Calo - Malé popísanie.

Calo - Malé popísanie.

Chcem raz dať dokopy text, ktorý by sa dal, pomaly zjesť, tento to ale nebude, treba na to, ale trénovať. Ja sa o to pokúsim, lebo písať sa mi začalo páčiť, je pekné niečo vytvoriť,  je pekné dokázať sa vyjadriť, je pekné na takom sa baviť a takto seba ladiť. Naše životy hrozne letia, naše miesto je náš svet, neustále bojujeme o svoju česť, proti tým, čo nám ju chcú vziať. Pretekáme sa, kto je lepší, kto vyhráva a kto tu padá na hubu a nejde mu nič. Víťaz by nás mal potiahnuť hore, drieť,  nebyť si vedomí že vyhral, ale že dostal šancu pomôcť iným, čo nie sú, tak obdarený, aby atakovali vrchol. Lebo to, už je ozaj veľa, byť sa o popredné priečky, zasahovať do chodu sveta, byť taký že ta pozná takmer každý a to nevieš ani spievať, ani hrať, ale v hre sú iné veci, na ktorých hrozne záleží. Treba sa tu riadne pobiť, riadne sa nahnevať, postaviť sa za to, čo má hodnotu a pohne ľudí vpred, lebo sa mi zdá, že i keď sme moderný a žijeme v tomto pokročilom veku, velíme tu čelom vzad a vravíme, že je to zábavné. Podľa mňa je to hlavne smutné a mali by sme mieriť smerom hore, pohľadať tie veci vyššie, veci čo pozdvihnú našu dušu, ktoré ju ladia na vyššiu úroveň. Na miesta, kde lietajú riadne hodnoty, kde to ozaj stojí za to a podporí nás to, vo svojom základe, podporí to, že sme veľmi cenný a zaslúžime si pekné veci, lebo sa tak správame a to je to, čo hľadáme. Že pre tie veci nezídeme s cesty, ostatné prízemne veci sú pre nás, len prekážka, že nevyužijeme podradnú šancu, to s mojou dušou neladí, je prácne sa s tým potom vyrovnať. Ale zase treba povedať, že sme len ľudia a to než sa dostaneme hore, ešte chvíľu potrvá, lebo chýba, už len trebárs záujem, ťahať sa smerom k vyšším bytostiam. Zvykli sme si všetko, čo nedokážeme, nazývať, že je to zdravé a ľudské, často ale úbohé. Neznášam slovo moderný človek, ktoré sa dnes používa, hovoril by som radšej, človek súčasný, lebo ak tu život neskonči za veky tu budú iné veci, človek bude iste bytosť čistá, veľmi hodnotná a asi budeme všetci stotožnený s bohom, každý jeden ním bude. I keď tomu je, už teraz tak, len ho hľadáme všade možne. Nemá zmysel brať to inak, najprogresívnejšie je brať seba, ako svojho boha, podľa toho sa aj správať. Boh určite netúži, aby sme mu liezli do zadku, to by popieralo jeho božskosť, ale ak to pomôže človeku, žiť hodnotnejšie, tak v pohode.

No troška mudrujem, ale každý text, musí mať svoju formu, nejakú pointu, svoje zameranie, chcem niečo vyjadriť.

Calo - Taký nejaký článok.

Calo - Taký nejaký článok.

Dúfam, že sa nepredpokladá, že keď je jeden i keď významný v ťažkých problémoch, že sa potom dá. Je to stále jeden človek a to, že je v problémoch, nemôže uspokojiť všetkých. Dá sa snáď nájsť aj zmierlivejšia cesta viac tolerovať a rešpektovať, toho jedného. Ten jeden nemusí byť rovno šialený. Len či tie problémy jednotlivca, celé ešte nezhoršujú a spôsobujú ešte väčšie problémy. Aby ste svojím plánom, všetko nezhoršili a potom zle, nepozerali na toho jedného, aká je zlá situácia. Proti mne sa mi zdá, mate odblokované, úplne všetko a ja nemôžem nič. Našťastie, fyzicky ma zatiaľ nikto neatakuje. Mala by byť snaha, systém vyladiť, nie búšiť kladivom a pozerať sa, na lietajúce iskry. Vyzerá to, na veľké veci, len som v tom celí ponorený, nie je dôvod na úsmev, situácia je vážna, ale chcem, byť aspoň pokojný a chcem ďalej normálne žiť. Neverím, že je to vyladené, že je to čisté, svet je ale komplikovaný. Oproti mne, akoby ste sa nebáli chyby, ktorá by ma mohla poškodiť a moje schopnosti definitívne ukončiť. Celí  život som len sám, nemal som vzťah a dlho ma už nikto nechce. Teraz, akoby hrozilo veľa, ale tým veľkým počtom sa mi stráca aj jedna. Keby sa situácia otočila a ja by som mal na výber, to by bolo hrozne ťažké, veď s toho, som sa aj zbláznil, na také veci treba čas a poznanie. Stačí sa prejsť po meste a vidím toľko pekných báb, ťažko sa potom poľavuje pri túžbach. Vzhľad, ale určite nie je všetko, po rokoch sú dôležité, iné veci. Stým s kým by som mal stráviť život s toho ja mám večné ťažkosti, to ma aj vždy totálne desilo, ťažilo a narobilo mi to, aj problémy.  Ťažká úloha,  pre mňa aj slušné šialenstvo. Ja sa tu raz, asi úplne zbláznim, niežeby som nebol už teraz, ale liečim sa. Z mojej choroby, sa ale nedá vyliečiť, dá sa stým, len naučiť žiť, človek sa učí celí život, ja sa učím aj toto. Z tej mojej choroby, môže vzniknúť všeličo, môže sa dať žiť, až neskutočne, alebo urobiť veľké a dôležite veci. To ale, ako veci pôjdu je len na mne v tom je aj nádej. Prešiel som si šialeným peklom, keď sa človeku z toho podarí vyjsť a ide ďalej, odnesie si veľké skúsenosti. Keď prekonáme problémy, nasleduje úľava, sme silnejší, získame skúsenosť a silu pobiť sa s ťažkosťami. Tak som spichol tento malí článok, o tom čo vnímam. Prajem Vám nech sa mate, čo najlepšie a nech máte všetci silu, biť sa zo svojimi problémami.

Život je ťažký, vystavuje nás skúškam.

Barová

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Barová  :

Rozmýšľam, či ísť dnes von, či vôbec o to niekto stojí, či len nepokazím atmosféru. Taká veľká kopa ľudí, nesmie sa dať, pokaziť jedným, čo si prišiel na pár pív a inak neočakáva, už nič. Snáď, len pozvať na schôdzu, čo ma občas poteší a ovplyvní celí večer,  posunie do zvláštnej sféry, taký mali experiment, kde je všetko neisté, tak troška záhadné, no a určite, aj troška zvláštne. Toto je len taká, pred barová, chodím tam, už dlhé roky, sedí mi, že je to ozaj bar i keď, iba malinky, veď ide hlavne o ľudí, ktorý sú tam v pohode. Je to celkom uvoľnené, rád si tam vždy posedím a vypijem v kľude pár pív, nech mám aspoň niekedy, možnosť mať na háku, nech všetko hodím za hlavu. Komunikovať sa, už troška bránim, zdá sa mi to zbytočné, aj slušne náročné. Neviem, čo ako vlastne je, čo si môžem dovoliť, ale nemám na to, ani chuť. Piatky si občas prifarbím, nech sa z nudy nezbláznim, nech niečo prežijem, aspoň v pocitovej sfére. Iné, si neviem vybaviť, také veci si nechcem zaplatiť. Veď to je, len slušný humus, ktorý ma možno rozdrví, lebo to má veľkú silu, nedá sa, to len tak obísť, nejde len tak, sa na to vykašľať. Jednoducho mám, len to čo mám, len som v tom troška sám, čo má aj pozitívny zmysel. Veď práve o tom a preto píšem, teraz tento divný text, ktorý ja beriem, ako báseň i keď možno by sa hodil, iný názov, na ten prídem možno neskôr a budem to tak nazývať. Ja a frajerka, tak to je ozaj riadna haluz, to tu ešte nebolo. A nabralo to riadne grády, že vraj nie som, ako každý a jednoducho nemôžem mať. Byť sólo, ma ale dosť baví, nikto mi nič nevyčíta, môžem zostať viacej mladý a venovať sa trebárs tomuto, aby to bolo, také surové, ako to teraz je.

Je to len čisto na mne, ako sa tu vyjadrím, chcem niesť svoje posolstvo, vyjadriť svoje cítenie, myslenie, túžby.

Calothrick – Pár riadkov.

Calothrick  –  Pár riadkov.

Ahoj. Hodím sem pár riadkov, aby som sa trocha predstavil, ale fakt len trocha. Ľudský tvor je stvorenie veľmi komplikované a zároveň, veľmi jednoduché. Sme všetci rozdielny a zároveň tak hrozne podobný. Takže netreba veľa písať, veď určite máme veľa spoločného. Jednoducho, aby sme prežili na tejto planéte, nás núti pohybovať sa v istom duševnom priestore, vyčleniť sa z davu je hrozne nebezpečná vec, dokáže to zvládnuť len ozaj silný človiečik, my ľudia dokážeme byť, veľmi tvrdý, pokiaľ nejaký človiečik má odlišnosti, ktoré vidia ostatný. Každý máme svoje pocity a svoj priestor, sme nútený nájsť si, vlastnú tvár a svoju cestu. Každým skutkom, prejavujeme svoju osobnosť. Ja patrím medzi ľudí, ktorým nie je jedno, čo si o ňom, spoločnosť myslí, ale zároveň som človiečik, veľmi otvorený a tým pádom zraniteľný. Ťažko napísať, niečo o svojich fotkách, jednoducho sú to moje fotky. Ja mám pocit, že moje fotky o mne dosť hovoria. Hovoria o tom, ako sa pozerám na tento svet. Fotenie ma baví, páči sa mi tá možnosť, vyjadriť niečo svoje, vyjadriť svoj pohľad na svet. Mám rád pocit, keď sa môžem venovať, tvorivej činnosti.

Podľa mňa, všetka naša činnosť je príležitosť, tvorivo sa vyžiť a realizovať.