Calo – Vízia.

Calo –  Vízia.

Každý máme svoje ťažkosti, buďme radi že máme, aké máme, ľahko môže byť o veľa horšie, je ľahké tuná zablúdiť. Žiť je veľmi náročné, ťažkostí veľa a radosti stále menej a menej, ako sa vzďaľujeme od čias, keď sme boli deti, čas neuveriteľne letí. Veď vyvíjajú sa aj problémy, ktoré sme nedokázali skrotiť, čo nie je práve najlepšie, no ale tak to je. Nič príjemné, mať problém totálny, bojovať zo všetkých síl, no nevyriešiť nič. Musíš tomu stále čeliť, rozbíjať sa o problémy, no pomôcť si nevieš, musíš to akceptovať. Je ale tvoj, je to súčasť teba, treba sa ho nebáť, dať mu jasne najavo, že ty máš iné plány. Že si rozhodnutý ho poraziť, každopádne zo všetkých síl sa pokúsiš, zadarmo mu nedáš nič. Netreba víťaziť, keď nič iné aspoň sebe dokázať, že svoju kvalitu máš a chceš sa trebárs na tom založiť, svoju dušu poladiť. Zachovať si hodnotný základ, pokúsiť sa na ňom stavať, poučiť sa aj od ostatných, pokúsiť sa byť lepší sa oplatí. Potom sa dá veľa vysvetliť, dať si právo ďalej žiť, veď v podstate, by ma bola aj škoda, predsa nie je správne dobré veci zahodiť. Je jasné, že ozaj dobré veci sa musia prebiť cez veľa ťažkostí, vtedy to treba dokázať, že za niečo stojíš a ľahko sa nevzdáš, postaviť to problémom do cesty. Keď sú problémy riadne, odpovedať niečím hodnotným, aby si mal silu ďalej žiť. Určite nie je vôbec od veci, držať sa takej idei a túžby, dať si záležať, nebyť trebárs úplne bežný, pokúsiť sa byť lepší. Vyhýbať sa chabým a zlým prejavom, ale vyložene niečo vymyslieť, skúsiť niečo dobré, mať veľký záujem, byť ozaj kvalitný, lebo tak to má byť. Svinstvo je úplne bežné, je to tuná jeden veľký bordel, Svet je desne špinavý, samé prízemné a úbohé prejavy, my ľudia sme taký, nemáme problém i tak byť spokojný. Niekedy je divné, že spokojný a s čím, nevidím nič, čo by za niečo stálo, prízemná úbohosť je podľa mňa málo. Myslím, že len hodnotné veci majú ozaj hodnotu, svinstvo je len svinstvo, na tom nie je zaujímavé nič, je to úbohé, dokonca ešte aj úplne bežné, nulové umenie. Tí bez väčšej kvality si tuším viacej veria, tí nemajú problémy, na ostatných im nezáleží, svet je taký. Dobrá vec sa ťažko presadí, dobro tu má problémy, niekedy je až na smiech. Každý sa individuálne presadzujeme, každý niečo prezentujeme, za každého hovoria skutky, nech si každý dá pred seba zrkadlo, či jeho skutky majú hodnotu. Humusu je tu dosť, taká vec podľa mňa nie je žiadne umenie, je to len úbohé a určite nič to nezlepší, nebude to isto nikomu prospešné. My ľudia, sme tuná už dosť dlhý čas, prešli sme kus cesty, len sa zdá, že nejdeme smerom hore k vyšším cieľom, držíme sa pri zemi, zdá sa že sa nič nemení. Nerešpektujeme hodnotu čo sme, že sme ľudia máme dušu, že život je veľmi cenný, mali by sme si navzájom pomáhať a hodnotné veci pohľadať, svoju dušu ladiť. Zdá sa mi, že najväčšia hybná sila je klamstvo, máme túto schopnosť, zdá sa mi, že ju ozaj využívame naplno. Mám pocit, že tu ide o to kto dokáže lepšie oklamať, akoby nič nebolo čestné, jedna veľká manipulácia a klamstvo, úplne všade. Zvykli sme si na to a ani sa nebúrime, i keď často je to pre nás, až ponižujúce a nedôstojné. No ale teda, mudrujem riadne, mudrovať je jednoduché, no tak sa musím snažiť, aby to neboli, len prázdne slová, no veď ale sám, nie som bohviečo, tak isto som, len obyčajný človek.

Ale skúsim, isto musím, cestou sa veľa naučím, dobré v sebe zúročím. To by som chcel, je to môj cieľ.