Calo – Je to silné.

Calo – Je to silné.

Ďalší štart, nech dnes niečo napíšem, čo to neviem, do niečoho sa snáď ponorím, okno svojej mysle, či možno duše otvorím. Ja sa moc neskrývam, otvorím okno dokorán, pustím svieži vzduch k tomu hudbu, tá sa do mňa, teraz zarezáva slušne. Chcem si myseľ odpútať, musím sa na niečo namotať, odraziť sa, niečo napísať, nerobím to prví krát. Získal som síce skúsenosti, ale dosť som, už vyjadril, tak je ťažšie nájsť vhodnú tému, táto téma bude nemá, nevyslovím žiadne slovo. Mohlo by potom platiť, že mlčanie je zlato, keď ale musíš, tak ťa vide draho, dobre to viem, bola to moja súčasť. Šiel som po tej ceste, riadne som sa v tom kúpal, potom som asi chytil úpal, asi od reflektorov a laserových lúčov na akciách, kde býva hlučno. Ja som to tak troška, skoro celé pretancoval v tanci som sa realizoval na slova a nové známosti, som sa necítil, chcel som ten tanec precítiť. Ani som nevnímal, ako som sa hýbal, bola to sila, dával som do toho všetky sily, uži si zakiaľ si živý, človek robí také chyby. Často som bol v tranze, len cestu na toaletu som vnímal, myseľ totálne vypnutá, tak som si to vychutnal. Vtedy som tak tancoval, že som ozaj nevnímal, vôbec som nevedel, čo robím, ako sa hýbem, bol som slušne prepnutý. Bol to taký silný rituál, nájsť miesto, na akcii, kde strávim noc, mal som snahu, zašiť sa do davu, to som troška potreboval, tak som to tam aj bral, ale asi chyba, to bola jedna stabilná veľká komunita. Ľudia stále tí istý, neviem, čo si o mne, kto myslí, tým sa nejako netrápim, teraz sa, už za seba nehanbím. Vtedy ma trápila jedna vec, preto som veľa mlčal, nebol som spokojný stým, ako to funguje v mojej mysli, cítil som nespokojnosť, aké mám a ako fungujú moje myšlienky. Vadila mi moja myseľ, myslel som si, že som hlúpi a na nič, že všetci sú lepší, len život sa mení, postupne sa ukazoval iný obraz, toho aký som, že som sa nepredal, nehral, neklamal, na správny moment, som len čakal. Teraz to mám podobné, len som starší a hýbem sa v inom priestore, mám inú štartovaciu pozíciu, ale tento cyklus, sa spúšťa vždy znovu a znovu. Stále hľadám novú formu, ako svoj svet obhájiť, aby som mohol ďalej ísť, ale prišla zmena, teraz už Svet, úplne inak vnímam. Cítim nové poznanie, často som sa predieral po dne, bol som tam pár krát, aj som sa tam riadne zdržal a obúchal. Chcem to ďalej hrať, svoj Svet a svoju myseľ uhájiť, s hlavou hore, odvážne a bystro čeliť svojím Démonom. Moja hlava, nie je ich dom, teda skorej letné sídlo, oni zvládajú ďaleko viac, než len mňa. Oni nemajú takú myseľ, ako Ja, vedia a vidia ďaleko viac, sú rozvetvený do všetkých strán, poznajú čo my nie, to aký je tento Svet. Poviem, že tento Svet je šok, je úplne iný, ako si myslíme, tento Svet je neuveriteľne mystický a silný, to sa ani nedá vyjadriť, na to zatiaľ viem, len málo. Čím som všetkým prešiel, čo som trebárs, priamo v sebe vnímal, to boli iné veci, odvtedy sa cítim, aj troška obdarený. Bolo to maximálne náročné, pre mňa ako človeka, neuveriteľná vec, čo všetko je možné. Maximálne záhadné, mystické, duchovné, veľmi pevné, silné, neuveriteľne kvalitne prevedené, hlavolamy a skúšky. Nazvať to hrou sa mi javí, príliš ľahkovážne, ohľadom na to o čo ide, mne ide o všetko, tak to môžem napísať, maximálne záhadná, neskutočne ťažká, mystická hra. Život je náročný, každý sa musí so sebou pobiť, svoje problémy skrotiť, maximálna náročnosť. Všetci sme skúšaný, každý zažije svoje pohromy a pády, nič hodnotné, ale nie je jednoduché, musí to tak byť. Podľa toho, čo som vnímal, viem, že myseľ nie je, taká obyčajná ako sa javí. Je to rozľahlí a šíri priestor, neviem či má hranice, možno je to, až nekonečný priestor, tam sa ti môžu ponúknuť, nové obzory. Len je to ťažké, môže ťa to zničiť, sú to silné veci, všetko človek nezvládne je to silné mystické a záhadné. Bežne to človek nevníma, vraj schizofrénia je, keď sa podvedomie, mieša s vedomím, čo mi sedí. Možno naše podvedomie je takýto priestor, tam nie sme, ale sami, tam je rušno, možno sme tam aj všetci spolu, sú tam isto rôzne iné bytosti, či energie, ktoré sú veľmi šikovné. Mystické bytosti, ktoré fungujú a vnímajú, inak ako my. Myslím, že sa dá Svet, tak brať, akoby všetko čo zažijeme, vnímame zmyslami, akoby sa dialo v nás, akoby všetko bola naša súčasť, celý svet je v našej mysli, možno každý sme celok. Dá sa to, tak cítiť a vnímať, že naša myseľ v sebe ukrýva úplne celí Vesmír, všetko je našou súčasťou. Dá sa plne stotožniť s celou existenciou, uvoľniť a rozprestrieť svoju myseľ, všetko vnímať ako svoju súčasť, myseľ je bez hraníc. Otvoriť svoju myseľ, necítiť žiadne hranice, stotožniť sa, poviem s Vesmírom. Len to asi nie je, len tak, nie je ľahké, to tak brať, nie je jednoduché docieliť, nech sa nám toto vnímanie otvorí, zrejme je dôležité, ako kto vníma Svet, isto je, ale viac ciest. Je to aj o duchovnom vnímaní a cítení, myšlienkovom prúdení, možno o dlhom blúdení, nik ti nič neprezradí, na všetko musíme prísť sami. Ja skúšam takto vyjadrovať svoje názory a skúsenosti, sám si takto, môžem nejaké veci uvedomiť. Som rád, že sa takto, aj celkom slušne realizujem a rozvíjam, niečo mám. Netreba sa báť, nikto úplne nenaruší kontinuitu a zákony, ako fungujeme na tomto Svete. Tak to funguje, nie zo žartu, ale je to vyššie poslanie, nášho Sveta, našej existencie, našich životov.

Tento Svet je pre nás, jedno veľké tajomstvo. To tajomstvo je evidentne, prísne strážene, takéto zákony pre nás platia, Svet, tak funguje. Život je naše vyššie poslanie, ako pre jedinca, tak pre nás, ako celok. Sú ľudia, čo vedia priniesť, ten správny názor, či pohľad. Zmeniť smerovanie tohto  veľkého organizmu je hrozne ťažké. Momentálne naša najväčšia zbraň je klamstvo, tým dominujeme, čestne hrať nevieme. Nevážime si presne to, čo by pre nás všetkých malo byť najviac sväte a to : Vážiť si život, či ľudí, ale aj všetkého živého v našom Svete.

„Ak chceš zmeniť Svet, musíš zmeniť seba“.

Calo – Náš čas.

Calo –  Náš čas.

Čo ma napadne, to sa dozvieš, nebude to nič nové, chýba invencia a nápady, napíšem, čo sa podarí. Či nájdem, zaujímavý nápad, je to moje, všetko dá sa, chcel by som niečo, čo stojí za to vyjadriť, na správnu vlnu sa naladiť. Aj človek sa musí ladiť, ako nastroj, teraz je ten čas, hľadám to, aký zadám, tomuto článku zmysel. Musím na niečo prísť, od niečoho sa odraziť, správny tón si naladiť, nájsť formu, tvar a pointu, svojho textu, čo tu práve vzniká.

Momentálne som v defenzíve, nemal som predstavu, že sa to dá, no teraz je ten čas, ale nebude to navždy. Musím sa snažiť, ako každý v tomto živote je veľa navždy, je krátky, ťažký, intenzívny, nebojme sa tej zimy, ako sa vtedy správame, toľko nás potom Slnko zahreje. Všetko je tu pre nás, nie je to tuná, dielo náhody, všetko má svoje dôvody. Preto ide tá zima, až do kosti, aby si sa uvedomil, že si. Nájdi si svoj dôvod k radosti, raduj sa, že si, taký, ako Ty, nie je nik. Si originál, nie kópia, všetko sa okolo teba vyvíja a odvíja, vždy je na hodinách, ten správny čas, aby si si vážil seba a všetko. I to zle, čo ťa stretlo, isto nie je náhoda, zlo je cítiť viac, prejaví sa v každom z nás. Je to pre nás lekcia, pomáha nám vyvíjať, ladí našu osobnosť. Každý máme svoje kvality, nedostatky, slabosti, podľa toho, ako vnímame tento Svet, aký sme, ako a koľko sme vyrástli. Čo si, každý z nás vytvoril, aký sme, čo chceme, čo vieme, čo je pre nás cenné, za čo sme ochotný bojovať. Život je boj v prvej línii, vojna v priamom prenose, divadlo bez opony, či časovaná bomba. To, čo je naša slabina, nám dá život pocítiť, lebo to jednoducho nevieme, za chyby sa platí. Čas neúprosne uteká, nie je šanca sa zastaviť, všetko sa stále mení a vyvíja, nezastav príde nová vízia, možnosť, vždy sa ukáže netušená cestička, nájdeš nový smer, zakiaľ žiješ ver. Treba ísť ďalej, nech je ako chce, buď silný, nedaj sa, vždy sa dá isť ďalej, vždy je pri nás nádej. Nádej nikdy nekončí, nikdy neumiera, nikdy sa nevzdá, je tu pre všetko a večná. Každý sa pozerá pravde do očí, tá nás to všetko naučí, pred ňou sa nedá skovať. Je ťažké dokázať ju spoznať, byť tak bystrí, rozumný, šikovný a smelí, vždy je veľa možností, ťažké ju poznať, rešpektovať a sledovať. Hrozne rýchlo sa Svet mení, intenzívne sa vyvíja, aj preto je život, taký nezvyčajný, všetko sa nám mení, pred očami, pod rukami. Teraz neriešim, kam to speje, aj tak to neviem, len nechcem aby sme prišli o ten osobný kúsok slobody, čo ešte snáď máme, chcem aby sa v novom svete, obhájil jedinec. Všetko o nás, už teraz vedia a budú vedieť viac, budú sa dať kontrolovať myšlienky, všetko sa spojí, preto sa obávam, konca tej malej, ale aspoň dákej slobody. Rozmanitosť bytostí, robí tento svet pestrým a pekným, len tento Svet sa úplne zmení, všetko sa prepojí a zjednotí. Všetko bude o nás známe, dôležité, kto bude spravovať tieto informácie, ak len vlády a polícia, bude zle. Snáď sa nájde systém a sloboda jedinca nezmizne, snáď sa Svet zmení premyslene, spravodlivo a precízne. Náš čas, rýchlo plynie, isté, nie je nič, kolobeh života a smrti, sa neustále točí, nové príde, staršie končí. Dúfam, že na tomto Svete nič nekončí a neumiera, že sa len zmení forma existencie, že to tuná životom celé prekvitá. Nové vzniká, nič nezaniká, že smrť je nový začiatok, vždy nás čaká zajtrajšok. Dúfam, že sme na správnej ceste, že zažijeme, aj niečo iné, iný život, inú existenciu, že toho existuje veľa, život je zmena. Nevieme nič, možné je úplne všetko, existovať môže čokoľvek, časom sa niečo dozvieme, kde to vlastne žijeme. Ale veľa nám zostane skryté, aspoň tuná v živote na Zemi, to tajomno skrýva obavy, ale i nádej. Časom sa dozvieme, kto mal pravdu, kto sa mýlil, kto bol klamár a schválne nevedomosť zneužil. Že sa mám tu takto, vzduch osvieži a prečistí, že s poznatkami ubudnú zažite demagógie a nezmysli, nájdeme životné princípy. Pravdy, o tomto Svete a Vesmíre, aké poslanie, majú žive stvorenia na tomto Svete, o čo tuná ide. Že, raz nájdeme dôvod a princíp, existencie všetkého i zmysel našich životov, snáď pravda nie je, len zákerná a krutá, snáď sa bude dať ustáť, najlepšie keby bola, ako maják na rozbúrenom mori. Už teraz, isto niekto vie, dosť veľa, čo sa ale deje na Svete, nevyzerá najlepšie, je to možno jeden veľký boj o moc. Nie je to, len čistá, ušľachtilá a krásna energia, ale má veľa podôb, foriem, spôsobov, prejavov, veľa rozmanitých prostriedkov, ako svoje ciele dosiahnuť. Veď život, pre všetko živé na tejto planéte je tak tvrdý a ťažký, tak to ale musí aj byť, aby sme sa vyvíjali a zušľachťovali. Zdolávanie ťažkostí a prekážok nám umožňuje vyvíjať sa a rásť. Náš život je neustáli sled ťažkosti a výziev. Vraj, „utrpenie nám pomáha vyrásť v osobnosť“. Snáď existuje súlad a harmónia, medzi bielim a čiernym, tak to asi musí byť, aby bola rovnováha. Snáď to nad nami, nie je, len čierno kňažné, čo je dosť možné. Isto, nech je to tak, či onak, veci sa môžu meniť, bojovať za dobro má a vždy bude mať zmysel. To mám aspoň z rozprávok. Nech je to tak, či onak, isto Svet a Život, má neuveriteľne veľkú hodnotu. Naše životy, sú silno mystické a duchovné. Život je dar.

Snáď, len krása a pôvab našej matičky Zeme a Vesmíru, dáva nádej, že to nie je, také zlé. Všetko je možno v poriadku, tento Svet je nádherný, príroda, zvieratká, akoby sme problémom, boli len my, ľudia.

Myseľ

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Myseľ :

Zvláštny, je ten život, cesty vedú krivo, ľahké nie je nič. Som sám, ako každý, svoju cestu si razím, tak ako ty, on, ona, všetci sa točíme dookola, ako na velikánskom kolotoči, až sa z toho hlava točí. Z očí občas, tečú slzy, aj to občas treba, nie je to prejav slabosti, veď pre niečo, to tak je, že človek plakať vie. Svet ponúka, veľa lákadiel, dobré, či zlé, nie je vôbec, jednoduché rozhodnúť, ktoré zlé, či dobré sú. Skús a uvidíš, všetko treba skúsiť, myšlienkami blúdiť, zlé i dobré, tu pre niečo je, obsahuje to tento Svet. Je to jeho súčasť s rozumom, však treba skúšať, vieš čo robia Šamani, niečo sa skrýva za tými bránami. Aby si nešiel do kolien, nejeden zošalel, nejeden, či jedna, ešte zošalie. „Každý hrá, čo mu súper dovolí“, nájdi si svoje dôvody, smer, filozofiu, prostriedky, štýl, to čo máš, nemá nik. Ty si ten priekopník, či priekupník, ukáž nám svoj štýl, vysvetli dôvody, stupnica je pestrá, nie len zlé sa trestá, je to tvoja cesta. Ich názor je ich, nie tvoj, ty pri sebe stoj, odpúšťaj a miluj, vychutnaj si vzácnu chvíľu. Plač, keď je veľmi zle, alebo keď sa ti chce. Smej sa, keď ťa niečo poteší, smiech je dar, je niečo, ako Jar, všetko sa prebúdza, niečo nové začína. Príroda niečo vytvára, hrá sa, je tak krásna, ty si kus tej prírody, rozvinutý živočích, človek. Tak ukáž, čo príroda vytvorila, isto na tebe nešetrila, dala ti, čo ti patrí, máš viacej, ako si myslíš, máš vyladené zmysli, pozerá sa, na čo sme prišli ja, ty, ona, on. Podľa mňa, náš ďalší zmysel, je naša myseľ a to ten najsilnejší, dá sa povedať, že maximálny. Myseľ, zatiaľ používame, len na riadenie svojej činnosti, rozhodovanie, predstavy, sny, túžby, len to, čo vnímame, nie je, len tak, je to viac. Myseľ je jeden úžasný 6 zmysel, dlho to tak pociťujem, ale až teraz, som na túto, formuláciu prišiel, budem to tak brať, dá sa vnímať viac. Myseľ je rozľahlý priestor, nie je, len uväznená v nás, je o mnoho viac, je to ale nebezpečný priestor, tam sa nehrá o fazuľky. Je to veľká obtiažnosť, si nútený sa rozhodovať, následné treba rátať stým, že za svoje rozhodnutia zodpovedáš. Za svoje rozhodnutia ponesieš následky, len nie je vôbec ľahké sa rozhodnúť, čo je správne, je to silno zahmlené, takto určujeme svoj svet. Toto myslím platí, keď sa dostaneš do takej situácie, že sa ti myseľ, takto prejaví. Tento princíp, ale isto funguje bežne, len nie je videný, v živote sme isto, silno skúšaný. Veľa chorých ľudí, vníma ozaj silné veci, aj ja sa z niečoho liečim, vnímal, cítil, videl som, už kadečo. Vraj duševne chorý človek, vníma veci, ktoré zdravý človek nevidí, aj psychológ mi to potvrdil, keď som sa ho spýtal. Taký človek prejde šialené peklo, aj mňa to stretlo, teraz to, ale vnímam, aj ako neskutočné zážitky. Vnímal som v sebe rôzne veci, prichádzali ponuky, mal som trebárs vo svojej hlave dvere. Musel som riadiť, čo cez ne vojde, teda skorej, keď som sa neovládol, či schválne ich otvoril, niečo vošlo. Otvoriť ich bolo nebezpečné, len viete, aká je myseľ, ľahko uletí, dvere otvory. A bolo treba aj stým pracovať, v správny okamžik otvárať a nebáť sa. Ale to je zbytočné písať, nedá sa to vyjadriť, zle sa o tom hovory a u mňa to fičí dlhé roky, tých zážitkov je hrozne veľa, moja neustála realita. Čo počúvam je veľký hlavolam, je to ozaj silno prepracované, ale aj nepríjemné. Má to, ale svoj silný pôvab, svoju silu, pre mňa ako človeka, aj riadne silný šok. Ako, to pôjde ďalej, tak to neviem, bude to ťažké, ale zvykol som si, som v istom zmysle teraz stabilný, uvidím, ako sa to bude vyvíjať, isto prídu veľké šoky, tie budem musieť skrotiť, inak bude zle. Život vo svojej podstate je vzácny a krásny a ja ho milujem. Každý, má svoje problémy. Vidia svet inak, vedia viac, možno preto ich nezaujíma náš strach, naše životné problémy, náš krachujúci život, často to tak je. Ako ich nenávidím, tak ich milujem. Totálne šialenstvo, ja som sa nestiahol, šiel som a idem cez to, sem som sa dostal. Je to moja vysoká škola, ktorá stále trvá. Na klasickú som nemal, lebo ja som sa akosi, prakticky vôbec neučil, nejako som to, vždy vybavil, neučil som sa, však zle. Niečo, možno stým Rastíkom, neviniatkom, vždy a všade.

Myseľ, je náš totálny zmysel. 

Tak to mám dnes za sebou, divne sa to písalo, je to rozlietané, ťažko sa kvalitne vyjadriť. Nejako som začal, inak skončil, vždy záleží, čo ma napadne, na čom uletím. Beriem to ale tak, že som klasifikovaný, ako blázon, tam som našiel priestor. Nazdar.

Čo, chceme

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Čo, chceme :

Aký, máš dnes deň, idú veci, ako chceš? Dôležité, ako sa cítiš, na čo myslíš, či máš, to nevyhnutné k životu. Napadli ma, tie prekliate peniaze, za ktorými tu, všetci beháme, budujeme, rozvíjame, to v čom sme profesionáli, to je silné slovo. Dnes je ťažká doba, nič nie je zadarmo, ale to nebolo nikdy, všetko stojí, kopu driny, potu, jedno skončíš, začneš znovu, len škoda, keď to musíš robiť, pre iných. Keď buduješ pre seba, pribudne ti chuť, je to potom tvoje, rád zostrojíš niečo nové, obohatíš svoj svet, včera, zajtra, dnes, stále ideš vpred. Vytváraš svoj svet, zadávaš sebe nové hodnoty, je jedno koľko, to stojí roboty. Tvoje to je, si to ty, čo si vytvoril, teraz máš, dnes určíš, ako bude zajtra. Tak poď, hraj sa, či dri, možno nájdeš trik, ako si odľahčiť systém, či nájdeš, noví zmysel, spoznáš nové hodnoty, nebude ti ľúto roboty, povznesieš sa vyššie. Povedz, na čo si prišiel, daj aj ďalším zmysel, taká vzájomná spolupráca, na ceste po životnom schodisku, pomôcť hlavne tým, ktorých pád je nablízku, zachráň posledných, raz to budeš možno Ty, či Ja, stačí malo a je to tak. Jeden skutok, jedna myšlienka a cesta dole sa nám otvára, nezostane ti nič, všetko cestou dole znič. Nech to zhorí v plameňoch, hore ťa dostane, niečo nové, zle je, „keď sa tvoja duša orie“, to je výrok, ktorý, keď si predstavím, robí sa mi zle, predstavujem si to konkrétne, to oranie duše, vnímam to i cítim silno, ťažký pohlaď na to oranie, to je vtedy, ak nás stretne bezprávie. Zákony sú malo, oproti životnej matematike, neochráni ťa nik, oni používajú trik, pre nich to je nič, oni tak vnímajú, vidia veci inak, je to niečo, pre nás neznáme, čo oni vedia, často trafíš vedľa, oni ťa chcú prebrať, sú to zlodeji. Duší. Do mňa vpálili, ako kanóny, bolo ich veľa, išlo o všetko, tak som nechcel prehrať, dodnes sa nechcem dať, nesmú ma ovládnuť, nesmiem sa nechať ukradnúť. Dnes občas túžim, po proti ataku, snažím sa ho realizovať, veď aj teraz, preto píšem, hľadám zmysel, chcem vybudovať vlastné armády, nenásilné, čestne, pravdivé, len ma to, asi zabije. Smrť ma, ale isto čaká, tak či tak, stále sa o ňu hrá, hrozí všetkým, všade, vždy. Na smrť, sme liek nenašli, tak ako takmer na nič, asi je potrebná, nech nám potom hrá hudba bojovná. Verím, potom niečo bude, aj tak nie som v pohode, čo som zažil o tom síce svedčí. Teda svedčí o tom, že je, aj niečo viac, ako vnímame, 5 zmyslami, svet je iný, veľmi pestrý, previazaný, prepracovaný, sú bytosti, čo vedia viac. Také, čo vedia viac, ako ja nevediaci, rozbehli so mnou pekelné hry, poslali ma pár krát, na dno, ja im za to ďakujem. Inak by som nič nevedel, dali ste mi nádej, ďalej s Vami pôjdem, niečo možno spoznám, nájdem. Stačí, keď mám nádej, tá je silná, veľmi čistá a úprimná, je dobré sa o teba opierať, ďakujem ti „Nádej“, viac, už nenájdem, s tebou treba pracovať, takto si charakter budovať v dostatku to nejde, ten je prázdny, robí ešte väčšie jazvy, všetko sa nedá kúpiť. „Nádej“, je tu pre všetkých, navždy, dotkneme sa pravdy, či zhoríme v pekle, alebo si niekde v strede, verím, že smrťou sa všetko nekončí. Raz každý z nás uvidí, tie obzory, uvidíme, či ozaj niečo je, či nič. Pre ten moment, si niečo budujme, to s čim tam budeme, čo si tam vezmeme, čo ukážeme, čo dokážeme, čo tam povieme. Zoberme si tam argument, svojej cesty, vyberme si tú, čo chceme navždy, nevzdajme sa pravdy, dnes zajtra, navždy. Viem, že Svet, je silnejší a pestrejší, ako sa javí, ale neviem, čo s našimi jednotlivými osudmi spraví. Chcel by som však, vedieť viac, šanca je, niečo zažívam, mám taký svet, otvorili sa možnosti. Uvidím, či sa niečo dozviem, oni mi to nepovedia, len mi ponúknu indície, zážitky, na všetko, ale musím prísť sám. Takéto veci sa neriešia, len tak, nikto ti, len tak nič nepovie, na to ešte čas nedozrel. Musíš žiť a prežívať, skúsenosti naberať, potom vyjadrovať, na čo si prišiel, vytvoriť svoju filozofiu, za niečím si stáť, vyjadriť svoj názor. Nesmieš sa im dať, takým idú po krku, chytíš dáku chorobu, alebo to neustojíš. Sám sa zničíš, neobhájiš seba, zamotáš sa v tom bludisku. Odpovede neprídu, na všetko musíme prísť sami. Sú ale taký, čo potiahnu za všetkých, často sa im hovorí blázni, musí to tak byť, lebo oni len pravdu hľadajú, odpovede nemajú. Musia priznať zlyhania a chyby, snažiť sa, dokiaľ sú živý, zanechajú tuná, svoje posolstvo. Tu sa ide naostro, ide o všetko. Je to maximálna hra. Hra menom „Život“. Život je o neustálom hľadaní, je otázne, čo hľadáš. Kto hľadá, raz nájde, nevyhne sa, ale pravde. No je to o tom, aká je realita, nech je aká chce, treba hľadať realitu. Stou sa zmieriť, alebo proti nej bojovať. Myslím, že aj samotná „cesta je cieľom“, lebo naše cesty sa skladajú z veľkého počtu skutkov, rozhodnutí, postojov, myšlienok. Sme nastavený tak, aby sme mali vždy, čo hľadať, celí náš život. Zbierame skúsenosti, robíme si názor, vyjadrujeme sa. Svet je veľký, silný, pestrý, ťažký, ale i mystický, poetický, či krásny. Záleží od postoja, či uhlov pohľadu.

Je na každom z nás, ako využijeme svoj čas. Čo, nás vyjadrí.

Calothrick – Ako, to je.

Calothrick  –  Ako, to je.

Chce to zmenu, troška, sa tu motám, je komplikované prísť, na novú formu. Jedna možnosť, je byť abstraktnejší. Druhá, opísať bližšie, svoju cestu. Tretia, dokázať napísať príbeh. No možno, môj život, ako príbeh, porozmýšľam, uvidím, či niečo vymyslím. Možno, od čias, ranej dospelosti, z detstva si moc nepamätám, síce niečo hej. To by som, do toho, ale zatiahol ďalších ľudí. No aby to, niekto nezobral, trebárs, ako priznanie. Alebo daj vedieť, do komentára tuná, či inde, či moje písanie, má zmysel, budem rád, za každý názor. Teraz fičím v takom Free móde, napíšem, čo ma napadne. Dôležitá, je tá prvá veta, možno dve, od tých sa odrazím. Zvolím si, tému, smer, rozbehnem sa, len to nie je hneď, je to celkom záber. Moje príspevky, troška rastú na dĺžke, vždy nastavenú latku, nechcem podliezť, možno je to dobré, pre prípadné, ďalšie písanie. Teraz som sa rozhodol, že dnešné písanie, inak zaradím, pod Calothrick – Text,tie sú také, osobné, kde také veci riešim, ako dnes.

„Každá minca, má dve strany“, „Všetko zlé, je aj na niečo dobré, či naopak“. Skúšam sa, na niečo namotať, aby som sa odrazil, písanie si uľahčil, všetko nemusí, byť na blogu. Aspoň získam, času trochu, než na niečo prídem, než niečo zmením. Toto mierne zahmlené, opisovanie, mi sedí, konkrétnejšie, už je veľmi chúlostivé, zle by sa to písalo. Som dostatočne otvorený, si myslím, ja som taký. Keď sa opýtaš, snažím sa dať, pravdivú odpoveď. V spoločenskej komunikácii, sa mi teraz nedarí, u mňa boli všelijaké obdobia, toto bude, tiež trvalejšie. Problém je aj ten, že teraz vidím, inak svet a nie som, dostatočne vyrovnaný. Uvidím, ako sa bude dariť. Uvidím, čo zažijem. Môže do mňa hocikedy, riadne vletieť, trebárs nejaká informácia, stať sa môže ozaj hocičo, možné, aj nemožné. Inak ja, mám také divné, stavy nudy, nonstop, sedím za kompom, takže, keď sa nudím, popritom, niečo riešim, vždy sa niečo nájde. Tým aký som, čo vnímam, som dosť pod tlakom, som zaťažený, ide mi o všetko, ale nevadí, je to zvláštne, mystické, pestré. Len my, tuná nie sme zo žartu, môžem byť rád, že žijem, že som dostal, tú šancu žiť. Byť človek. Tento svet, nie je, len tak, treba si vážiť, čo máme, nič nie je zadarmo. Ako je tento svet, veľký celok, je tu, aj pre nás, všetkých jednotlivo. Každý si píše, svoj príbeh. Prichádzajú, ponuky a výzvy, my sa vyprofilujeme, ideme svojou cestou. Mňa, sa rozhodli z tohto systému vyradiť, čo som zažil, cez čo, som šiel, zázrak, že stojím na vlastných. Bolo to silné, ozaj veľká prekážka, len veľká prekážka, je silná výzva. Je komplikované, riešiť duchovný rozmer tohto Sveta, ale je, aj komplikované, ho prehliadať. Ja vidím, väčšiu šancu, ohľadom duchovnosti, tohto sveta, tomu som rád. Ide o to, čo potom. Myslím, v tom globálnom meradle, že nič, nie je náhoda. To že my tu, trebárs máme Ježiša, pribitého na kríž, nie je, len tak, má to tak byť. Všetky náboženstvá, isto nie sú, len tak, zrejme je, aj dôležité, kto si, aké zvolí. Za koho hrá. Neverím v ušľachtilé úmysly, vedúcich predstaviteľov, týchto náboženstiev, či organizácii. Budú také, aký je, celí tento svet, tak sa aj javia, veď zapadajú, do toho nášho, svetového scenára, manipulácia, klamstvo. Tento Svet, to musí, byť brutálne, načo sa dá pozrieť z rôznych, uhľov pohľadov, podľa toho, čo ťa zaujíma. Konšpiračné teórie, či duchovný rozmer. Desí ma, že tí najmocnejší na svete, majú všetky informácie, čo sa tuná deje, aj o duchovnej sfére. Vedia, ako tento svet funguje,  že celé, to tuná je, boj o moc. Je to možné, lebo nás vedú, kam vedú, konzumný hlupáci. Kvalita ľudí nerastie, skorej ideme späť, nejako sa nevyvíjame. Na druhej strane, potešilo by ma ale, keby tí mocný ľudia, nemali na svojej strane, to vyššie, tohto vesmíru. Že nesú, plnú zodpovednosť, tak ako my. Aby to vyššie, bolo spravodlivé, aby sa tam, ukrývali vznešené hodnoty a ciele, len neviem, neviem. Pravda, je možno, niekde uprostred. Ver, čomu chceš, ja zatiaľ neviem, chcem veriť, aspoň sebe. Zrejme, je to na nás osobne, ciest je veľa, všetko dá sa. Sme výrazné individuality, pre každého z nás, sme my sami, dôležitý, ako celí vesmír. My sme, to všetko! Máme zmysli, prostredníctvom ktorých vnímame Svet, máme mozog, ktorý nás riadi, to je ten princíp, na tomto Svete, v tomto našom tele. Dá sa, aj inak, dá sa vnímať viac, ja ale neviem, len som zažil a vnímal všeličo. Naša myseľ, je šíri priestor. Všetko je to, pre nás, zatiaľ hádanka, aspoň mám o čom vypisovať.

Ty určíš, aký príbeh vytvoríš. Je to tvoje, si to Ty.