Snaha

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Snaha  :

Júj, silu nemám na nič, jediné čo mám je snaha, to sa často stáva, mám túžbu a snahu niečo napísať. Nie je to nič nezvyklé, získať pohodu a ľahkosť je ťažké, väčšina vecí je tu tvrdá práca, ľahké tu nič nie je. Niečo dobré ľahko asi nevznikne, ľahké je asi len to zlé, to sa samo núka, asi preto, že je to ľahšie, preto sa to presadí a aj hneď sa prejaví. Dobré je ťažké, je to beh na dlhé trate, sto krát si ťa overí, aj tak sa neprejaví, aspoň to je potom vzácne, pokiaľ to hnutie dobra po ceste nekrachne. Na všetko sa bez úspechu vykašle, časom stratí motiváciu a cieľ, stane sa, hlavne, keď je to ozaj ťažká vec, keď sa prehrá každá bitva. Keď je matematika tak tvrdá, svet asi nepozná remízu, je asi len, áno a nie. Buď máš, alebo nemáš, snaž sa, inak všetko prehráš, pokiaľ si už dávno všetko nestratil. Len to nechceš prijať, ľahko to tak môže pôsobiť, niekedy ide už fakt, len o princíp. Šialené, bojovať v dávno prehratej vojne, len chýba istota, veľa ľudí je bláznivých. Niekto si musí povedať, som jeden z nich, lebo je to pravda, niekedy nič príjemné pozrieť sa, pravde do očí. Vyzerá to zle aj preto, že nič nevidím, podozrenia sú však vážne, len vedieť aspoň troška, aká je skutočnosť, lebo takto to je úplné šialenstvo. Toto sa mi, len zázrakom podarí ukľudniť, s tohto sa nedá vyliečiť, diagnóza je pritom tvrdá, s ňou by som si to chcel rozdať. Pri tejto diagnóze, si je každý neistý, mal som túžbu, že ja to vyriešim, nájdem pevný bod, že zachovám reálny postoj, pristúpim k tomu, ako k problému a ten budem riešiť. No nestalo sa tak, vôbec nič mi nie je jasné, čo sa deje neviem, potrebujem to, aby som sa od toho mohol odraziť. Aby som sa mohol pokúsiť to vyriešiť, neviem nič a strach objektívne rastie, vyzerá, že je to ešte ťažšie, vyzerá to nebezpečne, nech sa to akokoľvek prejaví. Vyzerá to na neuveriteľnú silu, akú si neviem, nechcem a ani nedokážem predstaviť. Ťažké sa bude presadiť a ustáť, realita je drsná, ale nie som sám, veľa ľudí ma exkluzívne problémy, nechcem stratiť túžbu žiť. Moja úloha je teraz jednoduchá, prežiť a ustáť, nech je to čo chce. Toto nie je v princípe  boj v ktorom sa víťazí, bojujem o šancu žiť. Aj tým, že som napísal túto hlúposť, snažím sa zvýšiť šancu, no a hlavne, chcem niečo mať. I keď píšem negatívne, nevadí, lebo toto so mnou silno hýbe, vyzerá, že to nie je, len tak. Nebezpečná záležitosť, balansujem na hrane, bez ohľadu na to čo to je. I keď ja neviem, ale problém, čo liečim, taký býva, každého to oklame, nikto pravdu nenájde, o to je ťažšie, aj preto je taká silná, donúti ťa zlyhať. Nedá sa to vyliečiť, dá sa s tým, len naučiť žiť. Som v tom, že u mňa je tomu inak. Zakiaľ viem tak skúšam, každý tu raz skončí, skôr, či neskôr sa to stane, tak to jednoducho je. Život nie je prechádzka, keď nič iné, tak isto, všetko sa raz končí, kľudne ti to môže hroziť, deje sa to bežne. Mne zatiaľ hrozí koniec duševný, ten beriem, ale ako absolútnu skazu, prehrám sám seba, to si nechcem urobiť. Bojujem o šancu žiť, istý si nie som ničím, je to, ale isto brutálny problém. Myslím že moje správanie, má jeden prívlastok, čistá snaha.

Všetko sa dá, ale zvládnuť, kríza patrí k životu, treba si udržať hodnotu. Učíme sa celý život, prišla nová lekcia, musíme ju zvládnuť, po nej, budeme silnejší. Musíme to vyriešiť.