Ja, -0. Skúsil som teraz.
Temno :
Miešať hocijaké témy, rozmýšľať
o rokoch ktoré ubehli voda, niečo skončiť, potom začať znova, niečo nové,
niečo svoje, aby niečo bolo moje, aby som niečo vlastnil, svoj Svet niečím zafarbil.
Zmysluplne strávil, aspoň zopár chvíľ, našiel pointu, alebo toľko hľadaný
zmysel, nájsť to, prečo som sem prišiel. Ani tak nenašiel, ale skorej skúšal
nájsť, hľadal tam, kde som Ja, cudzie Svety nepoznám v ostatných sa
nevyznám, tam hľadajú Tí druhý, pre mňa sú všetci cudzí, mám čo robiť, ustáť
seba, rozbiť tú stavbu z Lega, súčasť svojho ega. Nájsť cestu svojej
existencie, nerešpektovať to, kde sú hranice, všetko za sebou spáliť, asi sa mi
bude máliť, nič je možno akurát, len potom, nemám čo dať. Čo chceš, si musíš priniesť
so sebou u mňa všetko zhorelo, vždy som chcel byť a vždy som sa považoval,
za nepopísaný list. Ten vždy zhorí, v existenčnom plameni, na ceste sa závora
zatvorí, prejde pekelná súprava vlaku, preplnená hrozbami, nepriateľ pred bránami.
Prechádza pred očami, vtedy nezatiahni
ručnú brzdu, svojej psychiky, poriadne sa z hĺbky nadýchni, nezblázni sa
od toho brutálneho zhluku, smrteľného pluku, pekelnej posádky, na ktorú si
prikrátky. Nevenuj sa strachu, nebojme sa ničoho, to ešte nič nebolo, ešte len
uvidíš to, čoho sa treba báť, vtedy sa nesmieš dať, opäť nebojme sa ničoho, na
strach je ešte priskoro. Súper chyby trestá, tá moja chyba, bola veľká, pekná, ale
kto vravel, že práve toto, sú naši súperi, možno prinášajú, poučné údery. Chcú,
aby sme zmúdreli, pocítili strach, pestovali, čo je v nás, upustili od
cudzích trás, aby sme šli po svojej ceste, určovali, čo nás stretne. Chytili
opraty a cválali, nik z nich sa ale nestratí, môžeme ale, stretnúť
temno, keď budeme silnejší, rozumnejší, bystrejší, vyzretejší, skúsenejší,
múdrejší a odvážnejší. O krok vpredu, pred nepriateľmi, nástrahami,
prekážkami, ťažkosťami. Pred veľkými súpermi, pred ich, temnými údermi, zákernými
ranami, absolútnymi výzvami, existenčnými súbojmi. Temno príde samo, zahalí
všetko krásno, pre všetkých si blázon, ukáže cestu na dno, keď sa nedáš, začne
slabnúť. Musíš v sebe svetlo zapnúť, jemne na dno padnúť, vydýchnuť
a odraziť sa, je to pre teba nová výzva, urči, čo má pre teba význam.
Odhoď to, čo ti netreba, vec, čo je prekážka, čo je na cestu, zo dna priťažká, nezastavuj,
choď, kormidluj svoju loď. Potom ťa
Slnko poláska, zohreje ťa, svojimi silnými lúčmi, vyjasní ti, tvoju hodnotu, presvieti,
všetku temnotu, vznikne niečo nové, ozdraví, čo bolo choré. Len, už si známi
hráč, temno vie, čo si zač, čo na teba platí, aké robíš chyby, tak ťa znova
chytí, dole ťa stiahne, ocitneš sa na znova dne. Keď sa to stane 2-3 krát, pouč
sa, viac sa to, už nesmie stať, už sa nesmieš nikdy dať, svoju schému pooprav,
vyvaruj sa, tých známych chýb, úplne bez chýb, ale nie je nik. Chybovať je ľudské,
čo nepoznáme, tak to skúsime, takto sa skúsenosťami učíme, nepoznané,
poznávame. Obohacujeme náš Svet, razíme nové cesty, absolvujeme nové výzvy,
nejako sa musíme učiť, všetko treba skúsiť, nepoznané zažiť, spoznať, zmapovať,
celí príbeh gradovať, napredovať, vytvárať, učiť sa a hrať, to dobré, zo
seba dať. Stále sa objavuje a vzniká nové poznanie, vyjasňuje sa naše poslanie,
prejavuje sa, skryté vedomie. Prejavuje sa Svet, až sa raz, snáď dozvieme, čo
sa od nás očakáva, chce, čo je naša povinnosť, aká je tá správna cesta vpred,
aký je ten, správny smer. Dúfam, že Svet je fér. Čo sa deje teraz, dúfam nie je
to správne, raz niekto, tú cestu nájde, musí sfarbiť celí Svet, nájsť odpovede na
hádanky a tajomstvá, ktoré náš život a Vesmír má, niekto musí rozlúštiť,
ten hlavolam. Nové poznanie, nové poslanie, nový Svet. Len či bude na to vôľa,
to dobré v nás hľadať, lepšie sa správať, vyššie spoznať, ďalej sa dostať.
Rozvinúť naše duše, letieť rovno, ako šíp z kuše, sledujúci cieľ, tak
namier a strel.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára