Čo ja viem

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Čo ja viem :

Každý deň je nová lekcia, každé ráno sa všetko začína, tak to musím brať, lebo život je veľká vojna, nechutí mi, len prehra. Konečný cieľ je mier, pokiaľ mám rozum, tak na celom svete, Ja ho viem priniesť, len v tejto vete. Aby nastal, museli by sme, sa všetci pridať, zasiahnuť láskou, pokorou, cťou, zdravím rozumom, kde zúria vojny, museli by sme, sa všetci spojiť v jedno veľké hnutie dobra, také jedno veľké, spoločenstvo prsteňa. Veď každý prsteň, každý predmet, môže niesť, maximálnu hodnotu, no nesie tú, čo mu my dáme, treba dať veciam hodnotu. Energia tuná, len srší, sme ako stožiare vysokého napätia, koľko dáme, toľko budeme mať, čím prispejeme, to sa nám vráti, čo pokazíme, za to musíme platiť, musíme to ustáť, na vlastných, bez chýb, nie je nik. To čo vnímame, tak naša, cesta tuná, smrťou končí, no ale neviem, či nás potom čaká oddych, chcel by som a asi nie, len ja, aby smrťou, náš príbeh gradoval. Aby bola smrť, ten pravý štart, ktorý nás uvedie, na vyššiu cestu, k vyššiemu uvedomeniu, cielenému miereniu, plnému uvedomeniu, zmyslu existencie, čo áno a čo nie, čo sa od nás čaká, aké má, každý z nás poslanie, aby do nás vstúpilo, vyššie poznanie. Tento svet, je jedno veľké tajomstvo, dúfam, že tí mocný, tiež nevedia všetky odpovede, lebo ak hej a robia toto, čaká nás tu, len hrozné peklo. Lebo tento svet, je presýtený zlom, naivitou, klamstvom, predsudkami, násilím a bezprávím, právo má ten, čo ma tie, hnusné prachy. Chcem, nech sa zlo každému vráti, aj tým najmocnejším, čo je zle, oni asi veľa vedia a možno, aj boh nás chce, len predať, existencia je zafarbená, do čierna, raz, ale príde od dobra odveta, tak, ako to býva v rozprávkach, isté, ale je, že nežijeme v rozprávke, realita bude tvrdá, nekompromisná a ťažká. Ťažšia, ako život v tomto tele na zemi, asi sa budeme diviť, až potom zistíme, tie pravé problémy a zistíme, čo sme si, vybavili v tomto živote, na zemi. Zažil som, veľa zvláštnych vecí, neverím celkom v život večný, ale viem, že tento svet, nie je taký jednoduchý, ako som vnímal kedysi, preto sa troška púšťam a píšem, čo píšem. My ľudia, sme už tuná, niečo ako démoni, vplývame na seba silno, naše skutky majú často zlý úmysel, niekedy dobrý, niekedy zlý. Je dobré a zlé, my sme asi uprostred. Zlo, keď sa v človeku naštartuje, tak je skoro nemožné, ho zastaviť. Dobro, ide skutok od skutku, je stále náročné v každej chvíli, musí sa neustále potvrdzovať, z myšlienky na myšlienku, lebo aj tie, sa hodnotia. Isto to nie je, len tak, že, čo povieme sa hodnotí. Hodnotí sa i to, na čo človek myslí, aké má názory, čomu dáva v sebe priestor, v presýpacích hodinách sa sype piesok, každý tu má svoj čas a priestor, no veď časopriestor.

Časopriestorom, to u mňa dnes končí, ale dúfam, že tam všetko začína.

Calo – Svet.

Calo –  Svet.

Zdá sa mi byť, veľmi divné, že na Zemi to životom neuveriteľne prekvitá a vesmír, by bol bez života, to sa mi vôbec nezdá. No niečo, pre nás zatiaľ neznáme,  zrejme bude. Toto nemôže byť všetko, pre celí vesmír, ale isto sme dôležitý, zrejme viac, ako si myslíme, všetko je dôležité, každé jedno naše rozhodnutie, postoje naše skutky, či hlavne smer, ktorý si zvolíme. Náboženstva, sú zrejme veľmi dôležité, vôbec nie je jedno, ktoré si zvolíme, sú dôležité max, každé jedno, je veľmi dôležite, ktoré si vyberieme. Ja sa momentálne nechcem prikloniť k nejakému náboženstvu, chcel by som vtedy, keby som mal, lepšie informácie, ktoré je tá správna voľba. Nerád by som sa modlil, k nesprávnej bytosti, či energii, mám záujem prikloniť sa k strane dobra, čo najviac, ako sa bude dať. Podľa toho, čo sa deje na svete, mocnosti zla, alebo temná strana sily, majú hrozne, veľkú silu, bral by som 50 na 50, dobro a zlo, len sa bojím, že zlo je silnejšie, veď aký my sme, čo sa okolo nás a vo svete deje. Aj pre veci, ktoré som vyššie spomínal, všetci sme dôležitý, dôležite sú, všetky naše myšlienky, postoje a činy, individuálne osudy ovplyvňujú celok, ozaj ak chceme zmenu, musíme isto začať , každý sám od seba. Zdá sa mi byť veľmi dobrá filozofia, nerobme iným, čo nechceme, aby sa dialo nám, musíme sa rešpektovať, tolerovať, musíme si pomáhať, cítiť spolupatričnosť so všetkým živím.  Každý máme svoju energiu,  pracujeme s ňou, formujeme ju, každým postojom, skutkom a aj myšlienkou. Takto, každý individuálne prispievame, rozhodujeme o našej osobnej budúcnosti, i budúcnosti celku. Čo sa skrýva, za tým celkom, to teda netuším, napadlo ma všeličo, myslím si že my ľudia, vnímame ozaj, až neuveriteľne málo, lebo realita je, až šokujúco pestrejšia a komplikovanejšia, tu každý dostane svoje. Žijeme tu ako celok, ale zároveň, každý ide svojou cestou, ku každému je natočený celí svet a možno i vesmír. Aká mocná, je pre nás atómová energia, aká sila sa získa štiepením jadra atómu, aká energia je potom celí vesmír. Pokiaľ, niekto dokáže pracovať, tvarovať, formovať takú energiu, je možné čokoľvek, myslím si že je tu nejaká, centrálna energia, ktorá dokáže, vyslovene meniť a tvarovať aj jednotlivé atómy a ich jadrá. Takže si myslím, že svet je vytvorený ako je, ale dá sa zmeniť, už od tých najmenších častíc. Všetko je možné, slovíčko nemožné je asi nevhodné používať, ohľadom na to v akom svete, žijeme a nič nevieme. Pre nás je všetko tajomstvo, možno v tom je čaro, filozofovať sa dá do bezvedomia, napadlo ma, že možno filozofia, je viac ako ostatná veda, lebo možno tá, vedie k poznaniu, tej centrálnej energie.  Možno, len od nej sa dajú dozvedieť tie najdôležitejšie poznatky, reálne fakty, nielen lúštiť tento hlavolam. Možno by sme, ale ani skutočnosť neuniesli, otázne je, či sladká nevedomosť, alebo ťažká, ale skutočná realita. Realita bude drsná, veď koľko, je na svete zla, nespravodlivosti, klamstva a závisti, takže isto žiadna sranda, zlo je silné, nie je to tuná , len rozprávka, kde vždy víťazí dobro. To by som ale chcel, aby i keď po dlhej a ťažkej ceste, víťazilo dobro, aby to bol cieľ našej existencie, no ale, neviem, neviem.

Chcel by som aby platilo : Pravda, láska, česť a dobro víťazí.

Calo – Všetko je ťažké.

Calo –  Všetko je ťažké.

Kde to vlastne žijeme, kedy na to prídeme, možno nikdy, budeme sa tuná stále motať dookola. Nezdá sa mi, že sa ľudská duša vyvíja, buď stojíme na mieste, alebo ešte horšie, ideme naspäť. Toto všetko, tento Vesmír, táto naša planéta, neexistuje len, kvôli nám, ja tajne verím, že tento svet je veľmi pestrý, dúfam, že aj čestný, že existuje aj niečo rozumné, niečo iné, ako tento ľudský svet, toto mi príde ako výsmech existencie pred celím vesmírom, paródia na život. No proste, nič moc. Ja chcem čo najkrajší a najpestrejší svet, chcem, aby existovali aj iné reality, iné formy existencie, či niečo úplne iné. Chcem a nielen ja, potrebujeme to všetci, aby bol život v princípe čestný a hodnotný. My ľudia sme, až neuveriteľne zaslepený, máme klapky na očiach, jednáme, len na základe predsudkov a zvyklostí, preto chcem, aby sa nám, keď tuná skončíme naskytla iná realita. Chcem aby, bol Svet taký pestrý, že aj odtiaľto existuje exit a sme na nekonečnej ceste vpred. Chcel by som také niečo, že ani ta bytosť, čo je nám teraz BOHOM, nevie ani z ďaleka všetko, že je to cestovateľ, tak ako my a má toho nad sebou, no ani nevie čo. Chcem takúto nekonečnú cestu. Bolo by super, že aj, tieto naše existencie sa podieľajú na vývoji a raste, celku. Páčilo by sa mi, keby bola, celá existencia v neustálom vývoji a raste. Chcel by som, aby bol svet taký brutálny, neustáli rast, vývoj a neustále zhodnocovanie. Bohvie, aký ma, naša ľudská existencia zmysel, sme zvláštne tvory v divnej pozícii, čo isto nie je náhoda. Nie je určite, len tak, čo nám tuná predvádzajú zvieratká. Ako krásne spolupracujú a jeden brutálny fakt, že sú čestné. My tu našou komunikáciou, mlátime prázdnu slamu, zrejme má aj hlbší zmysel, že pre nás, sú to nemé tváre, čo veľa ľudí oceňuje.  Pre veľa ľudí je život totálne peklo, ťažké to má, ale každý. Byť ozaj šťastným je v podstate v tomto našom svete, aj nereálna vec, hrozne veľa bytostí sa trápi, veď trebárs aj  všetky zvieratká. Dejú sa neskutočné veci, či na ľuďoch, zvieratách, prírode, proste hrozné celé, kam to speje, nech si každý domyslí, čo vníma a kam ta cesta vedie. Veď isto platí, že ak chceš zmenu, musíš začať od seba. Život na Zemi je ozaj náročná vec, skrotiť, tento živý organizmus, alebo akýkoľvek vstup doň je náročný. Chcel by som, aby sa svet zlepšoval, aby pribudlo viacej bytostí, s pozitívnym myslením, aby taký pribúdali, aby sa svet začal meniť a bol krajší.

Musíme sa snažiť, všetko je ťažké.

Maximum muziky

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Maximum muziky :

Čo na to povedať, treba sa pokúsiť lacno nepredať, neviem, ale ako skončím, veľmi silný je príliv a odliv, táto noc je maximálne silná, niečo sa na mňa chystá. Zhorím ako fakľa, či zažiarim, ako pravda, je to na mne, aj na všetkom, čo je možné, verím že bude dobre. Veľmi silné je tu ozaj úplne všetko, ja už nie som malé decko, ale ešte by som možno chcel a možno nie, uvidím čo osud prinesie, čo prinesie Vám i mne. Zdá sa mi, že sa mi dostalo maximálnej pocty, neviem čo stojí oproti, život nie je len vychutnávať dobroty, treba drieť, nie je hanba občas plakať, tak si aspoň prepláchneme oči, možno ich, tak vyjasníme, možno. Zažiaril som silno, vždy tu bolo divno, teraz je to nebezpečné, koho som to ja miloval, isto nebola taká o ničom a nevinná. Evidentne vedela, čo robí, možno vtedy chcela, možno ma ešte aj teraz zhodí, ja som pre seba všetko. Taký postoj je zrejme správny, ale nie je vôbec ľahký, snáď sa pre to, čo sa deje nestratím navždy a nestratím seba. Momentálne sa musím nebáť, nech to je čo chce, aj keby to bol sám Satan. Keď skloním hlavu, chcel by som sa snažiť, aby som ju opäť zodvihol, pri sebe chcem stáť, zo seba nechcem nič dať, keď sa to, ale stane, možno skončí aj nádej. Lebo urobím veľkú chybu, vo veľkom súboji, položím zbrane, proti nepriateľovej armáde a ten veľké veci dokáže. Je správne proti veľkému súperovi, za chyby zaplatiť, taký by mal chyby trestať, i keď v tomto by som mal ja, iný názor. Asi jediná šanca, svojím názorom sa presadiť, pri dobrom názore, sa dá aj vyladiť. Seba samého niečo naučiť, beriem to tak, že sa nemám, ani ku komu modliť, dúfam, že sa nechystám nikoho zhodiť, niektoré veci nejde vrátiť, niektoré veci je neuveriteľné zažiť, kde to sme a prečo. Beriem to, ako poctu, lebo to stojí veľa potu a nervov, obávam sa však pádu do priepasti existencie, veľkého poníženia seba, či úplného konca mojej existencie. Ja chcem toto brať tak, že staviam základy, tento základ, potrebujem nechať nemenný, chcem posíliť seba, to čo cítim a vnímam. Moja existencia je silná, nechcem uhnúť od seba, podľahnúť vydieraniu, je to ale ťažké, zostáva mi nádej, že sa dá, aj bez padania hláv, čo je aktuálna novinka. Na novinky, som expert, striedanie realít je bežné a čoraz je to silnejšie, že maximum muziky, v sebe to občas, ale nazývam opačne, že max fuj. Musím veriť, klamstvo prebiť, chrliť zo seba argumenty, prečo si zaslúžim ísť ďalej, občas preháňam, no musím to brať tak, že nie, len ja. No maximum muziky. Prosím robte to, čo je rozumné, čas ukáže, čo ako je.

Musím sa držať, nikomu neprajem nič zlé.