Snažím sa

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Snažím sa  :

Železo sa kuje za horúca a mňa drží silná horúčka. Rozpálené všetky bunky, len ten tvar sa nemení, veď predsa, som jeden z nich. Na to všetko rozpálené, dopadá zimný dážď, možno je to, jedna z krás.  Potom začne husto snežiť, všetko musí človek prežiť, alebo sa môže vzdať, na seba sa vykašlať. Vzdať sa, to je ťažký rébus, zamestnáva všetko, nielen hlavu. Keď sa vzdám, budem bezbranný a nikdy sa nevrátim, Ja nemôžem, byť na okraji. Hodiť všetko za hlavu, ale ako teraz budem dýchať a ako sa budem vnímať. Sú tu jasné mantineli, ja som na bojovom poli. Neviem, či ma neklame aj úspech a nikdy ku mne nepríde, no inak ani nemusí, Ja chcem, len reálne žiť,  nie len blúdiť a doma sa nudiť. Mne, už ozaj stačí malo, stačí kľudná myšlienka a ten pocit, že sa dá, prežiť v tomto hustom zmätku, kde nerozumiem ničomu. Ja mám asi pevné nervy, akú majú silu, tak sa napínajú. Občas som si dovolil ustať z rýchleho behu a liečil som si svoju hlavu. Kto by to bol povedal, ale je tam celkom pekne, keď si treba oddýchnuť, tak ma tu mate, hlavne ma neklamte a ani nechváľte, na to tiež, nie som zvedavý a môžem sa aj uraziť. Jedno si dúfam, že môžem myslieť, že nie som, len čistý hajzel.

No, už stačilo, už je to dosť dlhé.

Aspoň skúsiť to čo chcem Ja

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Aspoň skúsiť to čo chcem Ja :

Náladu nemám nič moc, ale nespokojnosť, nemá cenu. Dá sa prežiť z mála, keď nie je viacej, iné nezostáva. Nemusí každý obletieť svet a vidieť tuná úplne všetko. Niekedy, možno lepšie nevidieť nič, ale hľadať len v sebe, aj to je nekonečná krajina, každý sa stále vyvíja. Každý si ide svojou cestou, niekto sa usmieva, Ja si pripadám celý vonku. Mám troška odlišný systém, neskryjem nič i keď to nie je isté. Neviem nič, skúšam aspoň tušiť, dá sa urobiť, tak dokonalé klamstvo, možno som chorý. Liečiť sa liečim, i keď sú aj poctivejší, takto tvrdé klamstvo sa len tak nerodí. Raz som sa zamiloval, moja láska bol však, len vzduch. Preto, že som potom túžil, tak som si to užil, lepšie by bolo, úplne že nič. Nebol som na tom, vtedy moc dobre. Časom, som na tú lásku zabudol i keď predtým mi na tom záležalo silno, teraz stretávam kadejaké svinstvo. Pre mňa je ojeb, stále, len ojebom, nie je dobré, takto dosiahnuť ciel, skúsim to, na čom záleží mne i keď mi je už slušne zle. To čo vnímam v sebe sa mi nepáči, vyhráža sa, manipuluje, do pekla ma tlačí, tak nech sa zoznámi i tak je silnejšia a podporuje ju každý. Dúfam, že takto to nebude navždy a raz to skončí. Že budem bojovať na lepšom bojovom poli. No akurát, tak tajne sa modlím a ozaj neviem, čo tu ja budem ďalej robiť, ľudia ma moc nemusia. I keď ja si vážim všetkých. Nechápem, prečo som toto zažil, som v tom len sám, škoda že sa to tyká presne mňa. Na tom je ale jedna vec dobrá, lebo toto, by som ozaj nikomu neprial.

Tak sa majte.

Niečo ti preletí hlavou

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Niečo ti preletí hlavou :

Niečo ti preletí hlavou a tváriš sa nechápavo. Každá verzia je zlá a ja neviem nič. Niekto uplietol na mňa bič a teraz krič. Diabolský deň, možno zo seba niečo dostanem, no des. Bohvie, ako funguje tento vesmír a či sme tu navždy, Ja si myslím že nie. Skončím skorej, ako slnko a to je aj dôležité. Božie chrámy zívajú prázdnotou a my ideme ďalej, na zdravie. Čo je zdravé, často menej chutí, ale aspoň nepriberieš, ale ani nezaspíš. Pre boha, je tu nejaká skrýš, tu by sa neskovala ani myš. Všetko vedie, tam kam nechcem, neviem ani čo vydržím, zdá sa že nič. Po dlhých úderoch hlavou do steny, opadla omietka a ja nie som celý, večný odliv. Momentálne, moja jediná spoločnosť je mucha, bral by som to možno stále.

Už ma to nebaví, tajne verím i keď sa hanbím, neviem.

Všetko ma svoj čas a miesto

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Všetko ma svoj čas a miesto :

My to vieme, tak si robíme, čo chceme, všetko máme dovolené. Načo ťažiť svoju hlavu, už nie je čas na nápravu. Len, nech sa už nestane. Opravovať staré chyby, nemá zmysel, len aby neboli ďalšie, riadne veľké exkluzívne, čo dostanú sa pod kožu. Na nič nie je dobré myslieť, tým sa všetko pokazí. Robiť, čo je prirodzené, čo sa nám tu všetkým páči a nikoho nezatlačí. To, čo sa mne nepáči a nemám rád, ako každý, nech je to tak navždy. Hlava hore i keď chýba ciel, keby sme všetko vedeli, boli by sme v prdeli. Niečo si treba udržať, keď zafúka silný vietor, ktorý by nás s cesty zmietol, ale ja aj niečo mám a nie je to náhoda. Niečo máme každý, len my vieme, čo to je, len nevieme, čo príde, či sa nám to zíde. Smolu máme, keď sme slabí, keď sa darí, nič sa nepokazí, i keď vtedy by aj mohlo. Som pripravený tomu čeliť, aj sa rozbiť o problémy, časom sa to zahojí.

Príde ďalší deň a ja ho hrozne chcem. Pekný deň.

Už len malá nádej

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Už len malá nádej :

To môže mať veľkú váhu, krásna vec vytŕčať z davu. Ja možno, aj taký som. Taká vec sa možno stane, keď pre teba je tak ťažké, uhájiť si svoje v dave. Keď to v dave vypáli, presne vtedy, keď terajší projekt padol a ty mieriš nadol. Žiadne veľké prekvapenie, keď sa to však začne diať, to je potom iná káva. Zistíš, že sa dá isť ďalej a chceš hľadať niečo nové. Niečo čo bude mať zmysel a bude aj jednoduchšie, aby som sám pochopil. Človek nie je ľahká mašina, ťažko tieto veci prežíva. I keď je to veľmi ťažké, iba žiť je veľmi krásne. Po búrke som zistil, že sa dá, len teraz nič nehľadám. Neviem ani, čo sa dialo a čo nie, preboha toto nie. Keď máš chuť niekomu ublížiť, príď za mnou, Ja to možno vydržím. Len som troška zošalel a myslel na to, čo som nenašiel. Všetko sa mi pokazilo, začal som hľadať nádej, tej sa musím držať dodnes, niečo musí každý mať, mne zostala ta jediná. Všetko ide proti mne, takýto horor by som ani nevymyslel.

Je to neskutočný hnus, šanca minimálna, všetko si nedokážem sám vydrieť a už došli sily, proti tomu isť.