páči viac, je pokojná, vznešená, som rád že ma to slovo teraz napadlo.
 
Je tu sila v každom detaile, všetko je mocne vyjadrené, nič tu nie je len tak, čo za bytosť je vták, vraj sú často „hajzlíci“ pre nás ľudí, väčšina tu blúdi a hrá mocnú hru života, vždy príde odveta, silné obdobie, čo nás zomkne a vyjadrí to dobré v nás, náš príspevok Svetu, keď prídeš na tú správnu vetu, ale skorej stranu, keď sa nájdeš, ďalej zájdeš. Keď vieš viac, môžeš dať príklad, ako neprehrávať, ale budovať niečo tak troška nové v danom čase a priestore.
 
Ako je nadpis tejto text Básne, pravda je extrémne náročná, umožnené nám je len niečo. Istý level pravdy, nám dostupnej, čo pustia zmysli. Máme ale extrémne bohatú predstavivosť, tam sa dá extrémne veľa tvoriť, sme proste Bohatý, máme túto pozíciu a vzácne dary, to čo mám mi pomáha bádať po vlastnej osi a v tom som bohatý. Mám v mysli pestro a ozaj tam sa dá nekonečne tvoriť, bádať, zisťovať, dozvedieť sa viac, len čo stým, ja to beriem „aj cesta je ciel“. Namier a strel, choď si svoje, vytvor nové, vyjadri názor, svoj postoj, choď do bodu zlomu, lebo tento Svet umožňuje existovať rôzne, kriviť pravidlá, pohybovať sa to po svojom v inom poňatí správneho, iné pravidla, ale to je pre veľmi šikovných. Niekto má veľa ale čo stým, lepšie keď si môžeš zobrať čo chceš a nie len kumulovať svetské Bohatstvo, ale čo stým. Je tu možnosť ak prekročíš silný rozmer, zabezpečiť si to, čo aktuálne potrebuješ, nie len peniaze, tie nie vždy treba, ak vieš svoje a si odvážny, vieš ako na to. Je to ale drahé a keď ťa raz čapnú ideš späť do nevedomosti, nesmie taký človek robiť chyby. Pohybovať sa tu dá zrejme rôzne. Možno aj to čo vnímame je istý obraz pre nás, bytosti na tom môžu byť rôzne, bohatý, chudobný, často klamlivé aj na ulici je to silný rozmer, veľká skúška a už je to tak, neznamená to že vieš viac, veľa nás sa pohybuje na ostrý noža, ľahko sa padá, netreba sa povyšovať že sa ti darí držať, všetko sa ľahko zmení, niekto je bohatý v snení, má bohatú fantáziu niekto vo vile hrá karty, vraj to tak často chodí. Stačí mať málo a vážiť si to, ako sa nechať stresovať o materiálne bohatstvo a nemať chvíľku kľudu. Bohatstvo má každí v sebe, každí dostal dar tuná existovať a je to tu pestré v každom detaile.  
 
Pôvodne som chcel napísať, len krátku báseň, bola by to aj zmena, ale nedá mi to hneď to zabaliť, lepšie je sa naladiť a ísť ďalej, potom je toho viac, len ťažšie to niekto prečíta. Ale mám to, keď to vznikne, zálohujem a dúfam, že nestratím dáta. To je tiež rozmer Sveta, to more dát, teraz je taká doba ktorá to vyjadruje, orientovať sa v tom mori dát, čo to znemená. Pravda je niekde uprostred medzi základnou bežnou pravdou, proti konšpiráciám. Sú to rozdielne Svety, ale realita je komplikovaná, strácame sa v tom. Horšie staviame sa proti sebe ako spoločnosť, o to zrejme aj ide, aby tak bolo a boli sme rozdelení, lepšie sa potom vládne, ovláda. Aj zbrane aby sa mohli vyrábať nové, treba používať, to je tiež asi motivácia, zbrojného priemyslu.
 
Sme v pestrom priestore, nekonečných možnosti, fantázia je veľký dar, môžeme tvoriť, to je vzácne, máme to radi, fascinuje nás to, každý sníva keď spí, vtedy sme v inam svete. Ozaj si niekto myslí že základná funkcia je to ako Realita funguje že nie je viac. Že verí len v Ľudí to by bol hnusný Svet. Je tu more bytostí, doslova to more, úplne iný Svet pod hladinou. Vieme svoje a je sila koľko je nám ešte teraz ukryté, napríklad pod tou hladinou, či vo vedomý živočíšnej ríše, nevieme čo sa za kým skrýva, majú isto svoju moc a nie sú tu len ako zväčša potrava.  Smrti čelíme aj my. Myslím že hrajú snami hru, svojím vedomím, ale možno je všetko len hologram. Ja tak tajne dúfam, že poslanie tohto Sveta je pozitívne, lebo ak budeme čeliť svojim životným skutkom a niesť plnú vinu, tak amen tma. Že sme troška odľahčení ohľadom zodpovednosti, že tresty nie sú plné, lebo sme tu tak od mala vedený a taký je systém. Rebélia je asi vhodná, ako to cítime, čo ctíme, čo vieme, čo chceme, čo sa nám páči, k čomu sa kto hlási u mňa sú mocné hlasy, ktoré za roky značia ako píšem, spochybnenie fungovania Sveta, zároveň je všetko v podaní pochybností , na nič som priamo neprišiel len komplexné podozrenia.
 
Niekedy som sa tomu poddal, mal riadne fázy kedy som pátral, vnímal ten rozdielny Svet. Bolo to vždy aj čarovné, poviem vznešené, mystické. Aj nebezpečné a je mocné, že tu ešte som, akoby bola vtedy nejaká ochrana v tom psychotickom stave inom vnímaní reality v inom žití.
Dobre to zatiaľ dopadlo, som tu ,zostala skúsenosť, divné poznatky, plne iný Svet. Moc ma to ovplyvňuje a podozrenia sú všeobecné, priamo nejaké poznatky, málinko. Svet je pestrý, mystický, precízny, rozsiahly, prepracovaný do detailu, nič a nikto tu nie je len tak, všetko veľa znamená, bytosti sa tu premenia, naberú svoj existenčný smer, vyjadria Svoje, prispejú celku, spoločnosti a tá je pestrá Flóra – Fauna, Vesmír.
 
Pohybovať sa tuná je zaujímavé, tajne osobne verím že poslanie Života je pozitívne, že to tak je, lebo inak, amen tma, ako som spomenul. Systém, ako fungujeme má ohromnú silu a hej chápem že veštenie je náročné, myslím že taký ľudia sú, lebo som prekvapený čo vnímam sám. Ja ale nie som veštec ale aj vraj „máš brutálne informácie“. Chce to veľkú odvahu. Hrá to so mnou hru a raz som rozmýšľal čo sa dozvedia na výške psychiatri a prišla mi správa „aj teba niečo učíme“. Cesty sú podobné vraj tak to chodí, ale mať to naplno zažité je iné, proste som to zažil a javí sa mi že v tom je niečo osobné, podľa toho ako to u mňa chodí, že rôzne veci sa mi dostali inak, ako tomu čo tomu verí naplno a drží sa toho čo vnímal, ja to beriem skorej skúsenosť v tomto rozsiahlom Svete, indície. Tak to vyzerá,  vyzneje, tak ti vnímam, často snívam, svoj životný sen, plný zmien a znakov, ako kov na kov, také trenie, v teráriu života, javisku žitia, potreby bytia, žitia, vnímania. Vnímanie, ako osobného i celku, nie je všetko sledovať telku, internet, rádio, to by sa im páčilo. Fantázia je mocná, máme ju radi, aj nám radí, treba žiť svoj Svet, nie len ten bežný, čo sa nám núka, nie je to náhoda, sledujú sa tu rôzne ciele a to všelijaké, boj o moc. Moc je mocná. Volíme „slobodne“ len koho, ponuka je klasická, často ide o menšie zlo, odrazené od mocností a ich plánov.
 
Už stačí, aj tak túto koncovku malo kto prečíta, sám čítam malo. Preto som rozmýšľal napísať niečo kratšie so silnými slovami, ale zostalo to nakoniec pri starom.
 
Tak sa majte pekne, prajem úspešné žitie, nech je ten úspech taký čo ctíme. Prajem spokojnosť. Život nemusí byť bohatý len materiálne.

 

Existovať

 Ja, - 0. Skúsil som teraz.

Existovať :

Čo sa mi dnes vnukne, snažím sa byť v kľude, neviem čo z toho bude, napíšem to sem, ten priamy vnem ktorí ma napadne, čo pomotám spolu, mať dobrú vôľu, dať tomu šancu.  Tá isto je, mala či veľká, kto koľko skúša, toľko sa núka, prichádza odpoveď. Niekto dostane dar, druhý trest, asi urobil chybu, divné veci sa tu hýbu, za chyby sa platí. Taký omyl bude asi drahý, tak sa nám núka, ako dobrá kúpa, skvelí kšeft. To najhoršie čo môže byť, oklamaný, okradnutý zostať v kúte opustený, to vraj chceli, teraz sú všelijaké problémy. Pohyb v spoločnosti je zvláštny, hrozne veľa ľudí, každý svoje drží, existencia spoločenstva, rozvetveného na všetky strany. Aspoň si nájdeš koníček, zábavu, nech prekonáš nudu, oddáš sa peknému prúdu, tam ako si chcel, či nie. Cesty vedú krivo, vždy tu bolo divno, podivný je Svet, realita, každého sa týka, či chce, či nie. Otvoriť zakázané dvere a už sa to vezie, nikdy sa nezastaví, na plno sa prejaví,  vyplní prázdne miesta, nikdy nechce prestať. Za oponou je asi všetko fajn, tam vedia čo robia, nie ako my, chystajú pasce, tá keď sklapne, tak si v háji, ťažko sa brániť, otázne či máš vôbec právo. Možno lepšie nevedieť, oklamaný zostať, ale možno jediné ma zaujíma, pravda. Tú veľa bytosti hľadá, je skrytá a tajomná, asi bude vzácna, keď sa tak ukrýva, málokto ju vidí, možno každý svoju, tá ozajstná je neúnosná a mocná, pre nás ako pre ľudí, nech je pekne v závetrí, nech vníma naše kroky, ráta naše roky. Ráta úspechy, sklamania, ktoré sa pritrafia, ako ide život, to je prekvapko samo. Ono sa to s nami hrá, vyspelú hru, ako sa žije, kto má aký príbeh, kto sa k čomu hlási. Tak sa hádame kto tú pravdu má, robíme to pred ňou, tak ona vie. Je všade a nikde, možno sa tak lepšie existuje, keď hádanok je more, je čo hľadať, po čom pátrať, budovať organizácie, či ich ničiť. Nemyslím ale na vážne témy na tie je tu každý druhý, riešim svoju temnú stránku, aj tú svetlú, neviem čo je kde, zatiaľ idem v pred, pribúdajú skúsenosti, ale kam to vedie, čarovne na maximum, zostaneme po tichu a budeme vnímať, či si trochu písať, ale zároveň žijem svoj celí život, cesty idú krivo, krivé je i vedomie, ale veľmi mierne, všeličo sa u vníma, vznikne nová príčina, nový aspekt, niekedy je všetko inak, zatiaľ neviem nič, tak i malá ukážka je mocná a také to je.

 

Chodím na rôzne miesta, energia sa tam mieša, je tam všeličo, zaujímavé je to všade, všetko má vzácnu históriu, svoju minulosť, svoj klam, svoju pravdu. Zvláštny život vo Vesmíre, aj keď mne ho pletú, vraj je v tom finta, nie tak ako sa vníma, ako pôsobí, zrejme je to nejako inak, dávajte si pozor.

 

Svet je taký, že nejaká konšpiračná teória ho nezastraší, realita je spletitá, členitá, premyslená v každom detaile. Tento priestor je zvláštny, vnímame ho každý, ale každý si myslí svoje, tak je asi dôležité kto, čo vymyslí, keď už niečo vznikne, do hry vstúpi psyché a hneď je to členité, čo si to vymyslel, keď si si vymýšľal, teraz to žiješ, nemal si špekulovať a byť ako sa patrí, nerobiť čo netreba. Predsa čo je treba, existovať v tomto Svete, chodiť tu a sledovať, či lepšie moc nesledovať, ale nestratiť smer, namier potom strel. Skontroluješ terč, ten to zchytal, takže úspech, už nech to príde naostro. Povie len skorej optimista, ktorý sa nebojí, že tu vyhorí, lebo dúfa v niečo väčšie, čo presahuje všetko a toto je len hra.

 

Sú tu bytosti, či energie, čo všetko vedia, vedú nás cestami, Žijú s nami dni, nášho bytia, nášho Ja, hrá sa tajomná hra bitia, existencie. Tá sa mi javí ako celkom komplexná a pritiahla moju pozornosť, začal som sa ňou zaoberať v uvoľnenej rovine, počas bytia, životnej cesty. Niekedy sa rozprávajú snami, žijú snami každú chvíľu, akoby ju cítili,  prežívali, ako my. Realita ide mocne, stále nová ukážka, nová situácia, náhoda to isto nebude, kde sa flákame, kam vedú naše kroky, niečo tam je a to nás chce, tak sa tam zjavíme, niečo tam spravíme, počkáme a uvidíme ako ďalej. Keď to nie je náhoda, všetko má svoj dôvod, nič nie je konečné, tak snáď je toho veľa, nie len to čo poznáme my, možno jeden Svet z mnohých, tomu verím, nezdá sa mi že všetko je len fantázia, tá je asi základ a musí byť silná, precízna a presná, aby to všetko vyšlo. Klape to moc dobre, životy plynú menia sa osudy, parametre, požiadavky, predtuchy, potom sa niečo dozvieme, čo sme nevedeli, ani netušili. Realita pretrváva, aspoň nejaká istota v tomto bludisku, platia zákony, ľudské práva, tak máme väčšie šance prežiť, možno nie je cieľom nás zabiť, ale niečo naučiť. Skúsiť treba všetko, každopádne netreba hocikoho zatracovať, žiť sa dá rôzne, nič nie je tak hrozné, za všetkým je zmysel. Mysli sa tu na všetko, aby sa dalo existovať, aby to nebol chaos a zmätok, aby sa v tom dalo vyznať, aj sa k tomu priznať, hlásiť sa k tomu. Aby nedali všetci ruky preč, to snáď nespraví Svet, ale vraj bude ťažko, nejako sa nám to tuná rúca, asi bude núdza o rôzne veci, stratíme momentálny prepych, že všetko máme. Aspoň tak sa mi javí že sa chce aby bolo, možno by vedeli viac, ale nie je asi záujem, alebo možno tak bude, ak sa stratí závoj medzi životom a smrťou. Tajomstvo je každý okamih, ťažko povedať kde reálne sme a čo sa deje, my máme svoj obraz reality a ono to sedí, len hocikto to vníma rôzne, situácie sú ostré, vyžaduje sa výsledok, rozhodnutie, čin, kým si o čo ti ide. Prišlo, čo prišlo, zamotala sa hlava, vznikli nové situácie a vety, nové rozhovory, nové skúsenosti, zážitky a komplikácie, ktoré sa snáď dajú riešiť, veď o nič nejde, Svet nekončí, zajtra začína znova, stále je to tak, začať sa dá hocikedy, nemyslieť len na problémy, prekážky, ktoré nás prerástli, ktoré nás blokli,  nastavili na svoj smer, na svoju cestu v rámci testu života. Realita pokúša kto sa o čo pokúša, realizuje, prezentuje kto tu čo nájde, čo ho zaujme, kam povedie jeho pozornosť, čomu dá energiu. Realita plynie, zmysel silnie, život ťažkne, všetko je krásne, všetko je tak ako má byť, stačí žiť, nič viac, či práve to, viac je lepšie, budeš viac vedieť, budeš šikovnejší. Nie tak zablúdený, možno zaľúbený, možno stratený, človek ktorý sa hľadá, hľadá kde je pravda, ktorá je nám dostupná, pre nás platná, čo sa ráta, ktorá tu platí.  Za všetko sa platí, nič nie je zadarmo, zároveň všetko, zaplatiť svojou prácou. Dáš ruku k dielu, máš ako žiť, kde bývať, ostatné je rôzne podľa situácie, odvahy, talentu, odhodlania. Cesty sú kadejaké, blúdivé, zapeklité, záľudné, spravodlivo ťažké, všetko raz praskne, neskryli sme nič, jedine pred sebou, inak sa všetko stalo, všetko malo význam. Myslím že môžeme byť spokojný, ako idú procesy, ja troška hej, vidím mocný Svet, snáď to temné nie je zmysel, ale to pozitívne, potom je to fajn, ale asi je to tak i tak, všetko tu má miesto, umožnil to priestor, nastal čas, tak to tu máš, nová vec, nejako bude, bude musieť, ale kde si zatiaľ bol bola sila, to než sa to stalo, tie miesta neboli také ľahké, priame ako sa ti zdali je to klamlivé, aby si aj zostal na žive, nemusíš vidieť všetko, lebo by ťa preplo, ale vnímaš dosť, život je taký, prišli drámy, nepokoje, rozpadlo sa zaznávané, všetko sa spochybnilo, všetko bolo možné, hocičo sa mohlo stať a hocičo stalo. Prišlo do cesty, boli to excesy, extrémne situácie v nečakanej chvíli, keď je Svet iný, realita sa mení, pestré sú vnemy, realita sa vyjadruje a naznačuje netušené rozmery, ktoré sú zároveň pre niekoho tak bežné, ja žijem v obyčajnom Svete kde platia bežné pravidlá, lebo neviem viac a žijem v klietke, dúfam že sa to proste stáva a nie som sám, že je nás viac, čo majú také trendy, vnímania života, vesmíru a vôbec. Hlupáka som nestretol už pekne dlho, všetci vzbudzovali rešpekt, každý ma svoju silu, svoj rozmer, a priestor je tu pestrí, tak existovať sa dá pre všelijakých. Dobrých, zlých, pozitívnych, negatívnych na všeličo a rôznorodo, aby mal každý čo riešiť a všetko fungovalo. Ľudia, systém, Svet to je desná spleť, kto čo chce, kto má moc, kto je dobrý a kto zlý, či to tak má byť, že tak je to správne, keď je to pestré, nech nie je nuda, nech sa veci skúšajú, že čo to spraví a čo na to správy, aké budú ohlasy a otrasy, život mimo oázy. Predieranie sa drsným studeným Svetom, všade je temno ale i tajomno a to zase fascinuje, podporuje odvahu, že je i viac, že o to ide, má to tak byť, taká je cesta, keď sa veci menia, mení sa rozpoloženie vnímaného na rozsiahli priestor, kde je všetko možné, kde existujeme, kde niečo vnímame, niečo si myslíme, niekam naše cesty vedú, snáď len nevädnú v minulosti, snáď ich význam si nesie svoje, inak by sa to nedialo. Musí sa to prežiť, musí prejsť čas, potom je to isto reálne, aspoň teda naša realita, tú každý spravujeme, tú loď riadime k nejakým prístavom, čo nás tam čaká, neviem koľko máš nepriateľov, alebo sú cesty pozitívne a niečo pekné, to by som asi nevydržal o tom opatrne. Nie je každý stavaný na všetko, preto sa nám do cesty stavia, veci čo nás trápia, ktoré nás zaujímajú, potom sa vyvíjajú, niečo sa odhalí, niečo skryje, zasyčia zmyje, dážď všetko zmyje, ráno začne nový deň všade, kašlať na to čo bolo včera, lebo to bolo včera a nie dnes, teraz je to jedno, proste ťa to stretlo, malo to tak byť, to je tak ťažké pochopiť. Moc ti to nepáli, ale veď o tom to aj je, keď to moc nezapaľuje, potom sa to pokazí, vytvoria sa bloky, absolvujú kroky potrebné, aby všetko klapalo, neklapalo ako malo, nemalo aby sa aspoň dúfalo, nech zostane nádej, na ten zajtrajší deň, keď stále je nový a nový, aspoň niečo aj sa vyspím.  Spánok mám rád, tým čo sa stalo je to taký čas keď je kľud, ale už tak nevadí, len narástla sila o čo ide, že je to vážna vec a tento Svet má silu. Silné obsadenie, Ja som zostal taký istý, bude to ťažké, také skúšky, snáď za ne raz nezaplatím, že to zle dopadne, situácia sa zvrtne, organizácia uhne a bude zle. Vyzerá že hrajú vysokú hru, že priestor tu je, Že nejde len o utrpenie, ale i vyšší rozmer bytia, života, existencie. Realizácie existencie.

 

Tento náš Svet na javisku života v úzkom priestore, kde vytvárame naše cesty, píšeme svoje príbehy, veci ktoré nás postretli, ktoré nie, či je to zle, alebo dobre, či sa máme tešiť, či byť smutný, asi ako kedy, podľa toho čo je aktuálne, čo koho trápi, komu čo je, a prečo, treba určiť diagnózu. Či byť blázon  nie je správne, veď realita je bláznivá, ale berie sa to všelijako, to je pako, idiot a pritom ťa našťastie nepoznajú. Človek vymyslí čokoľvek i klamstvo, to vzniká, vymýšľa sa, potom kolujú fámy a nakoniec sa nič nestalo a boli to výmysly, nič nevšedné. Skutok sa nestal.  Niekto si vymýšľal. Zmanipuloval pravdu, že sa niečo stalo, preto bolo haló, ono to zas prejde a zabudne sa, netreba sa blázniť, mali sme to zažiť, nejde o nič viac, stáva sa to bežne, vždy to tak bude, je to nutné a treba sa stým zmieriť, pokiaľ nevieme viac, nepoznáme princípy, ako sa stým robí, čo na to treba, prečo je to taká veda, prečo je to tak komplikované, alebo mi sme hlupáci, to je druhá možnosť, ale to sa mi nechce veriť. My. Všetko sa dá chápať rôzne, niečo vôbec, niečo trošku, niečo niekedy, niečo nikdy, niečo zajtra, či pozajtra. Narážam na členitosť prostredia, životných nárokov, túžby žiť, tá nás drží, žiť samé o sebe má svoje čaro, žiť príbeh, mať svoje Ja, svoje vnímanie, aj problémy. Ako to riadiť, zvládať je to ťažký stroj, veľký nástroj a všeličo ako vie byť človek. A to sú len ľudia, čo všetko tu žije, realizuje sa, spolunažíva s nami, vytvára Svet. Žijeme proste v realite a tá je reálna.

 

Mne sa motajú teraz v mysli na pozadí nejaké veci, ktoré ovplyvňujú čo píšem, vnímam že isto mocné veci existujú no a uvidím, snáď to len neurazím, keď už sme v stretnutí, je to rozbehnuté, všetko fičí, taký je rozmer schiziem.  Nepredvídateľné je to celé, zároveň som v cele, či som bol, to bolo riadne, aký je Svet iný, všetko vyjadrené tuná v tejto chvíli, musia mať prehľad, všetko to prebrať, asi to vnímajú inak, nemusia súdiť, nechať nás blúdiť, snáď nie sme otroci. Zaujímavé to isto je, vnímať Svet, žiť svoj život, písať svoj príbeh. Môj troška zahol, tak som si sadol a dnes bol tento deň, obyčajný, divno popísaný, či odpísaný. Niečo som napísal niečo vzniklo, tak ako to voľne prišlo, tak je to tu. Rozhodnutie konca. Dopísané bodka    .

Bytosti

 Ja, -0. Skúsil som teraz.

Bytosti :

 

Beriem toho veľa, asi preto, že som málo dal, niekomu asi vzal čo nebolo moje, dlho sa moja duša orie. Hrozná vizualizácia v myslí, nedávno mi niečo pichli. Vyzeralo to pocitovo neškodne, ale obrad silný, čo mi to teda pichli, asi dôsledok, života, našich organizácií, manipulácia osobných sfér, osobne sa objavuje, že to nie je fér, ale je nás tu veľa, veľká čierna diera Sveta. Pre mňa je zvláštna každá veta, píšem to zľahka, bez zamyslenia, niekto mi to zrejme ponúka a končí to pre teba tu, pre mňa to zostáva, je to moja podstata, môj krok, môj blog, môj skutok, nemyslím len píšem. Zbytočne uvažovať, myseľ si zaťažovať, tak to asi je, len musí to fungovať, energiu svojmu venovať, aby zostal čin. Kto vlastne som, som viac ako strom či zviera, asi ťažko, hovoria mi blázon, radšej taký, troška hravý, pomotaný Svet, spleť viet tohto blogu. Osobné texty, rôzne vety, hľadanie významu,než príde na popravu, ktorú nechcem, ale sám som jej šiel v ústrety, dostala sa mi do nejednej vety, kam to ideš, unesieš tento príbeh. Neviem, som zapálený, popalený, možno zhorim v pekle, možno to tam vedie, hrá sa so mnou, urobíš krok, už ich bolo dosť, rozmýšľať, načo, lepšie je byť blázon, ako seriózne klasické návyky a ich obhajoba, lepší je prievan, inak neviem. Pracujem tak troška s malou osobnou pravdou, priamou hrou, pocitovo z mojej strany, jedného dňa som sa dojal a zároveň rozkvitlo moje bláznovstvo. Neviem kto to bol a už mi to môže byť jedno je to dávno, začiatok a zároveň koniec, odvtedy sa orie. Som viac a zároveň možno úplne nič je mi to ponúkané, ale občas príde moment, že by to bolo takto dobre, možné je všeličo, občas ma ta ťarcha povznesie len či má to nezničí, pokiaľ má to takto klame. Ovplyvňuje to maximálne, Bohovsky, ale pozerám do priepasti bytia, jediná nádej je, že sa mi to sníva na také sa spolieham, lebo inak je šanca malá. Spolieham sa na abstrakosť bytia, inak ma zničia, popísal som toho viac, vo viere že Svet je taký, inak som háji a stratený. Realita prosím buď taká, že dá sa, buď silná a pestrá , netrestaj nás za ten náš veľký Svet v malom, verím že to umožnuješ. Svet buď mohutný a krásny v tom pre nás ťažkom vo veľkom Svete, nech naše momentálne malé Ja nájde svoju cestu. Nech toho existuje veľa, nech to nie je priepasť, masový hrob jedincov. Nech si tu každý nájde hodnotu svojej cesty, ani ja až tak úplne nepíšem tieto vety, vnímam niečo a vraj napísal-a tuná všetko. Pobavila sa keď to povedal-a nie je to vôbec dávno. Možno ma má rád, rada v mojom smrteľnom prevedení, ale že tak to neni, funguje to inak.

 

Sme ľudia, ale to zďaleka nie je najviac, všeličo tu behá, pláva, lieta. My radi kecáme, že to je to naj a viac sa nedá, prepáč. Je to obyčajné, slová sú málo, mimálne tie vyslovené, mne sa páčia tie inak vnímané. Teraz to tak necítim, potrebujem aliby a tak tomu i je, častý jav, divný zjav. Hodnotí sa tu hlavne toto, ani neviem prečo, bytosti majú veľa rozmerov. Čakáme no tak prehovor nech vidím kto si, rozhodne sa, či si hlupák, ktorému slová nejdú, alebo si Ok. Tak si dávaj pozor na slová to naše všetko a čo malé detsko. Slovné hrátky za tisíc ako v relácii - Riskuj. Roky som túžil po Svete kde sa nerozpráva keď hlavne prišlo toto ale aj predtým, nemám to úplne rád,no čo už. Niekto vyšší to rozhoduje a musíme to niesť, ťarchu viet, slov pre veľa bytostí vždy prehratý boj, prehra učí, lekcie našich duší, našej bytosti. Nie slová nie sú všetko čo vyjadruje bytosť, letia na to napríklad ženy, hodnotné je inde, neprišiel som si sem zapich.., aj tak to funguje len krátko, vraj na začiatku ide hlavne o to, neskorej po obrade zase vraj úplne inak, neviem o čo ide. Bludy a halucinácie. Nevkusné. Raz vyjadrenie „ niektorí majú tiež svojho Boha. Svoj kok...“

 

Temné rozmeri bytia, skorej má ťahalo Svetlo, neviem však, či nie som temná bytosť. Zrejme ako pre koho. Ťažko sa orientovať, úmysli boli pozitívne, zrejme sa to ale opačne vyjadrilo, možno ma temné prichylilo, na moju ochranu, spadám do ich rajónu, do ich poľa pôsobnosti, možno som v takej spoločnosti. Na začiatku zaznelo „ budeme sa milovať v plameňoch Udûnu“.  Neviem, neviem. Na začiatku zaznelo „pre mňa si klaun“ možno definitívne vyjadrenie, alebo začiatok školy, či oboje. Aj som masku klauna vtedy videl, je to dávno, bol to štart.  Uvidím čo príde, ako pôjde tento príbeh môjho Ja, ktoré spravujem, nech je to len škola, skúška.

 

Ukončujem túto text-baseň, som extrémnom prostredí, akože nemám viac síl. I keď mám, už mi to nepáli, niečo ste prečítali, osvetlujem svoju cestu a túžba je byť priamy. Myseľ je tajomná, ako má to napadá, toto zo mňa ide, automatický režim, toho sa desím, chcem pestrosť a vývoj, pre mňa to tak je. Len kto tu všetko vie? A je to v pohode? Tá slovenská teraz prebieha, mňa to tam už neťahá, radšej si urobím výlet a niekde sa pozriem. Taký je plán. Všade okolo je toho neuveriteľne veľa, stačí sa len pozerať a hlavne na tie miesta prísť a vnímať. Je to pre každého, každý si nájde to svoje. Všade naokolo.

 

Vraj „ kto hľadá nájde „ mňa hľadanie, ako u každého stalo nejaké sily a boli aj nejaké úspechy,  niečo som našiel, ale neznamenalo to nájsť kľud, zodpovednosť práve vzrástla. Už len internet je brutálna vec a vraj podvod. Zrejme hej.

 

Som momentálne v liečebni/väzení, uvádzam aj pre seba aby som vedel. Ako na tom som teraz, keď čítam po čase, je to ok a ideš si svoje, či nastal zlom. Držíš sa. Neviem čo porobí to množstvo liekov ktoré teraz beriem. Pospomínaj.

 

Drž sa nech sa stalo čokoľvek. Ak zrada, ak žiješ je možnosť zareagovať. Ak máš osobnú pravdu. Neviem či tú mám, to je všetko.

 

Nádej tá je pre mňa hrozne veľa. Často ju hľadám.

 

Píšem to takto uvoľneno.

Poznanie

 

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Poznanie :

Snažím sa dýchať, lapám po dychu s túžbou sa nadýchnuť, zas a znova stále dookola. Život je pestrý, vanú silné vetri, okolnosti sa zamotávajú a mlžia, zostáva len túžba, či nadnesene ciel. Čo som to chcel? Dokopy nič, svet je gýč, veľa sa hovorí, málo koná, populárna je kóma vedomia a mysle. Pestrosť je blud, si moc hlučný inak na to nemáš, každého je nejaká sféra, každý sa chce predať, spočítať zisk, či sa oplatilo, niekedy hej, niekedy nie, ono sa to ukáže kto čo dokáže, v malom môže byť veľká krása, hlavne keď dá sa. Za slabosťou je často sila za okázalou silou, často žiaľ, prečo som to všetko dal a nič nenechal sebe, lebo ti jebe, tak to vidí každý. Byť aj kvalitný blázon je umenie, nie každý to dokáže, všetci sme rovnaký, roztrhá ťa to na kusy, ak sa ešte pokúsiš, nedávno sa stalo, svedomie sa pralo, konfrontovalo. Máme talent ísť aj ďalej, len sa treba na to naladiť, málokto by to chcel je to ako chliev, aspoň pre iných, dôležité nepadnúť tam osobne, nechať dušu na žive, neodstrihnúť ju od zdroja, zmeny, transformácie, postupu, chcenia a túžby, všetci sme tu múdri, ale asi menej ako iní, ale to nevadí, nikto učený z neba nepadol sme na ceste v tomto teste schopností, vlastností, poznatkov, skutkov, myšlienok, tie sú mega dôležité, každá jedna. Ono sa to zrejme všetko nejako realizuje, čo máme v sebe a bude to ťažké. Ochutnať isté aj uznávané „pravdy“ je ťažké, čo teraz, ako mám fungovať a má to zmysel, vraj hej. Ťažké skúšky majú v sebe čaro, že učia, skúšajú akí sme, posilňujú ďalej, to každý pozná, inak to nejde, každý je v niečom boháč v inom chudobný, má silné a slabé stránky, tak to chodí,  každý má svoje problémy, závisť je zlá, ak pretrvá, ak nie je len krátkodobá v najťažších chvíľach. Pocítil som ju na čas, bol to hnus, ale neskorej mi umožnilo s veľa z toho sa v sebe vyrovnať, pobiť sa stým a potom fajn.

 

Konzum má na nás svoj dopad, ale zase technika ide vpred je v tom zrejme aj nutná budúcnosť, potreba, správna vec i keď sa za ňu platí daň. Chrámy tu máme zo starých čias, nové je len niečo, skorej individuálne, osobné, čo by sa nám mohlo páčiť, len vrchnosť nad nami bdie, tak ľahké to nebude, prebudiť sa zo sna ktorý žijeme, živíme. Koho sen sa tu rieši neviem, som len jeden, zaslepený, zavretý, vnímam len predmety okolo seba. Čo je na tom ale zvláštne už tomu dlho nie je len tak, prišiel tlak, šiel som po dne, začal som pociťovať, že v tom bola pokora a odvtedy, ako som si ju uvedomil som ju akosi stratil.

 

Nič tu nie je tak jasné, ale rado sa to tak tvári, aby nezmizol úsmev z našich tvári. Nie nemyslím si že všetci ideme do neba len za to, že sa bojíme smrti. Že zem, či oheň všetko zlé strávi. Ale možno to u nás nikdy nekončí, ideme ďalej po svojej ceste, nech sa deje čo sa deje, kopírujeme trasu svojho osudu. Čo sa mne osobne nie úplne páči, javí sa mi že to potom stráca zmysel, len mám obavy, že je tu niekto kto proste všetko vie a už to tak potom je.

 

Osobne to u mňa vyhnali hodne vysoko, podľa zážitkov, informácii, rôznych identifikácii a podobne. Na to kde sa nachádzam to vyššie asi nešlo, nie každý je ale kamarát, ktorý ťa má rád, niekto má na mňa aj chuť. Keď mi hrozne dlhé roky spomínali, že istá osoba s istým tajomným menom je moja frajerka a potom, po rokoch,  že je zo Šaštína, čo ma nie hneď nenapadlo o koho sa jedná. Tak mám asi problém, vraj mám tam aj kamarátov, ale frajerka je asi len hrozná hrozba, katastrofa. Nedávno ma rozveselilo, keď som počul po dlhej dobe, „máš frajerku“, no po tej prvej zo Šaštína. Možno ale opäť.

 

Mňa to baví, len ťažko sa žije, ale žiť na tomto Svete nie je ľahké, nie som ideálny, veľa mi nejde, či nemám rád, predieram sa nutnosťami, potrebami, závislosťami, blbosťami v tomto komplikovanom Svete. Inak neviem, snažiť sa troška snažím, ale veľa zanedbávam, správam sa zle, som lenivý. Ale každý je nejaký, napríklad píšem, troška tvorím, čo veľmi cením je fajn keď niečo vznikne. Otvorený som dosť, až moc, zvykol som si, niekedy to nie je ľahké, cením celkom pravdu, tak aspoň to je plus, mám svoj vkus a cit. Sledujem istú niť, existencie svojho Ja, vecí ktoré mám rád, páčia sa mi, čo cením, často to je ťažké, vie to byť aj krásne. Krása na istých miestach je iná. Na tých kde je temno, rozfúka to vietor bytia, existencie.

 

Poď sa hrať ak máš život rád, Ja ti ho spestrím, budeš sa moc diviť, niekedy báť, tak zistím, čo máš rád, čo ťa baví, či si ozaj hravý, javil si sa tak. OK. Nič netreba preháňať, ale inak to nejde, ide to tu priamo naživo. Tak nefňukaj a rieš čo treba, urob v sebe prievan a niečo dokáž, keď chceš. To vieš že hej ale čakajú ma ťažké časy, končím asi v práci, bude ťažké sa uživiť, nemám teraz papiere na svoju prácu a mrzí to moc, musím sa cez to preniesť, nájsť cestu.

 

Stále platí bude ako nebolo, nevieme čo príde, ako zahne náš príbeh, čo sa nám stane. Išlo mi to ako v lete na sánkach a odvtedy sa motám. Nevadí myslím a ako to teraz vidím je to pre mňa lepšie, som taký typ. Pre veľa je to len vtip, pre mňa nie, tajomný je Svet. Strážime si základné pravdy, ostatné nevieme ani dokázať, lebo ukazujú len čo chcú, hrajú túto hru. Nám to sedí. Inak nevieme a dlho ešte vedieť nebudeme o tom my nerozhodujeme.

 

Tajomný je Svet, tajomný je každý, bude to tak navždy. Hej, ale zmeny budú, dostaneme sa do prúdu pravdy, reality, ale to asi na inom mieste, inokedy. Inam nás to zavedie, hlavu komplet pretočí. Ďakujem, že som nakukol. Musím veriť že vpred bude OK.

Musím sa zlepšiť, alebo aspoň nezastať. Veľa ma ťaží. Tak to musí byť. Hľadám. Verím tak, že neverím. V tom všetkom, čo sa nám núka je finta.

 

Karma je zdarma

 

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Karma je zdarma  :

To bol vtedy deň, zvláštne informácie a skutky, točí sa mi hlava, „Praha“, čo, to nie je možné, ale moc ďakujem, viac ako som myslel, preto som to počul, na to si dnes pripijem, mne stačí málo i všetko, zasvietilo svetlo do temna, preskoč túto priepasť, života, reality, informácií, vnemov, trendov, pocitov a iných vecí, všetkého, čo tu je, tak sa pokračuje, inak nevieš, tak to nerieš. Ale ja chcem, či skorej musím, opieram sa o fakty, ktoré niekedy len tuším, či mám taký názor (niekedy ani ten nie),  skúsenosti, prechádzajú javy, ktoré to tvarujú, vyjadrujú okolnosti, odolávam zlosti, nenávisti, nie som v tomto čistý, prijal som si istý extrém, oproti extrému z druhej strany, zraziť tomu hrany, zabezpečiť hradby, nie som sám, mám teba – seba.  Asi je to všetko, niečo ma stretlo, pohaslo známe, inde rozžiarilo sa svetlo, cesta do neznámeho terénu, extrému i kľudu, lúštenie bludu, zložitosti pravdy, nárokov života, ktorým to tu prekvitá, ako člen stáda, ktoré sa len háda, zabíja, nenávidí, podvádza, klame, ničí, zneužíva, odtrhnutý pravde. Ako ja, lepšie neviem, žiaľ aj nechcem, nižšia kvalita, pohodlnosť, neuvedomelosť, neschopnosť. Zmeníš to? Neviem, aspoň niečo.

 

Pochop sa, vraj „je to vymyslenejšie, ako si myslíš“. Som len jeden človiečik, taký aký som, obyčajný, niekedy iný, dobrý, zlý, realita má na mňa vplyv, ale to i ja „sám“. Rád som sa hral, to sa deje troška teraz, nejako to tak cítim, preto toto činím, mierne tvorené, aby potlačilo to temné, ktoré žijem. Boh vie čo som všetko podpísal, keď podpíšeš, čo potom chceš, nevidel si kopu viet, to je chyba, nikto za to nemôže, život ťa premôže. Ešte kúsok ďalej chcem ísť prejsť kus cesty, než úplne zablúdim, podmienky na to sú vtom skvelé, očakávanie nemalé, realita ťa poláme, rozdrví, zničí, všetko bude v Pi.i.  Tak sa snažím, nech žijú blázni, každopádne sú iný, medicína trénuje, skúša, testuje, aby im nikto neušiel. Tajne verím, že vedie aj tajomná cesta z tohto miesta, ten obzor tuším i keď nevidím, Verím. Počul, videl, vnímal, cítil som rôzne veci, tak to precíť, choď. Na hladine je tvoja loď, fajn zakiaľ je to tak, nie je to ešte vrak, uvidím kam prídem, bude to silné a smrteľné. Snáď sa povznesiem nad tento fakt, môže to byť všelijako, to ma zaujíma aj sa prejavuje, realizuje, zvláštnosť ukazuje, tajomne kmitá. Neskutočne šialené osobné blúdenie, lúštenie reality, odbočka od konformity, akútny stav, rôznorodý hlas, videné veci v mysli, kvalita maximum, ťažko ich nemilovať, nemaj strach, lebo inak.  Predpokladaný krach, to nie je problém je to moja vec, vieš aký si, čo sa dialo v tvojej hlave. Zareagovali sme na teba, oslovili tvoju myseľ, vieme čo si si kedy myslel, vieme všetko, už keď si bol malé decko. Takže tak, netreba sa diviť, že sme prišli, vieme na čo myslíš, ako veci vidíš. Tak Ahoj, bude to boj. Test v ktorom preveríme šírku tvojho intelektu. Testy v ktorých preveríme všetky aspekty tvojich mentálnych schopností (to mám z Červeného Trpaslíka). Tak som to privítal, moc sa nepýtal, skorej čelil prítomnému okamžiku, každej sekunde, myšlienke, neustálemu regulovaniu mysle. Pýtať by som sa mal viacej, nejde mi to, prípadná odpoveď sa ťažšie rozdýchava, ale je možná, nereálne – reálna.

 

Keby si poslúchal, lepšie zvládal žiť, nerobil toľko chýb, mohol si krásne plávať životom, ale to sa moc nenosí, tak to tuná nechodí. Zaujímavé ako za svoje nedostatky zaplatíme, ozaj luxusne. Veril si že snáď nie, ale áno, tak to chodí, možno si sa málo modlil, či čo.

 

Ťažko povedať aké úskalia má tento problém, čo za tým je, ponúkli sa aj isté veci, že? Lentilky a podobne, neviem čo zvládnem, niekedy sa pohybujem po dne v noci, vo dne.  Tieto veci sú už dlho neznáme, spomínam, boli náročné, pokazil som v tomto všetko, nie je to dobré a je to dávno, vzťahové, intímne bahno, peklo. Ale hej, nádej, tú, vnímam silno, snažím sa veriť a prekvapuje ma ten rozmer. Ťažko povedať, čo so sebou nesmiem z minulosti, možno to čo vnímam nie je moja celá cesta, bolo veľa predtým, tak ťažko vedieť, prečo sa to môže diať, možno tu nie som prvý raz (Karma je zdarma). 

 

Niekedy hlava ako rádio, niektoré informácie, vnemy sú silné, niečo príde tak, že prehluší ten neustály tok vnemov, niekedy je to iné, znie to intenzívne, hlučne, toto musíš počuť takto. Vraj mám brutálne informácie. Ani sa mi to tak nezdá, ale vnímal som toho veľa. V súčasnom okamihu si človek všetko nevybaví, Skorej niekedy pri hlbších úvahách, ale v každom je veľa.

 

Tréning mysle, tak to je, som zvyknutý, niekedy som bol vtom, že moje myšlienky vidí celý Svet, možno všetci, dlhé roky, každopádne je moja myseľ videná, konfrontovaná. Klame to skvelo, je to klasika. Pre toho jedinca to ale tak nie je, podobná šablóna, zároveň, každý ma svoje. Neskutočné čo sa tu dá všetko vnímať, ozaj sila. Paranoja nie je len tak, je to červený Drak.  Mohutná sila, vidíš všetko inak, Svet má grády, slušná ukážka reálnejšej pravdy, vyzerá, že ma chcú zabiť. Alebo je to vľúdnejšie, preto to zvládaš kľudnejšie, dá sa to, Realita je šok. Vyjadruje nás slovo blok, keď uvidíš moc sa podivíš.

Spomeniem slovko Existencia, aby tu bolo.

Život je záhada, môj záujem je žiť, vnímať, držať sa v rámci svojich možností a schopností. Čo vnímam ma zaujíma je to vnútorná drina, mám na to návyk, nechcem sa úplne zblázniť. Zaujímavé, to vážne? Mám problém aby ma mal niekto rád, život nešiel ako by som chúlostivo potreboval, tak to nefunguje, dostal som od toho pecky. Nutné sa zmeniť.

Moje správanie aj povaha sú rozdielne podľa toho kde a v akej situácii sa nachádzam, niekedy moc krotký, niekedy zase nie. Raz v Nemocnici mi pridelili posteľ a nad ňou bol z novín vystrihnutý článok. Bol o tom že existuje istá filozofia, či bojové umenie, ktorá práve toto rieši, že človek vie byť taký že tieto veci tak vníma a realizuje. Že je iný podľa situácie a miesta. Osobne toto je v mojom vnímaní aj špecifické, lebo to, že som ten článok mal nad posteľou, ma silno oslovilo a podporilo, osobne aj ohľadom na tieto nemocničné parametre a úskalie tohto prostredia. Je v tom dosť pozitív a nádeje. Bodaj by.

Zároveň sa mi ponúklo, že realita je taká, podľa toho na akej úrovni sme mi sami.

Záhada, záhrada našich životov, nášho Ja, našej Duše, našich snov, divov Sveta. Nie je márna, naša snaha, žiadna veta,  vyzliecť sa do naha, nech nie sme len potrava pre to zákerné, veľa znesieme, postupujme ďalej, každý koľko zvládne i keď sme často na dne, nedarí sa, Svet nás drví, porazme tie Ku...

 

Povznesme sa nad to prízemné, hlúpe, krivé, verme v to čo ešte príde, každopádne to bude zaujímavé a silne. Je to tvoj príbeh. Realizujeme sa, vyfarbime svoju cestu, farbou svojej bytosti, každý nejaký je a nejaký je Svet.

 

Chcel by som aby to Božské bolo pozitívne, nie je to samozrejmosť. Veď sme akí sme.

          To čo sa nám núka isto nie je náhoda.

Neznámy Terén

 

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Neznámy Terén  :

V hlave samý otáznik, realita ponúka, kto sa o čo pokúša, komu o čo ide, nevieme čo príde za svoju existenciu bojujem, čo to večne počujem, kto sa na mne baví, kto ma túži zabiť. Ako nik. Prišli zobrať energiu, nedarovať ani chvíľu, neustali tlak, čo mi chcete vziať, čo dať, energia problémov, roztrhá sa bremeno, rozdelí sa medzi bytosti, ktoré ľudia na Zem ťahajú, lebo nenávisť a závisť nesú, rozumia si ako nikto, viera v rozpad tejto bandy, ktorá chce život riadiť s Démonmi sa hrajú, dávajú si veľké ciele, veď v problémoch je jeden. Nás je viac, ideme si ako nikto, luxus tejto chvíle, nič sa nám nemôže stať, keď plán je brať, len tak sa smiať, uvoľnene v mojom mene, mne to je jedno, možno. Nepoznám svoje práva, ani kto čo stvára, kto si čo môže dovoliť, kto som Ja, čo mi patrí a čo nie je moje, či vôbec mám právo dúfať, alebo mi zostáva len dúfať a o svoje bojovať, mám na to právo, keď sa všetko stalo, majú na to, toto žiadať, alebo len čistá zrada, realizácia pochybných hodnôt, princípov spoločnosti. V tom je veľká sila, najmocnejšia energia našich životov, uviazať ťa do okov, smiať sa, ako na tom si, ako ti to nejde, len ti si to vedel, že to musí prísť, nevyhnutná pravda, ktorú sa už dlho snažím prelomiť úsilím, ako viem, neviem čo chcem v čo dúfať môžem, ďakujem za oheň, lebo ma zohrial, krásu života a túžby mi doprial, aspoň môžem veriť, celí život ceniť viac, odvrátená strana strát, posílená Viera, za ten oklamaný, obohatený Svet, kolísanie viet, nie len mojich. Mŕtvu kravu dojiť do posledných chvíľ, niečo predsa musí dať na čo by tu bol, veď je slabí, skúsime ho zabiť, či aspoň zničiť, ochutnať chuť, ovocie jeho života, láska, odpor, nenávisť, podvod, klamstvo, pýcha, komické že dýcha. Prečo tu je? O čo sa snaží, proti zbraniam ťažkých ráži, vyhrať sa nedá, stojí proti tomu celá veda, spoločnosť i jedinci, zbytočná vojna, lietajú tu možno prejavy ich Svetov,  nastavenie pochybnej spoločnosti a známych javov, ktoré sa ale nehovoria priamo, hovorí sa že všetko je v poriadku, zakázaná oblasť, na konci je priepasť, nešpáraj sa v tom, nechaj to tak, nie je to treba, oni dobre vedia prečo je to tak, vyvíjajú tlak, nech to všetko tak, zmeniť sa to nedá, mňa poháňa Viera. Len vôbec neviem komu, čomu veriť, chcel by som to zistiť, nemusím teraz.

Verím v dobro v pozitívny rozmer existencie, žitia, nádheru bytia, že to má nehorázny význam, byť. Snáď nie sme len otroci, tak troška teraz na tom sme. Snaha vymaniť sa je preto zrejme nevyhnutná, bez nej nepríde zmena, zostaneme podmanení, tlak padnúť dole., Zaujímalo by ma, kto to na tomto Svete priamo takto chce,  či má na to, ten tuná právo. Ak nie, tak fajn, neudrží to naveky, používa iba prevleky moci, nech spadá pod vyššiu spravodlivosť. Náhoda to ale isto nie je, niekto to tak vedie, tak to je. Priestor ktorý sa nám núka je ale šialeno pestrý

, obrovské možnosti realizovať sa.

 

Nespočetne podnetov na vlastný boj, nájsť svoj zdroj, prispieť svojim, šialenému celku. Čo je celok, tak to je riadne, len pomyslieť, pokúsiť sa to predstaviť, pocítiť, dych pritom nezastaviť. Nech sa páči, ži, vnímaj, rozmýšľaj, isto je o čom. Verím, že život je ideálne cesta smerom vedieť viac, byť viac, že je to cesta večná, že to tak ďaleko vedie, že sa o tom existenčnom celku teraz nedá ani v našej pozícii uvažovať. Dostupná je nám len táto sféra. Keby toho bolo ozaj šialene veľa, nech je naša existencia zázrak, nekonečných možnosti.

 

Už len aké sú knihy, filmy, hudba, fantázia, sny. Krásne je žiť, byť, cítiť, vnímať.

 

Len akí sme, čierno sa javí Svet, znepokojivé, nech je to len lekcia. Tak ako sme zlí, máme aj krasu, poetiku. Niekedy sa ale ťažko hľadá naša kladná stránka. Sme len ľudia, ktorí blúdia, nepatri nám Svet, aspoň dúfam, to by bolo smutné a znepokojivé. Nech sme semienko, niečoho väčšieho.

 

Neviem prečo výzvy na zmenu a na veľké, strategické rozhodnutia prichádzajú vo chvíľach, keď žiadaná dezorientácia dosiahla vysoký, úmyselný  level, neviem prečo je to tuná tak, nemám v tom prehľad, rozhodnúť sa nedá, ale musíš, vykrádanie našich duší, silnými ktorí sú možno biednejší ako sa tvária, to by bola blamáž, aj keď je to jedno. Už sa stalo, život je bahno, cesta vedie priamo neznámym terénom, rozsiahle divadlo Života, veľmi pestrá porota, vyhodnotí okolnosti, hovorí o nevyhnutnosti tvrdých opatrení, uvalení sankcií, upratania cesty, zachovania celistvosti bytia, vieš ako sa cítia? Ako, prečo si to urobil? Neviem, iba žijem, dlho hasím požiar, pretláčam sa cez súčasný okamih, krok za krokom je to tak ako to je, som len človek, snažím sa byť OK i keď je to ťažké, neviem koľko zvládnem. Čo bude, plne sa vyhýbam nude, neustále je toho veľa, myšlienkami strieľam na nepriateľskú stranu, ktorú nepoznám, len mierne tuším. Zároveň mi to je jedno, dávam si práva ktoré možno nemám, bohvie ako je to opačne, tak trocha aj prepáčte, neviem či je to vhodné, správne, niečo nosím v hlave,  snažím sa zachrániť, nič viac, nič menej. Poháňa ma nádej, mne dostupné princípy, automatický chod, ktorému sa nevyhnem.

 

Pozerám sa na existenciu vo Viere že presahuje tento život, to je mojou oporou. Viera v zázrak nášho bytia do tejto nádeje som sa zamiloval.

 

Počul som kadečo, rôznorodo vnímal svoju myseľ i podnety v nej stal sa z toho ciel, čo som zrejme aj chcel. Len keď to príde, to je potom príbeh, ktorý je možno vnímaný viac ako je bežné, vyzerá to tak. Ďakujem pekne, verím vo Svetlo večné, ktoré nikdy nezhasne. Niekedy potemnie, musíme ho potom hľadať, bojovať, ďalej kráčať, ak sa dá.   Držme sa.

 

Verím, že smrť nie je koniec, len zmena, čo je u mňa teraz nevyhnutné, mám to nahnuté, ale to každý. Chcem urobiť aspoň malí pohyb vpred. Neviem, čo so sebou nesiem v čo môžem dúfať. Čo vnímam ale dlho je šialené, neskutočné, silné, pre mňa ako človeka, ktorý rastie od dieťaťa, kráča cestou svojho Ja, vníma v rámci svojej bytosti, podlieha zákonom, zvykom, pravidlám, tohto Sveta, reality, život je taký.    Aký?   Uvidím čo príde.

 

Neskutočné, musím sa držať, veriť. Bojím sa použiť slovo túžiť.

Ahoj moje budúce Ja, ktoré je ďalej od tejto chvíle, keď to píšem. Dúfam že sa držíš.

Náhle vzplanutie :

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Náhle vzplanutie :

Deje sa čo nečakáme aby sme sa nenudili k činnosti sa prinútili, budovali niečo nové, zažívali všetko možné a hľadali nemožné, to by každý chcel, stretnúť zázrak. Len ten keď sa stane nie si na jeho strane, bojuješ za systém, ktorý nenávidíš, kvôli ktorému chceš von, ale prišiel on, ten zázrak, už nikdy nebude ako bolo zmenilo sa každé slovo, význam zostal ukrytý, odpoveď musíš nájsť, musíš si ju vybudovať, makať, drieť a špekulovať zo dňa nadeň napredovať, potom je to fajn, alebo si len klaun, to je možno lepšie, lebo ak otvoríš nepoznané, zakázané, veľké problémy si narobíš, nebude už žiadna skrýš, zostane len ilúzia z nej, aby si mal pekný deň v kľude v blude až po uši. Raz sa to naučíš i ty oklamaný, zbitý, zlý, odsúdený, nechcený, poblaznený, zmätený, zvrátený, porazený, životu vystavený, špecialista na hlavolamy, polámaný hlavolamom, privítať to nové ráno do dňa plného tvorby, vyrovnať sa so všetkým, čo prinesie, raz ťa niečo povznesie, raz zraní, raz poteší, raz sklame, teraz sa láme chlieb, nech tvoj osud nie je chliev, kde sú zamknuté dvere a ty nie si ten čo má kľuč. Musíš vyraziť dvere, prebojovať sa na slobodu a vybudovať  svoje vlastné, cesta je utrpením pretkaná aj my sme len zvieratá v neskutočnej pozícii, ale o tom malo viem, preto cítim túžbu písať, možno sa raz trafím v istom aspekte, poviem si že aspoň niečo i keď hovorili mi to dávno, len som to nepochopil, všetko má svoj sled, nič nie je predsa hneď, asi to tak treba brať, vnímať, cítiť, prežívať na zmysel si počkať, každý dostane dôkaz, ktorý všetko spochybní, prvé dvere na skulinku otvorí. Zacítime pach, zistíme čo je to strach, nadýchneme sa zodpovednosti ktorú nesieme a potom sa odreagujeme ako je nám vlastne a to je na nás aj krásne, človek veľa vydrží, do seba to nepustí, dúfam že sme nastavení kladne, že ten čas máme. Že sa netreba vzdať, hej aj my ich môžeme zmiasť, narobiť im problémy, nie každý je viac ako my, nie všetko je ale menej ako sa javí, neboj sa a neodsudzuj, ono sa to mení to tuná už vie asi každí dospelí, to je možno i jediné čo som sa ozaj naučil. Viac som nepochopil.

Prehrávam veľa krát za deň, daň za okamihy ktoré zvládnem viac ako je štandard, že občas príde na moje silné stránky, to čo mám a čo nemá každý, to čo nás naučili naše osobne problémy. Tie nás naučia to čo iní nemá, učili sme sa to zdolať a ani to nevieme, to je to čo zvládneme, hej to čo nás porazilo 1000 krát, navodilo pár krát skrat, života a mysle, existencie a môjho ja, to je to na čo môžeš byť teraz hrdý, si prvý tam kde si bol dlho posledný za slabosťou je sila, lebo vydržíš viac ako ten ktorý to nepoznal myslel si že vyhrával, pritom to len klamal, to že si to nikto nevšimne ani ty je iná vec. Každý pečie vo svojej peci, treba sa naučiť s tým pracovať, zvládnuť zlé, vydržať, zužitkovať pozitívne, to v čom vidíme zmysel, čo sa nám páči, čo máme radi, negatívne musia predčiť klady. Niektoré veci proste len musíme prežiť, nezlomiť sa, ďalej ísť, poučiť sa z chýb, zraziť tomu hrany. Keď budeš smädný aby si sa mal kde napiť, zahnať hlad po niečom, tým svojím, tým čo si si vypestoval, či sa to dá, veď to.  Či to ovlaží tvoje chuťové poháriky, či to bude kyslé ako citrón, alebo limetka.

Každý rieši práve to aktual ako to je v poradí, každý je na svoje odborník, znalec - amatér, blbec.

Ono sa to i tak mení sme na ceste v tomto teste, sme ľudia, tí tu blúdia, každí je naj, či naj, všetkých nás čaká Raj, či niečo čo nepostrehneme, len budeme riešiť možno to vyššie spomínané, možno, snáď viac. S väčším pochopením a väčším rozhľadom, že nebude všetko len tajomné, vyložene tajné, ale že niečo z toho časom poznáme a budeme sa môcť ukľudniť a rozšíri to naše obzory, obohatí aktuálnu existenciu, ujasní priority a odhalí zmysel našej cesty, budeme spolupracovať spoločne aby to bolo produktívne, že je to potom jednoducho treba. Že sa nám časom budú odkrývať tajomstvá a to sa aj deje, možno príde, zle je, možno to je famózne, asi oboje používaj svoje nástroje a hľadaj, ver, buduj, rozvíjaj, miluj, nájdeš to čo hľadáš, ak to nikdy nevzdáš, inak byť nemôže, vraj sme v nekonečnom priestore a to ešte nič nevieme. Možno nekonečno, nekonečných priestorov.

Nepíšem aby som zmenil Svet, ale preto že ma to takto baví, že to ide samo, každý ma svoj štýl i Ja.

Myslím že dnes stačí, písal som po ozaj dlhom čase a neviem či niekto prečíta, ak hej tak dík, má to potom väčší zmysel, keď si niekto našiel čas a chcel.

Vraj život bez bolesti nemá zmysel, aj mne to tak vychádza. Len niektorá bolesť je moc, ale možno sa časom dozvieme že nič nie je trvalé, ani konečné, len zmena. To chcem vedieť. Možno veľká bolesť je proste veľká vec, tak to tak musí byť. Sme plne nevedomí, čo sa deje za oponou, čo sa vôbec deje, kde sme.

Čo, prečo, ako, kedy, kde, kto?