Náboženstvo a Ja.
Ahoj. Budem
spomínať, čo sa mi dostalo do života z náboženskej sféry. Je toho dosť no
uvidím, čo sa ocitne tuná. Motalo ma to roky a nevedel som nič, časté boli
v mysli slová o frajerke i keď som bol sám ako kôl v plote,
už to cením. Pár krát som bol vtedy v Bazilike v Šaštíne a po
pravde necítil som dôveru k tejto inštitúcii kvôli škandálom, temnej
minulosti a neviem na koľko v prítomnosti, ako to teraz je. No
a niečo som v tej Bazilike vyviedol bol som dá sa povedať manický
a raz som vyhodil stoličky duchovných zo spovednice von, troška som si to
tam prebehol v tom šialenom rozpoložení a napríklad vždy som to inak
videl ako som si pamätal od minula. Iné rozmiestnenie, iné farby, napríklad
oltára. Bol som troška paranoidný a vždy to pre mňa bolo odlišné. Svet je všelijaký a myslel som si, že
náboženstvá sú ten element ktoré majú najväčší vplyv na súčasnosť, no
a neistota, či nedôvera. Slogan v mysli sa časom zmenil na Yecyia je
tvoja frajerka a bolo mi to divné a všeličo okolo Yacyie som zažil,
spomínam si ako do mňa nakukla nejaká modrá pocitovo energia, ktorá by ma
zvnútra úplne zaplavila. Išlo to roky no a Yecyia je tvoja frajerka. Informácia
že Yecyia je už v hrobe a po pravde neviem čo všetko ale bola to
súčasť môjho života, bežnej reality životnej. Zaujímavá a strategická vec
sa stala, raz som rúbal na dvore drevo a prišla informácia „Yecyia je zo Šaštína“, čo ma prekvapilo no a že ona
aj existuje, ja že je to nejaká žena odtiaľ a že no a kašľať na to,
možno sa po rokoch zase dozviem viac, ako to tak chodí v tomto. Ale prišlo
„Yecyia je Bazilika“, čo ma šoklo. Pomyslel som si že
Bazilika je veľká a vraj „Yecyia je komplet celá Bazilika“. No a tak
som tam pomaly začal chodiť častejšie. Inak si nespomínam ako to bolo presne
v čase to mám pomotané, nepamätám
si presne postupnosť ďalších vnemov a zážitkov.
Už dávno
veta "je nebezpečné chodiť do Baziliky s vlastným náboženstvom."
Po 11
rokoch ešte pred informácii o Bazilike, celkovo prišlo k zmene
a začal som to vnímať z duchovného hľadiska, predtým neskutočná vraj
choroba, ale nestačil som sa diviť, čo je to akože zač. Informácia
o Bazilike to nasmerovala k nej, ale nie len k nej. Slušne som
potom nabúral na to, koľko je v blízkosti rôznych náboženských symbolov,
kostoly, pamätníky, sochy, cintoríny, atď. Je toho okolo more na a tiež ma
tento fakt dosť šokoval. Je tu toho veľa a už som vedel, že to nie je len
tak, no a bude to ťažké. Celkovo už dlhodobo nejaká viera v náhodu sa
strácala a bolo mi jasné, že to čo tu je isto nie je náhoda, nie je to tu
len tak, že je to sila. No ale čo stým ako človiečik. Ani teraz neviem
dokopy nič ale napríklad vo štvrtok 12.9.24 som spontánne išiel do Marianky do
Baziliky narodenia Panny Márie, nevedel som že akurát je mena Márie, čiže
meniny má Mária. Nevedel som to, bol som tam prvý krát a zrovna,
nehovorím, že to neviem čo znamená pre mňa to ale isto veľa znamená. Boli tam
isté zobrazenia napríklad na oltáre, čo som mal taký pocit že v kostoloch
chýba a všetko je len historické a nič nové. Ani tu to zrejme nebolo
nejaké nové, ale z osobného cítenia ma zaujali isté symboly pôsobiace
energeticky, že vyžarujú a sú aktuálnejšie pôsobiace (soška svietiaca na
oltáre, červené svetlo). Bazilika bola krásna a nie len tá je to celý
areál. Je tam pitná voda z prameňa o ktorom zatiaľ nič neviem, nabral
som si 2 fľaše vody. Nie je to dávno od dneška je to pred včera. Vodu som si
uložil do auta a cestou späť, nechcel som sa ponáhľať. Dal som si kúsok
v Marianke v reštaurácii kofolu. Keď som bol doma prišla drsná
informácia, „tá kofolka ťa vyjde draho“. Zrejme tá
voda má svoje pravidlá, je dôležité ako s ňou človek naloží. Mne sa
dostalo toto a asi som urobil chybu, tou kofolkou. To bolo pred včera ono
je to aktívne takže každý deň je niečo. Povedia mi drsnú informáciu, ale sú tak
šikovný, že to povedia tak a vtedy keď to zvládnem nejako vnímať
a spracovať, že ma to nepoloží svojou silou. Vodu som potom doma pil, aj z pohárov
ktoré som mal z nedávneho Uprising festivalu. To zatiaľ neokomentovala. To
bolo v Marianke.
Čo ma
zaujíma dlhšie chodím na návštevy do Baziliky a pocítil som ako ma
sprevádza ticho v Bazilike. Napríklad kontrast s našim kostolom tu,
ktorý mi cingá a cingá, keď idem aj okolo. Raz ma takto náš kostol akoby
upozornil na to, ako je Bazilika tichá. To ticho ma oslovuje
a z osobného hľadiska, človeka ktorý šiel peklom a túžil keby už
nemusel povedať ani slovo, po rokoch snívania o tichu, ma to oslovuje. To
ticho ma upokojuje a cením ho. Keď som sa pred časom vrátil
v spomienkach zarazilo ma to ticho, ktoré tam vnímam. Prišlo mi to až
čarovné a možno krásne, voči mne ako človiečiku. Raz mi prišlo info že „vo Vatikáne ťa milujú“ čo neviem ako je, aké info majú,
ale svet je zrejme silný a vie všelikto, všeličo.
To že mi už
dávno povedali verziu ako to bolo okolo ukrižovania Ježiša je tiež taká vec.
Najprv naznačili, či to chcem vedieť a ja vtedy dávno, že nie. Za pár
rokov mi to proste povedali. To bolo dávno, zaujímavejšie, keď sa to vyjadrilo
po rokoch ako je v tomto článku. Tak to nabralo na sile. Keď sa zdroj
identifikoval, tak ako sa identifikoval.
Minulí rok
v lete bolo šialene, tých zmien je veľa a pred asi 2 rokmi nastala
zmena a začalo sa to aj spoločensky otvárať, predtým 20 rokov to fičalo,
ale malo efekt skrytosti, zmenilo sa to a nie je to tak skryté. Prvý taký
vnem bol priamy bol keď mi povedal hlások, že „mal by si sa vrátiť na
technopárty“ a zrovna bola palica von z vreca
a tak som šiel. Tam to začalo byť rozdielové. Cítil som sa tam ako agent
Cooper z Twin Peaks. Ale to leto pred
rokom to bolo riadne. Zažil som viac „paranoidných“ období a po pravde každé
ďalšie bolo vymakanejšie a vymakanejšie, až to dospelo do bodu že som vnímal
rozdielne Svet, ale nebol som paranoidný, že ma to zmenilo, Svet je pre mňa už
iný. Len v poňatí reality sa ťažko takto alternatívne žije a tak
skončím v nemocnici v Pezinku, ale to je tiež pre mňa veľká škola,
stretol som tam veľa rôznorodých ľudí a všeličo sa dozvedel.
No
a teda pred tým rokom. Bude to pomotané, nebude tam reálne postupnosť ako
to išlo bol som pár krát na spovedi po asi 30 rokoch. Neviem ani presný postup
spovedi, len niečo, ale poňal som to tak, že som hovoril o zážitkoch v mysli,
inokedy spovedal z hriechov. Všetky spovede boli v Šaštíne. Vtedy som
začal vnímať, že sa nejako nachádzam vždy tam kde sa mám nachádzať, bolo to
zrejme. Že ma to niekam pritiahlo a jasne vyznelo, že náhodou tam isto nie
som. Naznačili mi aj to, že poznajú aspoň do istej miery budúcnosť, keď mi
podali suchú informáciu, ktorá sa vyjadrila o čo ide o týždeň
v rádiu, keď som šiel od baziliky v deň sviatku panny Márie 15.9. Akurát
som odchádzal a krásne sa to vyjadrilo, že preto mi to povedali, dalo to
jasný zmysel, ale neviem na koľko, či komplet vedia o budúcnosti, alebo
len z časti.
Okolo
baziliky sa už teraz motám pár rokov a nejako ani nemám kam ísť, mám
nekľudnú myseľ troška nejako nikde nevydržím v kľude a chodím často tam
pozrieť. Isto aj v podzemí pod bazilikou sú zaujímavé priestory. Nedávno ma motali čo tam je, ale bolo to moc
drsné a nejasné že ani nebudem písať, ale na takýchto miestach sú šialené
veci. Jedno neisté miesto a ja že tam by som sa dostal len silou, lebo
vhodné bolo v noci a vraj, stačí zaklopať a niekto mi otvorí. No
ale to minulé leto v skratke. Občas a fakt občas sa mi vyjadrila že
je niekto, napríklad starenka, či podobne ale minulí rok sa mi za vymakaných
okolnosti prezentovala ako panna Mária. Prekvapivo neúmyselne som prišiel na
začiatok omše ku sviatku zjavenia panny Márie vo Fatime. Napochodovalo tam asi 100 miništrantov
a po pravde bolo to intenzívne, lebo troška ma trápi situácia medzi
pohlaviami. Vraj v skutočnosti vyzerá drsnejšie ako sa zjavuje, zaznelo
počas omše v mysli. Ja som videl aj iné
zobrazenie panny Márie na polícii Brne. Teraz je v tom troška rozpor
neviem ako to nasledovalo postupne, ale keď sa mi identifikovala ako Mária,
letel som do baziliky a absolvoval spoveď, bolo to šialené obdobie. Táto
informácia so mnou pohla. Ono odvtedy musím rátať aj stým že ma minimálne vníma
Mária. Len neskorej, že ona to je panna Mária ale je aj viac. Raz som rozmýšľal
o nej a prišlo úplne rozdielové info, akoby som prvý raz počul ten
hlas inak, akoby z hrude a zaznelo „žeby táto, no neviem,
tá ťa nechala takto samého“. Akoby voči mojej osobe a vzťah
s Máriou, že pre mňa nie je ideál. Vyznenie a tak mi to príde akoby,
ona je Mária ale je aj omnoho viac. U mňa ju takto poslala niekam.
Zaujímavý
bol zážitok v tom čase, ležal som na posteli a z ničoho nič, že „počúvaj“ a vtom zabzučal komár. Bolo to zjavné, že vie
aj také veci, prehľad i o napríklad komároch. Bolo to zjavné
a znie to nijako ale pre mňa to znamenalo mnoho, že niekto má taký
prehľad. Behal som po okolí a troška vnímal všeličo v okolí, že
všetko má ohromný význam a zmysel, spoliehať sa na nejakú náhodu, to nie,
tak to nevidím. Raz v tom čase keď som si poležal v posteli pred
poobednou a už sa chystal vstávať sa mi dostala informácia „niektorí majú tiež svojho Boha, svoj kok...“.
Asi rok som
zapaľoval sviečky u jednej kapličky neďaleko a napíšem ako som sa
k nej dostal. Bol som pri bazilike a opieral som sa o stĺp pred
sochou ukrižovaného Ježiša. Všimol som si na nohavici dole neskorej zistené
zrejme včelu samotárku. Stál som tam 30-40 minút a stále tam bola. Aj som
sa jej dotkol nech uletí, ale nestalo sa a neskorej vraj, že to bolo
hrôzostrašné stvorenie a ja som sa ho dotkol. Tak som už odchádzal
a nevidel som ju, keď som bol pri aute, myslel som že ju teda preveziem
k nám, keď neuletela, ale pri nastupovaní som ju nevidel, ale počas jazdy
sa objavila na kolene. Prekvapila. Tak že dobre, zveziem ju. Ako som šiel zrazu
prejavila záujem vyletieť, ale mal som zavreté okno. Ako som otváral okno padol
mi pohľad na danú kaplnku kde som potom zapaľoval sviečky. Dostal som info, že
v Bazilike je živá a danej kaplnke je vraj mŕtva, neviem isto kto, je
to zamotané ozaj. Keď som tam šiel prvý krát myslel som, že idem na smrť, tak
to na mňa pôsobilo vtedy. Tá kaplička mi pocitovo prišla v tom čase ako
zneuctená, bol tam divný akoby úmyselný bordel. Teraz je zrekonštruovaná
a iná. Čo ma prekvapilo i potešilo zrovna počas môjho pálenia sviečok
prešla rekonštrukciou. Snažím sa to celé držať od tela, lebo inak sa ani nedá
a my ľudia sme taký. Ani nevieme čo sa tuná deje. Inak aj to dávno
opakovaná veta „ty si vôbec neuvedomuješ, čo sa tuná
deje“.
Raz prišlo „niektorí si za nami chodia zajebať, niektorí sa kvôli nám chodia
nechávať zajebať“. Ohnivá veta.
Toto leto
raz bola zvláštna situácia keď som vnímal v mysli a tam videl, ako
s jedného miesta v Bazilike vyšiel voz, veľmi zvláštny a vnímal
som ho v mysli ako odchádza, došlo mi to silné. Sledoval som ako odchádza
neskorej som šiel po tej ceste, ale videl som ho v mysli len istý úsek.
Vraj to je ešte nič a potom sa na tom mieste niečo mohutné pohlo ale to
bolo ozaj také, že tak veľké, že ako to budem vnímať no a aj som nevnímal
a na chvíľu sa odreagoval, malo to rozmery že som to v mysli nemohol
celé vidieť. Za krátko na to akoby mi v mysli u hlavy zaparkovalo,
pocitovo niečo ako Titanic. Najprv som sa zľakol že to do mňa narazí, do
hlavičky, ale len zastalo. Akoby mi u hlavy zaparkovalo niečo ako taký
tmavý Titanic. Keď vtedy hovorili že v Bazilike je nejaká chodba a že je tam
neviem čo, pomaly Ježišove telo a nejaké prapodivné bytosti. Mne sa nikam
nechce.
Je toho
veľa, po pravde je to mocné, napríklad keď ma motali, že by som mal niekam ísť,
ako som napísal o tom zaklopaní, že to tam je hrôzostrašné, fakt to nie je
sranda no a neviem, či to nebude mať pokračovanie, či ma nečaká nejaká
taká drsná akcia v budúcnosti, niečo isto.
Keď vtedy
hovorili že v Bazilike je nejaká chodba a že je tam neviem čo, pomaly Ježišove
telo a nejaké prapodivné bytosti. Mne sa nikam nechce.
Boli aj
reči o požehnaní a mám z dávna zážitok, že mi niekto
v bielom nakukol do mysli a pokropil ju. Po dlhom čase, že takéto
v požehnanom stave bytia. Neskorej viac, ale miesto požehnanie, posvätenie
a tak. Že vraj moje názory sú posvätené, ale to je divné. Dal som sa
v istom aj na extrém, ohľadom extrému z druhej strany. Že tie extrémy
nejako sú a stým že sa to stretne nejako v strede. Že by to nakoniec
bolo OK? Svet je komplikovaný, aspoň pre mňa. Je pravda že mi chodia aj
vzorové zážitky, že niečo sa mi dostane do cesty, ako napríklad , keď som
myslel, čo robia mne môžu robiť hocikomu, napríklad niekomu s hendikepom,
zabudol som a za 1,5 hodinku na futbale sa okolo mňa hore na tribúnu prebíjal
zlatý chalan o dvoch barlách. Chvíľu moja hlava od jeho bola 40 cm a mal
nahodený zlatý a úprimný úsmev.
Napísal som
niečo, čo ma napadlo, niečo tu je. Je to každodenná súčasť môjho života, no
a musím byť pripravený, lebo hocikedy môže prísť hocijaká informácia. Tak
treba byť odpútaný, ale aj pripravený, že vnímať môžem čokoľvek, ono sa to
deje. Je pravda, že som troška zaľúbený, je to aj čarovné a imponuje mi
to. Raz mi povedala „dobre, nemala by som to hovoriť ako prvá, milujem ťa“,
nejako tak, neviem presne. Je to kúzelné, ale neviem čo príde, čo to znamená,
lebo niekedy to nevyzerá moc dobre so mnou. Isto by som sa mohol viac pýtať,
ale to mi šlo len jeden čas, nejako ma nič nenapadá čo sa opýtať a je to
aj náročné, zle sa pýta, ohľadom prípadnej odpovede, moc mi to ale nejde, pýtam
sa len mierne tak ako ide život a ako to plynie v mysli. Nedávno vraj
Vesmír je asi taká vec, že „nepriestrelný materiál“ ale neviem
na akom princípe no a more iných informácii. Dávnejšie mi povedala „máš brutálne informácie“ čo mi na základe vzdelania
a mojej hlavy došlo zaujímavé, lebo aj tým čo sa mi stalo, hlava funguje
inak, na bežné informácie nie som bohatý, všetko mnou dosť preletí
a nezostane. Musím existovať teraz a to ma dosť vyťažuje. Aj
v škole som sa moc neučil, skorej riešil všelijako a teraz sa mi zle
učí, myseľ je konfrontovaná nonstop.
Dávno sa
objavovalo slovo "pokračuj". Čo ma motivovalo, že to má zmysel.
K tým
technopárty, raz som videl v obchode, že párty šalát, aj som sa nad tým
pousmial. Tam bol štart, párty kde som tancoval 7-8 hodín pravidelne, či
festivaly. Ja som rád, že som si tam zamiloval tancovanie, ale spoločnosť je
náročná a zase som tam bol len sám. Nejako som tam zostal a aj veta
na rozlúčku bola že „dobre my sme tu“ a ja som tam netušene zostal.
Tak niečo
sa sem dostalo, dlhšie som chcel niečo o tomto napísať. Je to u mňa
nonstop a som od toho odpútaný a veľa sa zabudne, či ani neuvníma,
ale oni vedia, čo mám isto počuť a je to cítiť. Takto to často chodí
u bláznov, nikto im neverí. Pre toho človeka je to neskutočné a tak
troška som v liečebni stretol rôznych ľudí. Tento Svet má mnoho rozmerov,
podivnosti majú svoju silu, vyjadrenie, prejav. Nie je všetko len úspech
v spoločnosti, či bohatstvo, nejaké. Aj ja sa cítim bohatý, lebo toto
vyššie spomínané.
Maj sa
pekne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára