Calo – Cítenie a smerovanie.

Calo – Cítenie a smerovanie.

Som rád, že si to čítaš, zatiaľ ale, ešte nič nevzniklo, slova tohto textu, či básničky, sú ešte predo mnou. Bude to pár hodín písania, je to ale dobrá zábava, cielená a správna námaha. Pokiaľ viem, pokiaľ dokážem, pokiaľ nájdem, schopnosti a sily, treba niečo napísať, treba rozmýšľať, troška si rozvíjať a cibriť myseľ.

Svet je zvláštne miesto, každý má svoj priestor, niekto malí, iný väčší. „Všetko, čo je podo mnou, je na mojej úrovni, čiže je mi rovné – Všetko čo je nado mnou, je môj problém“. Nejako takto, by som to chcel brať, podľa toho sa správať, som ale, slušný outsider. Len život sám, spôsobuje, že nás všetkých je veľmi vidieť, na každého z nás si jednotlivci, či skupiny vytvárajú názory, takže máme vplyv, každý niečo svoje vyjadriť. Ja sám, ani neviem, ako seba zaradiť, no aj sa nerád zaraďujem. Nezvyknem sa hlásiť, k nejakým organizovaným ideám a hnutiam, filozofiám. Rád som, čo najviac nezaťažený a v rámci možností slobodný. Som dosť zaťažený manažovaním svojej existencie, som dostatočne zamestnaný, vo svojej mysli, aby som riešil svoje skúsenosti, poznatky, zážitky. Tým pádom, mám dosť vlastných aspektov a ponúka sa mi rada vízii, či skúsenosti, ktoré musím spracovať , usmerniť a skrotiť. To má každý. Každý jedinec, si musí nájsť svoju cestu, svoju tvár, formu postojov, ako sa bude prejavovať v spoločnosti, čo príjme za svoje, čím sa nechá inšpirovať. Isto je veľa možností a smerov, od rôznych osobností, hnutí, skupín, filozofii, náboženstiev, siekt, či rôznych kníh, filmov, či od rôznych všemožných individuálnych vyjadrení, či postojov. Neviem, ale ja som sa vždy týmto cudzím vplyvom, na seba, stránil, nerád som sa začleňoval, nerád som sa k niečomu organizovanému hlásil. Potreboval som nejako, ten svoj vnútorný priestor, pre seba. Potreba mať v sebe, len svoje veci, ohľadom, na svoje osobne citové vnímanie, vnútorné rozpoloženie pre svoje potreby. Potreboval som svoj vnútorný priestor, aby som mal miesto, pre svoje túžby a sny. Človek sa ale mení, menia sa životné parametre, okolnosti, aspekty, podľa toho sa aj upravujú naše túžby, sny a ciele. Svet sa mení, filozofii a inšpirácii pribúda, je toho veľa. Ja sa zatiaľ hlásim, len k sebe, za najdôležitejšie považujem podstatu a hodnotu, svojich skutkov, svojho správania, svojich myšlienok, svojich rozhodnutí. Nechcem byť moc zlý, chcem byť tolerantný a úprimný, veľký aspekt je snažiť sa pracovať s pravdou. Pravda, je úžasná vec, dá sa brať, ako inšpirácia pre naše činy. Málo študujem a čítam, no ale každý sme nejaký, nikto nevie všetko, preto mi veľa poznatkov chýba. Aj preto takto píšem, aby som sa sám dokázal zorientovať, aby som zo seba to svoje dostal, na niečo prišiel, niečo rozvinul. Je to záplava informácii, poznatkov, téz, možnosti, filozofii, učení, názorov, náboženstiev. Mne sedí názor, že je dobré, že si z toho, čo spoznáme, vyberieme to dobré, to čo nás oslovuje, s čim sa stotožňujeme. Len niekedy mám pocit, že je to také nedostatočné a arogantné, brať náboženstva, učenia, filozofie, tak zľahka. Isto mi chýba veľa informácii, niečo sa snáď postupne dozviem, niečo mi zostane na vždy skryté. Myslím si že, Boh sa skrýva za všetkým na tejto Zemi, aj my sme súčasť Boha, Boh je všade, vo všetkom, aj v každom skutku. Pre mňa, nie je, to úplne najviac Boh, ja to beriem a nazývam „Existenciou“, maximálna celková energia, z ktorej sa všetko skladá, ktorej je všetko súčasťou, ktorá všetko realizuje. Dobrá vecička je názor , že : „ mať vždy snahu v každej situácii, v každej chvíli, robiť to, čo je pre teba najlepšie “, vyhýbať sa extrémom a byť zmierlivý. No realita je , ale realita, život v takto rozsiahlej spoločnosti, je ozaj náročný. Isto, my ľudia sme celkom šikovný, keď zvládame existenciu v tak rozmanitých podmienkach v takom náročnom prostredí, ako je život na našej Zemi, či dokonca až v celom, neznámom vesmíre. No mne to nejde ideálne, nie som expert v udržiavaní, ideálnej spoločenskej pozície, ja sa dosť v tom motám a blúdim, som pohaluzený. U mňa to má troška, širší osobný rozmer, lebo niečo vnímam, čo nie je, len tak, ale liečim sa z toho. Toto, ale nie je ani tak o vyliečení, cesta asi vedie inak, je to o zvládnutí, dopracovať sa k zmieru. Lekári iba stále, riešia lieky, nič iné. Ale isto, keď je tomu tak, treba ich brať, aspoň niečo. Ťažko duchovný problém, niečo, čo nie je s tejto našej bežnej sféry, niečo až mystické vyriešiť tabletkou, nie je to vôbec jednoduché, tejto chorobe sa vraví „rakovina duše“, ja som si na to, ale už zvykol, som síce troška utrápený, ale nie zúfalí. Beriem to, už ako výzvu, je to ale ťažké, s ohľadom, na to, čo sa tuná bežne deje, ľudom a všetkým, živím stvoreniam, tak keď ma zničia, nič prekvapivé, život je náročný, nemazná sa s nikým. Takže treba sa snažiť, po búrke, príde úľava, človek vydrží veľa a nielen človek. Túžba po živote je silná, rezignuje sa ťažko, ak prekonáš to najťažšie, vždy sa dá, ísť ďalej. Treba sa snažiť, prekonávať prekážky a ťažkosti, nevzdávať sa, pokiaľ žijeme. Problémy, máme aj preto, aby sme sa vyvíjali, zušľachťovali, aby nás posilnili, aby sme nabrali dôležité skúsenosti, „ čo ťa nezabije, to ťa posilní „, niečo na tom bude. Myslím, že stačí, „ ty si to dočítal-a, klobúk dole, je to od teba milé, vďaka “.

Vraj „ Život, bez bolesti nemá zmysel “, niečo na tom je.

Možnosti

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Možnosti :

Treba uskutočniť zmeny, aspoň nejaké, na všetko priestor nenájdem. Možno keď sa odrazím, správny smer si nastavím, chytím vietor, do plachty na svojej lodi, ktorou plávam životom. Uviazol som na plytčine, silný vietor fúka do tváre, nie ja nechcem späť, nemám sa, kam vracať. Jedine, že tam späť sa skrýva spása, za to ako som sa správal, hlavne niekedy, keď som neočakával zisk, keď som prejavoval podporu. No ideme teda, od znovu, nie je kde hľadať podporu, toto je moje, ja to budem riešiť, mohol by som len zhrešiť, nie to si neprosím. Predieral som sa, cez veľa zím, ostali po mne stopy i tak neviem, čo so sebou robiť, mám teraz aspoň z jedného zdroja profit. Zo zdroja kde mám tú šancu si odpočinúť, zdroj ktorý som dlho, striktne odmietal, na všetko musí prísť ten správny čas. Čas na hodinách, čo sú v nás, nedá sa nastaviť budík, k tomu času sa treba prebiť, vytvoriť si svoju cestu. I keď občas s tej cesty zletíš, ako parašutista bez padáku, letíš strmo, ale život má aj krásu, keď sa na cestu vrátiš, občas tú krásu zbadáš, pozor od ľudí príde zrada. Asi, nemajú charakter a zásady, na slabšom sa chcú pobaviť. Je to oceán, nesmieš sa dať, jeden ako druhý, riešia svoje pudy, uspokojujú základné potreby, dajú ti zožrať svoje poznatky. Ukážu ti, kaluž keď prší, pošlú ťa do lesa, keď je búrka, nepoznajú slovo hĺbka, sú zákerný a podlí, oni sa nemusia modliť, sú na Božskej úrovni, čo sa časom prejaví. Príde čas, kedy ťa život upozorní, že sa musíš pozrieť späť, čo tam máš, to si ty, dávajme si pozor. Ja nehovorím, že som svätý, som ale rád, že sa o niečo snažím, skúšam niečo vyjadriť, niečím žiť, niečo mať, skúšam niečo vytvoriť. Svoju dušu troska ladiť, svoje cítenie vyjadriť, svoj kompas nastaviť. Žiaľ, nie som Terminátor, či Neo i tak som, často kráčal smelo, len v rozpore, na čo je navyknutá spoločnosť, čo rešpektuje, ja som chcel rešpektovať hlavne seba. Máš problém? Radšej ho nikomu nehovor, lebo hneď bude neskoro, tvár sa, že sa nič nedeje, tak to, totiž tuná funguje, alebo povedz, veď o nič neprídeš. Takto po čase možno niečo trebárs napíšeš, ako ja teraz, chcem niečo mať, chcem sa aj hrať. Bože ja som si v detstve myslel, že nikdy nebudem dospelý, ale už dávno som, toho som sa bál, no je to tak, mám čo mám, som aký som. Hľadám, správny čas na zlom, toto sa mi už nepodarí v živote sa nič nedá oklamať, to je moja, jedna dôležitá zásada. Keď chceš, toto sa nesmie vysloviť, som nútený, ísť proti princípom, porušujem isté zásady, robím to ale dlho, človek bojuje, aj proti Démonom, ja niečo vnímam, nejaký som, vyložene hľadám, bod toho zlomu, ak padnem musím začať znovu, dá sa ale, vytvoriť bod obnovenia. Pozrieť sa na svoje stopy, kus cesty prejsť späť, uvedomiť si, čo chceš, vždy bude čo robiť. Zapamätaj si, kto ťa zhodil, on to rád, urobí aj druhý krát. Keď porušuješ zvyklosti, za to sa platí, nezaujímaj sa o to, čo hovoria druhý, oni nie sú kompetentný, len sa na to hrajú, presne ten pád ti prajú, je to ich vizitka, spovedaj sa sebe, tým ostatným never, sú podlí a zlý, si iba ty. Ja chcem byť lepší, len som na ceste, môžem padnúť úplné dole, chcieť byť lepší, nie je ľahké, vždy takému bude hroziť, že padne. Toto nie je jednoduché, tajne verím, ale že je to čestné, no ale neviem. Pri komplikovanosti tohto sveta, nám hrozia veci zákerné, čakajú nás ťažké časy, aj za správne budeme platiť, svet to vidí inak. Je to tuná ťažké, svet je v hrôzostrašnom stave, lebo zlo nám vládne, my ľudia si to pýtame, inak to byť nemôže, iné si nezaslúžime, my sami, tento smer volíme. Zmena nenastane, dnes, ani zajtra, tak blízko, nie je spása, hlás sa k čomu chceš, je to tvoja vec. Jednoduchšia cesta sa skorej prejaví, ale i tak, ťa čakajú pohromy a záplavy, otázne je, či teraz alebo neskorej. Raz, príde ten čas, kedy sa tvoja duša tomu nevyhne, raz budeš stáť oproti všetkým, raz všetko spochybníš, za to zaplatíš. Všetko má svoju cenu, otázne je akú to má hodnotu, pre teba, máš čo máš, je to tvoje, je na tebe, aby si stým pracoval. Si taký, aký si, vieš čo vieš, troška si rozmysli a potom bež, teda skorej choď, rozmysli si každý krok, buď pokorný a hraj fér. Čomu veríš, to existuje, čo zamietneš, to zanikne, tak ver, tomu čo potrebuješ, raz tvoj čas príde.

Raz ukážeš, tú cestu ciest, príde tvoj čas, si jeden z nás.

Calo – Prečo takto.

Calo  –  Prečo takto.

Idem vpred, či naspäť, klamem seba, alebo hľadám to správne? Riešim veci čo netreba, vo mne je ale silná potreba, je to priami fakt. Neustála potreba, treba sa nejakým smerom uberať, mať ambíciu a cieľ, za ktorým by som šiel, niečo, čo za niečo stojí, niečo čo chcem. Vypadnúť z komfortnej zóny, kde sa nič nerieši, spokojne sa ide bez rečí, čo spochybňujú, jednoduchosť nášho života. Pokus napadnúť tú zdanlivú jednoduchosť, lebo je to hlúposť, život je isto pestrejší, mystickejší, silnejší, sme neustále na rázcestí, neustále nás skúša. Dávajme si pozor, ale sám to nerobím, správny smer je neistý, aj za zlé skutky, nás občas odmení, lebo možno nebol zlý, alebo sa niekto k tomu skutku prihlásil, bojuj za čo chceš, je to tvoja vec, zmysel a význam je otázny. On vie, že máme svoje slabosti, všetko je to naše, on na nás kašle, rieši svoje obdobné ťažkosti, spovedá sa tomu hore, rieši, čo je dobré, alebo čo chce. Možno bol tuná, žil ako my, je jeden z mnohých, asi tuná na niečo prišiel, alebo bol vždy inde a toto pre nás pripravil. Aby sme sa cítili, ako bohovia, že my sme to najviac, vo vesmíre, to je, ale úplný nezmysel, musím si dať pozor. Nechcem byť, ten najhorší, som ale riadne zlý, nechcem si to, ale vyčítať, všetko sa dá zmeniť, prejaviť silnú pokoru a túžbu, uviesť veci do pohybu, odstrániť istú chybu. Ospravedlniť svoj postoj, ja som v tomto systéme rástol, prečo je tak nastavený. To je kto, čo nám tuná vládne, toto nie je zdravé, ryba smrdí od hlavy. Dúfam, že sa za tým skrýva, vyšší úmysel, ak nie, tak je to tuná slušný nezmysel, pekne nepríjemný. Lebo ideme späť, aby sme svojou pasivitou neprišli o všetko, aby sme neboli, len čistý otroci, lebo toto je, zrejme forma otroctva. Je možné, že sa do tej pozície, oficiálne dostaneme, niekto uchopí moc, dúfam, že je nás tu dosť, že sa nedáme. Každý máme svoju pozíciu, navzájom sa tuná ovplyvňujeme, jeden je policajt, druhý učiteľ, tretí podnikateľ, štvrtý nejaký človek, vzájomne sa buzerujeme. Keď príde rozhodujúci moment, musíme sa oslobodiť od svojho remesla a funkcie, musíme sa spojiť na tom základe, že sme ľudia a chceme byť, aspoň troška slobodný. Napísal som preto, lebo tí mocný majú Políciu a Armády, tí radi plnia rozkazy, možné je čokoľvek. Sila, že my ľudia fungujeme, na princípe klamstva, manipulácie a to celkom verejne, tu nefunguje, nič transparentne. Manipulujú sa masy, verejne sa využívajú primitívne zložky spoločnosti, rôzne debility, reklama a marketing. Tu je ozaj, všetko manipulácia a klamstvo, nám to, asi nevadí, je ťažké, si stým poradiť, pozrime sa teraz, do zrkadla, aká je realita, čo sa nás týka, to sme my, staňme sa inými, zrazme aspoň hrany zlého, vykašlime sa na iného, v podstate sú všetci lepší, ako ja, lebo vytvárajú celok, spoločnosť. Ja ako jedinec, nesiem svoj príspevok, mňa to dosť, zo spoločnosti vyviedlo, proti každému stojí tento celok, „Spoločnosť verzus Ja“. Život jedinca je ťažký, každý sa stým musí, pobiť po svojom, ja to vnímam intenzívne, mám luxusný problém, ktorý presne s týmto pracuje o tom, ten problém je. Sexualita u nás funguje ozaj, hodnotne, kvalitne a vznešeno, samé ušľachtilé, hodnotné prejavy. To je jedna z tých sfér v ktorej ideme späť, mne sa to nezdá správne, že je to na úrovni, základnej pudovej potreby. Podľa mňa sme viac, mala by stúpať naša hodnota, mal by to byť časom, prejav súzvuku, splynutia, harmónie,  pochopenia, vzájomnej podpory, akt spojenia bytostí, na duševnej úrovni, prejav úcty a podpory. Berieme to, ako základnú potrebu, možno na úrovni vylučovania a prijímania potravy. Myslím, že sme viac. Myslím si, že človek, by mal smerovať k vyššej bytosti, vyššej existencii. O tomto je zbytočné písať, sexualita je silná, ja som sa stým musel a musím riadne pobiť, ozaj nepríjemná, silná vec. Je to ale výzva, myslím, že som niečo vyjadril, no ale niečo, proti mne stojí, je to nekonečná ľudská vojna. Dostal som sa na druhý breh, troška hlúpe, aký ľudia sa tam dostávajú, zomelie ich spoločenský mlynček, vraj ty nevieš, ako to funguje, ďakujem, ani nie som zvedavý, no po pravde, niekedy troška som. Čo som zažil a zažívam, dostal som sa do konfliktu, so spoločnosťou, lebo som bol nesmelí a zdržanlivejší a hojne som chodil do spoločnosti. Na isté obdobie, nie som moc hrdý, ale bol som taký, teraz nevadí, aspoň som sa dostal do konfliktu s niečím, čo je slušné svinstvo. Tak nevadí, môže to byť aspoň mierne užitočné, pokiaľ to na isté veci upozorní. Stáť v opozícii je ťažké, ale možno správne, len vojna aj práve teraz prebieha, aj toto je moja reakcia. Musím sa snažiť stále, zachovať si isté postoje, ako som aj dnes vyjadril. U mňa je to chuťovka, ja som na tom beznádejne, už veľmi dlho, v podstate to u mňa bolo vždy beznádejne. Ale je ozaj ťažké, keď je to totálne beznádejné.

No ale, aj v slove „Beznádej je Nádej“.

Calo – Naše cesty.

Calo –  Naše cesty.

Zhrnúť všetko, čo som tuná, kedysi vyslovil, je zbytočné, aj nemožné, môžem sa, ale pohybovať v tomto svojom priestore. Musí zvíťaziť, zbieranie skúseností, tréning, len tak, môžem ísť v pred, mať ten správny smer, no ladiť svoje názory. Vyvíjať svoje predstavy, mať hodnotné určenie, pre mňa, je to, seba učenie, hľadám tu kadečo, dosť i seba, to čo píšem neviem, ale práve vymýšľam. Uvidím, čo vymyslím, sám som zvedavý, budem rád, ak občas na pravdu narazím, tú hľadám najviac, lebo tá je vzácna, hodnotná a správna. Je toho dosť veľa, často strieľam vedľa, ako to je, čo je správne, čo nie, netuším. Nedesí ma ale, že píšem hlúposti, nečakám, že nájdem všetky odpovede. Že, by som vedel, ako funguje všetko na tomto svete, to netreba, v mori myšlienok, sa chcem, občas zachytiť, nabrať svoj kurz, z reality ujsť, plávať myšlienkami, hľadať v tom mori drahokamy. Rešpektovať, že nie som, tu len sám, že aj niečo dám, krajšie je darovať, ako prijať, všetko, všetkých treba vnímať, rozlíšiť, čo má hodnotu. Sila, sebavedomie, dôraz, nie je všetko, i tak, to je, len z vonkajška, dobré je to, čo má hodnotu, čo je konštruktívne. Slabosť, na každého raz príde, až po dlhých rokoch, sa veľa vecí prejaví, neoplatí sa okamžite, oslavovať úspechy. Zodpovednosť rastie s nami, silný, je ten hodnotný, je to beh, cez prekážky, orientačný beh, vytrvalostné preteky. Nie je dôležité zvíťaziť, ale bojovať, nevzdať sa, prekážky prekonať, po páde dokázať vstať, nevyhovárať sa na iných, všetko zlé, sú i tak naše chyby, za všetko si môžeme sami. To, čo má riadnu silu, ozaj ťažké skúšky, tie keď sa zvládnu, posúvajú vpred, môžu nám ukázať smer a hodnotu, úspech je, už len to, byť živý, to je veľký úspech. Ja som rád, že som, že ako tak zvládam, neľutujem nič, aspoň ja mám ten pocit. Čomu všetkému som čelil, aj si to ťažko, spätne vybaviť, maximálna náročnosť, peklo ktoré preverí všetko, žiadne úľavy, dlhodobý pobyt na dne, ozaj škola života, náročná až na doraz. Kompletné, maximálne, testovanie, úplne priamo, na ostro, neskutočné, čo som musel všetko vydržať, zvládnuť. Ako som sa správal, v tom vidím nádej, musel som byť veľmi pokorný, skromný a usilovný. „Testy v ktorých preverili, všetky aspekty, mojich mentálnych schopnosti“ Taká je schizofrénia. Len problém je v tom, že ona má vlastnú a vyššiu inteligenciu, vie viac. Chcem aby ma rešpektovali. Ma svoj pôvab, je to ťažké, ale mystické a zvláštne. Zvykol som si, je to nebezpečné, ale našiel som v tom aj záľubu. Fungujem dosť zvláštne, v mojej mysli je to ozaj pestré. Je to veľmi kreatívne, lebo isto, nejde o fazuľky, je to veľká hra, snažím sa, aby som si udržal argumenty, snažím sa stým pracovať. Vec, ktorá sa mi zdá byť úplne skvelá, pre všetkých, je fakt, že oni mi dávajú priestor presadiť sa, istým spôsobom ma rešpektujú. Vyznie to celé, že človek je veľmi hodnotná, cenná bytosť, vysoko individuálna, svet je veľmi kreatívny, ciest a spôsobov je veľa, každý si, niečo svoje vytvára. Tento svet, je isto silno duchovne založený, keby sme vedeli, s čím dochádzame bežne do styku, aký majú všetky veci význam, čo sa za nimi skrýva. Trebárs za zvieratami, ľuďmi, rastlinami, no všetkým, isto aj tie, pre nás bežné veci, skrývajú silnú energiu a vysokú hodnotu. Ale môžem povedať, že na človeka sú kladené, aj vysoké nároky a vysoké očakávania, sme pod ťarchou veľkej zodpovednosti. Naša pozícia je zradná, správame sa, akoby sme boli pánmi všetkého, to riadne smrdí, je to totálne vážna vec, na tom horíme. Isto nie je náhoda, že tomu tak je, je to pasca. Čo my ľudia robíme, je hrôza, isto je to dôležitá vec, každého osobná výzva. Ja tiež, hojne prispievam do tohto nášho nezodpovedného systému, voči životu na Zemi. Život je ťažký, veľa živých bytosti, vrátane ľudí, ma hrozné problémy, treba si vážiť a ctiť to, čo máme. Ja môžem byť rád, za to všetko, čo mám, že mám seba, že som, taký aký som. Ďakujem, rodičia a Bohovia. Musím sa snažiť a veriť, snáď sa bude dať, uvidím. Som v súboji, dá sa povedať vo vojne, už veľa rokov, hľadám súlad. Ak sa nestane, tak trocha zázrak, tak toto mám, na celý život. Budú ma klamať, zaťažovať a manipulovať, no a ja im budem, zase nadávať, ako to chodí. Naučil som sa, im vzdorovať, vytrénoval som si myseľ, zvykol som si, že je videná, táto skúška je ale komplexná. Prešiel som dlhú cestu, zmenou prešlo, moje vedomie, celá moja existencia, môj život. Moja myseľ, je ozaj, zvláštna a pestrá. Ja mám neustále, čo aktívne riešiť, čim sa zaoberať. Inak vnímam seba a svoju myseľ, vnímam ju ako veľký, rozľahlý priestor, tak troška, akoby sa všetko, čo vnímam dialo vo mne vnútri, no dá sa, nad tým bádať. Čo nie je, môže vzniknúť, veci sa snáď môžu vyvíjať a meniť, fantázii sa medze nekladú. Len my sa akosi všetci tvárime, že pohoda, zastávame si terajšie fungovanie sveta, nebúrime sa, stotožnili sme sa so systémom a jeho princípmi. Podľa mňa, to ako funguje spoločnosť je smutné a nehodnotné, vývoj je minimálny. Bránime si zabehané princípy, lebo je to pohodlné, nenáročné, ľahké. Svet je celí nespravodlivý, zastarali, neproduktívny, prispaný a skorumpovaný. Máme klapky na očiach a ideme stále to isté. No skrátim to, označím to takto:

„Bludy a halucinácie“

Calo – Všetko Existuje.

Calo  –  Všetko Existuje.

Tak ďalšia skúška, ak zvládnem, niečo napíšem, urobím si radosť. Teraz, niečo vznikne, aj vo svete, pre ktorý, som ja Bohom, pre mňa, je to momentálne, moja myseľ. Podľa mňa, sa každá myšlienka realizuje, všetko, čo sa,  vymyslí vznikne. Takže každý sme, niečo ako Boh, každý ma svoj svet, momentálne, je to naše psyché, v našom živote. Každý, nový impulz, sa realizuje, všetko sa deje, aj sny, tie sú taká čerešnička, na torte. Tým pádom, bytosť, nad nami, pre nás momentálne, vyššia energia, niečo prežíva, na niečo mysli, tak sme vznikli. Všetko je tu vymyslené. Všetky myšlienky, sa realizujú v odlišných dimenziách, je dosť možné, že niektorú, s tých dimenzii, ktoré si teraz vytvárame, neskorej prežijeme.  Takto si vyslúžime, svoju ďalšiu realitu, ocitneme sa v realite, ktorú sme si, sami nastavili v tejto existencii. Všetko čo sa objaví v mysli, sa realizuje, takže si myslím, teda skorej, teraz  polemizujem, že všetko, čo kto kedy vymyslel, aj existuje. Takže, aj všetky postavy z kníh a filmov, sa v nejakej dimenzii, realizujú, na skutočnosť. Bytosti týchto realít, sú na tom, podobne ako my, teda poznajú len svoj svet, skúmajú, vymýšľajú, ako teraz ja. Alebo vnímajú niečo úplne iné, čo si zatiaľ, my ľudia, ani nedokážeme predstaviť, úplne iný typ existencie. Tak preto, je tak dôležité, na čo myslíme, aký sme, aké máme plány, čo vytvárame. Čo vytvoríme, možno niekedy prežijeme. Takže, je možné, že existuje, úplne totálna, maximálna možná, existencia, všetko existuje, čo neexistuje práve vzniklo. Toho sme my, teraz súčasť, pohybujeme sa v maximálnej existencii, tak si vytvárame, svoj ďalší osud. Bolo by to celkom spravodlivé. Tak, by existovalo všetko, bolo by to super, lebo, tak by sa neustále v každej sekunde, existencia vyvíjala a zdokonaľovala. Takže, možno existuje trebárs, Pandora, či Stredozem. Pozeráte film, či čítate knihu, možno všetko sú to, reálne postavy, oni to, ozaj zažívajú. To by bolo super, odbúralo by to, zlé trendy z tejto našej existencie, že to, nie je všetko. Myslím si, že všetko je myseľ, všetko je vymyslené, aj my teraz, sme vymyslený. Mne by sa páčilo, keby aj vedci prišli na to, že je to tak, že sme v takejto existencii, čo je možné. Vedci už potvrdzujú, že je viac dimenzii, v rámci Teórie Strún, či asi viacerých teóriách. Existovať na tomto svete, žiť život, aký žijeme, stým poznatkom, že svet je taký, ako som napísal, dá sa povedať, jeden zo svojich názorov. Ak nie je tak, že existuje všetko, zrejme, niečo na tom bude a zrejme mať, taký názor, nie je od veci. Lebo by nás to nútilo, dávať si pozor na svoje myšlienkove trendy, na procesy, ktoré vo svojej mysli udržiavame a pestujeme. Je dobré udržovať vo svojej mysli kvalitné myšlienky, v rámci toho, ako sa dá, nevenovať sa negatívnym myšlienkovým trendom, lebo my sme myseľ, Svet je myseľ, „myslím, teda som“. Myslím si, že isto existuje, celková energia, s ktorej sa všetko skladá, tá vie o všetkom a zrejme nielen tá, ale viacej bytostí, na rôznych stupňoch, rôzneho typu. Zrejme bude dôležité, aké bytosti, si svojimi mysľami, privedieme k sebe, ktoré sa o nás začnú zaujímať, zrejme také ktoré nás podporia a isto aj také, ktoré budú našim súperom a protivníkom. Tak to, možno je,  my sme zrejme gladiátori, krotitelia, hráči. V našom podvedomí prebieha boj, medzi dobrým a zlým, je otázne, kto u nás zvíťazí, či si vybudujeme harmóniu, súlad, či mier. Sme hráči, na hrudi, by sme mohli mať, meno energií, pre ktoré bojujeme, len to zatiaľ nevieme. Bojujeme, hlavne za seba a v konečnom dôsledku sa dá povedať, vo svojej mysli, len za seba. Energia, sa zrejme, môže tvarovať ozaj rôznorodo, takže písať len o dobre a zle, je málinko, ale asi, toto rozdelenie, je najdôležitejšie. Úžasná vec, zrejme bude, slobodný aspekt, myslí všetkých bytosti a energii, to je sila a krása, len isto aj veľká zodpovednosť. Nesieme toho, možno tak veľa, že radšej nevedieť. Naše myšlienky, názory, skutky, zrejme tvarujú celkovú energiu, tá je silná, stabilná, hodnotná -  to by bolo treba, verím, že tomu, aj tak je. Naše podvedomie, je isto, pestrá vec, tam prebieha, ten súboj bytosti a energii, s ktorými sme sa spojili, ktoré sa o nás zaujímajú, prípadne ktoré sme vytvorili. Takže teraz, sme, dá sa povedať, viac bytostí, lebo bytosti v podvedomí, nás silno ovplyvňujú, ale ovplyvňujú, len myseľ, skutky, sú naše a slobodné, oni nám ponúkajú skúšky a úlohy, my ukážme, čo sme zač. Najväčší zázrak je, pokiaľ, pri tak pestrej existencii, je ten efekt slobody, verím, že tomu tak je. My celí, nie sme slobodný, z nášho podvedomia sme ovplyvňovaný, vystavený skúškam, ale existuje v nás, slobodný myšlienkový  element, v tých aspektoch, aby sme, my boli my a slobodný. Podvedomie, je veľký priestor, sme aj, spojený s celkom. Je to, ako kresliť obraz, život ti ukáže, čo si vytvoril, treba vybudovať súlad medzi príjmom a výdajom, nájsť harmóniu, zobrať, len toľko, koľko si dal. Možno, zobrať málo, veľa dať, je tá, cesta dobra, ktorá je cestou hore, možno až, ako teraz hovoríme, do nebíčka (Nebo – Peklo). Život, ťa navedie, na cestu, vystaví ťa skúškam, prídu ponuky, ty sa vyjadríš, raz uvidíš, tak ako ja, ako to je, ako funguje tento svet, prines Lásku do svojich viet, prines Mier. Bojuj slovami a argumentmi, vyjadri sa, ako chceš, je to tvoj Svet.

Svet ktorý sa vyvíja, s každou myšlienkou - Svet bez hraníc.