Calo – Nejako, to nezapadá.

Calo  –  Nejako, to nezapadá.

Zatiaľ stojím, ale dokedy, toto sa ozaj nedá vyriešiť, môžem byť aj rád, že ma zatiaľ definitívne nevyriešili. To mi dáva, ale šancu, že človek má taký potenciál, že môže byť partner, že aj na jedného, je niekto zvedavý. Že ľudský život, má svoju hodnotu, cieľ, funkciu. To čo vnímam má veľkú silu, nechávajú ma vzdorovať, ďalej sa snažiť, dúfam teda, že ľudská duša, má veľkú hodnotu a neukončuje sa, len tak. Každý tu má svoje skúšky, výzvy, ponuky, sme taký, aký sme, náhoda to nebude. Každý má, svoje miesto, všetko zlé, je aj na niečo dobré, ak sa ti moc nedarí a spoločnosť ťa nechápe, nájdi svoju cestu, každý máme svoje. Ozaj nemá zmysel komukoľvek niečo závidieť „s veľkou mocou, prichádza aj veľká zodpovednosť“, hľadaj stred. Ja som, na začiatku tejto cesty, občas som kedysi, niekomu závidel, teda ako sa to vezme, boli také okolnosti, šlo ma z toho úplne, že roztrhať, skoro som vypľul dušu, ako ma to urážalo, no už som nemal súkromie. Bol som pod paľbou, nechce sa mi príliš veriť, že som toto mohol prežiť, neviem ako to funguje, že by to, tak chceli, no neviem, isto prípad od prípadu. Schiza, je ozaj iná choroba, ťažká je strata súkromia, ich komplikovaná manipulácia, všetko sa dá vysvetliť hocijako, ťažko to rozlúštiť, ťažko to pochopiť. Len ja som si, niečím istý, že to nie je, len výtvor mojej mysle, sú to iné bytosti, trebárs ani nespia, nonstop on-line. Chuťovka, je aj to, že som aj zažil, veľa šialených vecí v spoločnosti, veľa haluzí. No, ono je to tak, ty to originál zažiješ a všetci tvrdia, že to tá choroba, lekári sú schopný sa s toho pomáli smiať, keď človek, niečo citlivejšie povie, sú totálne suverénny, náš vzdelávací systém ich skvelo pripravil, asi si niekedy myslia, že keď, už majú diplom, hneď sú, neviem čo. Myslím ale, že lekári, aj niečo vedia, že to nie je, len tak, ak nie, tak to je blamáž, ako celí svet. Schiza je v prvom rade demolačná, lebo ten jedinec je vystavený do situácie, že jeho myšlienky sú verejné, musí to, aj nejako riešiť. Život má isté mantineli, nesmieš stých mantinelov vyletieť, ak sa chceš zachrániť, dať sa do poriadku. Len my, nie sme, len iba, tak sami sebou, z niečoho sa skladáme, sme zrejme súčasťou, nejakého celku.  Tak nehráme možno, len sami za seba, ale vstupuje do toho vyššia energia, ktorá vníma viacej, či všetkých ľudí, tým pádom má perfektný pozíciu, ako realizovať, tak dokonalé manipulácie, aby boli skutočné. Zažil som aj konkrétne veci, ktoré nie je, tuná reálne rozpisovať. Tie ľudské schizofrénie, nie sú, len tak, mne to isto nevytvára, len môj, samotný mozog, niekto, či niečo, sa tu realizuje. Desí ma, keď si zoberiem, koľko ľudí, ju má, vyliečiť sa vraj nedá, i keď ja som mal dlho ambíciu, že ju chcem vyliečiť, teraz, to už beriem inak, stým, že je to choroba, som neuspel, teraz je to, takto. Tým, že všetko zverejňujem, si možno zoberiem, aj istú možnú šancu, na spoluprácu, potom robím chybu, momentálne to, ale neviem. Je mi smutno z toho, koľkým slušným ľudom, sa to stalo a zničilo ich to, to možno čaká, aj mňa. Momentálne mi môže, pomôcť to, že budem na invalidnom dôchodku, budem mať trocha, niečo isté, lebo naplno pracovať, bolo neskutočne ťažké, no 13 rokov, som cez to, pracoval i tak. Dôchodok som nechcel, nechcel som stratiť, svoju prácu, často tá práca, bola všetkým, čo som mal, záležalo mi na nej, obľúbil som si, elektrotechniku. Zatiaľ nič nekončí, možno sa všetko, na dobré obráti, na druhej strane, je to výzva, priam pekelná. Ľudská túžba, je ozaj silná u mňa, je to úplne základná, túžba žiť, keď chcem žiť, niečo potrebujem, tak nejako. „Sláva alebo, šialenstvo čaká“, skorej to šialenstvo, sláva to asi nie, toľko som zatiaľ nevyčítal. Kvôli jednému, sa pravidlá ťažko zmenia, len sa mi tá choroba nechce, tolerovať ani u iných, nejde len o mňa, musím, to tak brať, lebo to z toho, čo robím vyplýva. Cítim, šancu, ale takú, že skorej musím mať obavy, dôležité je, ako je to teraz, teraz sa rozhoduje i tak, ako bude zajtra. Je to, už mojou súčasťou, som stým v rámci možností zžitý, život je ťažký, nič hodnotnejšie, nie je ľahké, všetko zlé, je aj na niečo dobré, neľutujem nič, niekto uplietol na mňa bič a teraz krič. Nádej zomiera posledná, tajne dúfam, že nádej nikdy neumiera, že toto, nie je všetko, bolo by super keby, toto bolo peklo. Potom, len to krajšie, ale tak to nie je i zlu sa dá pripísať hodnota, ak ju má, že udržuje rovnováhu a bdelosť, možno nám niečo také vládne, niečo čierno kňažné. Ak nevládne, isto silne vplýva, to bude drina. Je to risk.

Čo príde, príde, treba dať, životu zmysel, na toto som prišiel, na nič menej, ani viac, možno nabudúce, ak bude šanca.