Cesta terénom. Nutnosť krokov. Pátranie.

Cesta terénom. Nutnosť krokov. Pátranie.

Bolo rušne obdobie a cítil som nutnosť niečo v tom smere podnikať. Začnem tuna. Doviezli nám fúru dreva. Bol som na tom vtedy tak že som testoval existovať bez spánku asi 3-4 noci som nespal. Bol som v krčme a dal som si viac piva, zrovna mi ho “kamoši” kupovali, nemal som veľa eur. Po pivku som zaspal, unavilo má to. V ten deň som fúru na dvore uložil. Ohľadom komunikačných a faktorov spoluzitia s mamou. Býva to ťažké keď človek zostane žiť s rodičmi. U mamy dopadajú komplikovanejšie témy plačom či výstupom. Nedá sa v takom prípade moc pozitívne žiť, takýmto spôsobom ma drží v hrsti a vo vela faktoroch má to ubíja, nedá sa stym pohnúť a ubíja to. Tak ty o ale asi často chodí keď chalan zostane v dome s hlavne mamou. Zareagujem troska nevrlo na pochybnú otázku a hneď že čo ona komu urobila že sa nemôže ani opýtať, takouto taktikou má to ubíja. Kalkulovanie so smútkom, čo ženy asi často používajú .

Dostali sa mi rôzne informácie o tom dreve na dvore. Že nebolo správne ho upratať, že to nebolo vhodné k človeku čo to drevo doviezol a vyklopil, že to bolo zrovnateĺné s krádežou kopy niekoho iného v lese, že ne bol správny čas to drevo uložiť. A tak po krátkom spánku som o cca 5 ráno urobil rozhodnutie to drevo vrátiť späť na kopu na dvore, prehádzať. Potreboval som to ako krok proti mame a jej uplakanej a ublizenrj osoby. Potreboval som tento krok na odrazenie tejto vzťahovej veci na spolužitie. Urobiť to aj preto. Akt odporu, voči tomu čo skryte prebieha. Bolo ráno, mne ten čas vtedy bol voľný, akcia v komplikovanom Svete.

Za chvíľku mi volal jeden chalan čo chodí do baziliky a požiadal ma o niečo na jedenie. Akurát mama dopiekla kura a tak som mu trocha zobral, síce akurát bolo omša nedeľná čo mi nevyhovovalo ale čo už. Potom som bazilike chvíľu zostal a dostali sa mi informácie čo sú tie dve bytosti v zlatej farbe s krídlami zač. Na ľavo že je tvorca teda myslím že tak mi povedali, tvorca, správca niečo tak, živočíšnej ríše a na pravo že je ocas. Čo je zrejmé tak tuná delené. Na existenciu niektorých bytosti že by ich zaujímal môj názor prečo existujú. Vyrazil som, teraz neviem či som sa stavil ešte doma myslím že hej, tak naslepo s plnou nádržou do terénu . Nemal som predstavu kam pôjdem ale cesta má zaviala do Senice, aj ku Kunovskej priehrade. V mysli bolo rušno a nie len v mysli, ale aj priamo v životnej realite. Bol som psychotycký a taký bol aj Svet. 

Zastal som u priehrady mal som obdobné auto môjmu z požičovne moje auto bolo v servise v Prahe, čo je také. Nabúrali ma v Brne a riešil som to cez poistku PZP vynníka a mohol som si vybrať servis v Čechách a tak som to riešil tam. Tak som mal auto z požičovne s českými značkami. Samo sa zamikalo po chvíli a tak ako som zastal u priehrady cvakli zámky, tak som zostal v aute. V diaľke pri priehrade blikolo nejaké auto, ale nešiel som tam I keď sa to javilo ako varianta. Auto ktoré bolo kúsok zaplo diaľkové a tak osvietilo priamo “búdu” na priehrade kde sa vypúšťa a reguluje. Neviem ako sa tam ide, nie je na brehu. Tam sa mi dostala informácie že tam dá raz stretnem s Ježišom. Pôsobilo to dosť strašidelne. Potom mi povedali že je to územie jedného učiteľa zo základky, pán Š. Popošiel som kúsoček na druhú stranu s vraj územie tej osoby. Troška má to vydesilo ale hlavné pravidlo ktoré sa mi aj núka je nepodliehať strachu. Auto mi dvakrát poskočilo. Možno preto že som mal ručnú brzdu s možno zaradenú rýchlosť a pustil som spojku neviem ale aj keby, poskočenie bolo žiadané a skoro mi ušlo.

Tak som vyrazil smerom ďalej a všetko už bolo inak. Situácia sa zmenila. V mysli som mal aj viacero indícií že autohavária je komplikovaná udalosť, otázne čo sa stane. Bolo tých indícií viac ale nechcel som to testovať. Ak sa to dá isto je to komplexné. Treba to mať vychytane. Troška sa mi to núkalo a napríklad keď som nad tým rozmýšľal išiel som do bočnej uličky za budovu a bola tam stanica na nabíjanie elektromobilov. Tak možno s elektroautomobilom je to možné, že to je možno tak, ale tak to chodí, cesta sa ukazuje a vyvíja ďalej, podľa “rozhodnutí”. Stále to ide vpred ako navigácia. Takto sa odvíja realita, ideme a krásne sa nám risuje, riskuje cesta. To vnímam dlho a preto aj úvahy čo sa stane napríklad po sebevražde. Že to asi nie je koniec ale čo bude núka sa mi všeličo, hocijaké podobné postavy a veľa podobností, núka sa mi to dlho. Aj mne hovoria či som nebol tam, či ten, niekde.

Čo sa týka navigácie vraj to nie je len tak, potom nám vraj navigácia vytvára realitu a ide ona, ak ideme podľa máp a cedúl je to iné. A internet je často zavádzajúci. Inak telka pōsobí často hlúpa ale taký človek ako ja ju niekedy vie vnímať intenzívne. Aj často prihluple programy v silnejšej realite, pôsobia intenzívne a je tam kopa informavii. Napríklad aj časopisy sú zaujímavé, asi viac aj ako bežné knihy proste časopis.

K tomu Kunovu a k tej info o učiteĺovi, to je ich profesia a majú vplyv na generácie je to ich pozícia. U mňa je neustále rušno a neustále sa mi núka iný scenár mojej a celkovej reality. Je to tak neustále a dá sa povedať pravidelne sa nechávam nachytať.

Hovorili niečo o sexuálnom škandále zo základky, hovorilo to tak neurčito. A že to musel byť prúser. Niečo sexuálne v detstve evidujem, ale toto nie. Vraj toto je posledný scenár a iný už nebude.

To ma vystrelilo a bolo to desivé, lebo som cítil veľkú ľútosť, čo sa to muselo stať. Previnilosť. Tak som sa rozhodol že idem na slepo, ono realita a tak je to celi čas veľmi dobre reaguje na moje rozpoloženie a “bál” som sa že keď zastavím bude zle. Nejako bola slabá premávka, zmizli mestá vnimaje akoby boli len cedule.

Pracoval som so scenárom, trocha ma trápilo ako sa musí zle žiť zvieratám v lese, keď im hrozí také nebezpečie, nie som z toho nadšený a núkalo ss mi vyraziť do lesa a skúsiť tam aspoň krátko existovať. Smrť čaká ale aj nás. Zabočil som na bočnú cestu a predo mnou boli srnce, či jelene a rozutekali sa. Ale nevystúpil som držal som si takú ochranu auta. Keď utiekli napravo svietilo niečo, svetielkovalo, ale zostal som v aute.

Pokračoval som ďalej. Prvý signál na priehrade Kunov a tento som nesledoval zostal som v auto. Ono aj tak zacvaklo zámky. Šiel som ďalej a rozhodol sa že auto niekde odstavím a pôjdem do lesa a nechám svoje veci v aute. Troška som nemyslel na blizkych že nebudú vedieť kde som. Myslel som len na seba. Tú vec čo vnimam je ťažké vyriešiť je to skorej neustála cesta. To že stým neviem uspokojivo pohnúť občas ma osloví skúsiť ratadikány krok, ako teraz.

V mysli riadna priama komunikácia, ktorú som teraz neignoroval, občas sa vydám do terénu.

Predtým som troška bádal kade tade, čo som troška popísal minule.

Nakoniec som dorazil na jedno miesto, bola tam taká betónová jama, divná pocitovo i opticky. Nevedel som či dokážem spraviť tento radikálny krok. Uvažoval som a ešte ako. Napadlo ma úplne všetko nechať v aute, prišla rada že kľúče sa pokladajú na motor. Tak som to spravil. Otvoril kapotu dal kľúče na motor, zabuchol som kapotu. No a hneď som bol bez všetkého, všetko zostalo v aute. Len Ja, tepláky mikina, tričká s krátkym s dlhým a zatiaľ topánky.

Dlho som sa tam nechcel zdržať boli tam domi. Vyrazil som smerom cez pole k lesu v ústrety mnohým poľovníckym posedom.

Nevedel som čo bude, premyslené som to nemal. Zostal som sám bez niečoho, lebo má aj celý Svet i môj osobný trápi .

 Tak radikál. Pokračovanie na budúce.

Flákanie kade tade. Miesta a sila.

 Flákanie kade, tade. Miesta a sila.

Niečo z poslednej doby. Flákal som sa s fábiou v Smrdákoch, ocitol som sa na cintoríne u 300 ročnej, myslím lipy. Chcel som tam stráviť noc, ale nakoniec som tam bol kratšie a bádal inde. Na cintoríne bolo veľa anjelikov pri pomníkoch s vystrečenou nohou. Pár som ich pobozkal na nožku, evidentne tam boli i na tento účel. Oslovil som jedno dievča s psíkom, mala ho na krátko na vodítku. Nevedel som ako to je a psíkom sa všeličo vysvetľuje ako som zistil. Bola to nakoniec fenka a vraj mám hovoriť. Pracoval som vtedy so scenárom a ten je každú chvíľu iný, že človek, ja ako chalan by mal zostať v jednom a to prvom vzťahu, že viac je už nižší level existencie a problém, usmiala sa lebo som jej to hovoril. Prišiel jej otec a poznamenal že psík je suka zachytil moje slová.

Ako som bol na cintoríne bral som to že zrejme si zaslúžim trest, že som na tom negatívne voči tým hrobom. Prišli 3 ženy s psikmy a oslovovali ich ženskými menami, fenky. Pre mňa špecifické, lebo nútene pracujem v oblasti rovnoprávnosti, ale v opačnom garde. Som muž a to je pre mňa dôležité tak to vnímam tak. Cítil som nebezpečie, že sa mi tam niečo stane, ale vraj jeden hrob bez dátumu smrti myslím je vraj najväčšia ku… môjho života. Čo sa vyjadrilo že možno nie som vo vynnej pozícii ale možno v kladnej. Silno je hre moja minulosť, moja karma. Kto som bol, kto som. Dlho stretávam ľudí a vnímam podobnosť na iného človeka, viem že myšlienky, čo nás napadnú nie sú náhoda. Dlhšie sa má aj hlavne v psychiatrickej mocnici, že či som bol tam, či tam, či väčší špecialisti že má priamo poznali ako iného človeka.

Intenzitu prostredia tohto Sveta, som vnímal, hocikde, všade. Troška som si prešiel v okolí, rôzne miesta a veci vnímam špecificky, ako to je v rozmere ženy, muži a tejto reality. Moc má to tam ťahá a scenárov je neuveriteľne veľa, často každých 20 minút iný. Neskorej mi povedali drsne jeden scenár a ten je vraj posledný, ale to nabudúce.

Pracujem z rovnoprávnosťou ale z opačnej situácie a nie len že ženy sú len obete ale že majú veľa svojích výhod, zbraní ako sex a ďalšie. Dostávam od toho riadne ale je to tak že som muž a takto sa to rieši, nie je to až tak prekvapivé opačne nesú zodpovednosť one a po pravde bude to zamotané, mne prezentujú ženy v sile a to hlavne cez náboženstvá. Ak nesú plnú zodpovednosť, že nie sú zvýhodnené ako sa mi dlho núka, budú to mať drsné.

Troška bádam no a tu sú iné miesta. Všade hrôzostrašné miesta. Všade zanedbané a strašidelné miesta, hlavne v noci. Opustené ale i obývané miesta. Je to všade, miesta dýchajúce minulosťou a stopami času ovplyvnené miesta. Stačí zobrať našu dedinu, strach a hrôza čo tam máme hneď v centre ale všade. DSS v kaštieli, rozbitá konzerváreň, DSS pre starších, medzi územia, všade okolo. Všade okolo je intenzívne prostredie napríklad na dráhach. Nebol som všade ale také je tu prostredie, neupravené, s rukopisom času, či nové veci v temnom rúchu. Miesta sa aj inak vyjadrujú, záleží od času, spôsobu obhliadnutia, deň, noc, baterka, či bez, strana cez ktorú sa blížime, z predu či zo zadu. Videl som kadečo a dostával rôzne info.

No mám to troška hororové a každopádne je tu kde, čo študovať. Budova fontány, novo stavba na ktorú priamo upiera zrak stĺp na hlavnej križovatke, panna Mária, ktorú beriem rôzne, ale silno v živote vnímam jej vplyv, ale som okolo nej neistý, nie som plný nejakej dôvery, len viem že je mocná. A kresťanstvo sa nám tu mocne a dlho núka a ostatné odsúva. To ponúkanie, socha piety všade, ukrižovaný Ježiš všade. A je toho ozaj prehnane veľa a všade. Viem že je to ohromná moc a mám pochybností. Len trebárs ešte som nebol tej dobroty a nečítal som ani bibliu. Náš dvor je tiež miesto, čo má troška vystrašilo no ale ono je to všade.

A potom príroda, stromy, všetky rastliny, jazerá, potoky no a zvieracia ríša. Sochy na oltáry v Šaštine zo zlata s krídlami na ľavo tvorca živočíšnej ríše a na pravo ocas. Tak to býva v živočíšnej ríši. A povedali mi že ohľadom existencie rôznych bytostí by vraj boli zvedavý na moje vysvetlenie. Prečo je to tak a prečo existujú rôzne bytosti v tejto ríši. Že to by sa chceli spýtať mňa. Je možné že dvere s otváracím oknom hore za oltárom je miesto Božieho súdu, alebo obyčajne dvere, neviem. Ťažko povedať aký je Svet a naša realita, ale je to mocné.

Flákal som sa po okolí s fábiou a rád by som pokračoval ale rozvážnejšie, držal si pokoj. Niečo som už testoval a neviem po tej existenčnej rozdielnej ceste kráčať, dá sa všelijako fungovať, tak bolo by fajn myslieť aj na bezpečnosť. Noc je riadna.

V Brne má nabúrali od zadu a absolvoval som opravu cez servis v Prahe. Mal som náhradné vozidlo veľmi podobné môjmu, modrá Fabia Combi. S tou som potom brázdil miesta, na českých značkách. Ponúkol sa mi aj rozmer že to mám ozaj kúsok do Česka a Rakúska, pocítil som to riadne.

Teraz som v nemocnici v Pezinku po udalostiach ktoré popíšem nabudúce.

Ponúklo sa mi mocne že sú rôzne miesta kde ľudia so schizou chodia, miesta ktoré sú aj strážené no nevyrazil som hneď a myslel som že som v háji. Ľudia a to všetci inak na mňa reagovali. No a nakoniec som predsa niekam vyrazil, podnikol som cestu kusom prírody k zvieracími prostrediu. Troška má trápia veci, ako to tu funguje a ponúklo sa mi i že majú veľkú moc. Že samé ovplyvňujú nás ľudí. Neviem či to nemám kontakt so zvieracou ríšou, možné je i to.

Scenárov na tento Svet mám veľa, jeden za druhým sa mi to mení a som nútený si v mysli takto prijímať tieto rôzne rozmery a možnosti. Zaujať postoj v mysli.

Tak zase nabuduce. Maj sa fajn.