Hlbší zmysel

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Hlbší zmysel :

Teraz vidím veci inak, roky je to tvrdá drina, nemám sa, ale na čo sťažovať, muselo sa to stať. Logicky prišiel zlom, skončilo pobláznené obdobie, také si svoju daň vyberie, každý za slabosti zaplatí, niekedy sa nedá poučiť z chýb, možno chýba záujem, nabral som drsný smer. Život musí vyjadriť svoju hodnotu a silu, nie je to rozprávka, isto veľká záhada, otvorila sa moja trinásta komnata. Všetko nabralo nehoráznu silu, neustále on-line, to je veľká škola, myslel som, že je to podraz, nehorázne okolnosti, treba sa vyrovnať so všetkým, nehanbiť sa za nič, držať si svoju hodnotu. Najviac ma trápili moje myšlienky, moja hlava, to sa asi občas stáva, nespokojný som bol so všetkým, trápili ma vlastné slabosti. Nemal som nič, čo by to mohlo utíšiť, musel nastať zlom, zrazu som bol v ňom, akoby na mňa zaútočil celí Svet. Pri každom kontakte bolo zle, prilietalo to zo všetkých strán, nedalo sa skovať, nechcel som sa ani poddať, bol som aktívny, musel som sa učiť žiť, ako posledný, šialený a nechcený. Intenzívne sa hlásili problémy, zostal som sám, je to môj dar, byť sólo je odmena, možno príde premena, možno nie, bude to tak ako budem vedieť a chcieť. Bludne som sa zamiloval, do neznámej, to som nečakal, ani nechcel, to ma dostalo do kolien. Láska je silná vec, bola celá v bielom, vystrelila ma do Vesmíru, šialenstvo v každom okamihu v každej sekunde. Túžil som ju nájsť, ona mala iný plán, všetko, ale nabralo iný rozmer, tento Svet je problém, tak to musí byť. Ďakujem, že si ma zapálila, všetko je inak, život je intenzívny zážitok, aspoň bola sranda, prišla existenčná pravda, luxusná výbava mysle, šialený príbeh, intenzívny život. Neskutočné veci, musel som to prežiť, aby som sa mohol meniť, vyvíjať, intenzívne prežívať a cítiť, ladiť svoje zmysli, nezostať plytký a prázdny, nevedomý na vždy. Prepadol som veľkej túžbe, ktorú som nepoznal a nečakal, len veľa sa toho stalo. Zaujíma ma, len tá, pravda o tomto Svete, Živote, blízke odpovede o sebe, túžba riešiť tento hlavolam, možno to všetko, čo sa stalo je istý dar. Teda skorej šanca, niečo rozlúštiť z tejto záhady, chcem sa posunúť aspoň o krok, nebyť len systémový otrok. Silno som sa zmenil, pohltili ma záhady tohto Sveta, chcem skrotiť, to čo vnímam, neustáli príval, možností, alternatív, informácii, osobných komplikácii vyslúžiť si rešpekt, idem po svojej ceste. Momentálne ani nemám túžbu naberať z vonka nové informácie, čo je vo mne vnímam, ako dostatočné, chcem ísť svojou cestou, riadiť sa sebou. Možno mám šancu netušenú, prekvapivú, záhadnú, musel som pred sebou pokľaknúť a modliť sa. Ja sa chcem modliť k sebe, kto je nad nami neviem, ten sa tají, aj tak teraz viacej nezvládnem, ako seba, som predsa samostatná bytosť, plne vyťažená svojou existenciou. Chcem sa zaoberať svojimi myšlienkami a skutkami, na čo mi stačí vedomie, to je u mňa troška zvláštne, nie som sám. Bolo to dlho peklo, teraz vidím nádej, ale možno padnem, ozaj silná vec, čo si si napiekol teraz zjedz. Je to náročné, ale také to musí byť, aby mal zmysel, život nás musí preveriť, niečomu naučiť, musíme sa prejaviť a vyjadriť, chcem ísť v ústrety, aj preto toto píšem, hľadám zmysel. No, nič sa nedá robiť, situácia je taká, netušené, neznáme hľadám. Vymysleli to oni, len Ja som asi, už nemal stáť na vlastných, zrejme to bola suverénna likvidácia, duševná exekúcia, tej chorobe sa vraví, rakovina Duše, ozaj veľký prúser, len Ja som ešte tuná. Zrejme musia ctiť isté pravidlá, princípy v tom vidím nádej, svoju šancu. Drsné, ale má to od začiatku aj svoju poetiku a krásu, akoby niečo nezvyčajné. Aj sa to naštartovalo tým, že som sa brutálne zamiloval do neznámej, bola celá v bielom. Je to od začiatku veľký hlavolam, po rokoch mi občas niečo prezradia, čo vlastne, čo znamená, čo som počul toľko krát a prekvapivé silné, zaujímavé veci. Ale ozaj, riadna reality show, až na dno, ale som tu, mám aj veľkú chuť, nič hodnotné, nemôže byť ľahké. Vidím nádej, žiť je krásne, planéta Zem je prekrásna, okolo šialený Vesmír. Neuveriteľné žiť. 

Naše príbehy sú silné, všetko má hlbší zmysel, pre niečo si prišiel, vníma nás to nad nami, vedie nás svojimi cestami, nikdy nesmieme zastaviť, treba sledovať svoje túžby, ktoré čas možno zmení, už nechceme byť v cieli, večná púť, večný bojovník. Každý máme svoje hodnoty, túžby, čas ich všetky preverí, ak sú silné prídu problémy, život nás preverí, otestuje na samotnú hranicu, si tak veľký, ako tvoje problémy. Sebaistota a suverenita je zradná, za ňou sa možno niekedy, len skrývame, nás všetkých to oklame, ale teba nie. Buď taký, ako chceš, prečo nie, si to Ty, tvoj príbeh, tvoja cesta, tvoje miesta, tvoje činy, nepozeraj koľko to stojí driny. Treba si raziť svoju cestu, nezastaviť ísť, raz zlom musí prísť, všetko je inak, potom sa treba prijať, mať sa rád, neľutovať žiadnu ťažkosť, pád, veľká sila sa skrýva v Nás, len to treba nájsť a spracovať. Svoju Dušu nikdy nezapredať, aj keď uvidíš hlbokú priepasť, budú stáť proti tebe silné armády, tvoja túžba sa musí presadiť, dopracovať sa k Mieru. Aj keď prežívaš veľkú biedu, zdá sa, že je všetko stratené, nech v tebe nová sila povstane, posuň sa k pravde. Žiť nie je ľahké, tak je to správne na viac, teraz ani nemáme, málo toho vnímame. To nech sa zmení, nech sa naše vedomie rozvinie, rozprestrie, nech sa zmení celý Svet, nech je zajtra inak, ako dnes, nech nové vedomie povstane. Svet sa mení, zatiaľ sme v tieni, to sa časom zmení, zatiaľ si viac nezaslúžime, lebo robíme bezbranným stvoreniam, čo robíme. Zlým smerom ideme, málo si svoj život vážime, naše skutky sú pochybné, vidíme, len seba, zatiaľ, čo zvieratká čakajú na odstrel, zúbožené, zotročené, ponížené, zatiaľ viac nie. Drsný je tento Svet, plný smrti, zakázané nám najviac chutí, správame sa nad božsky. Zabíjame z rozmaru, pre zábavu, prerastá nám to cez hlavu, budeme tomu, ale čeliť, raz bude na nás zbraň mieriť, možno vek, či choroba. Pred smrťou sa nik z Nás neskryje, príde náš čas, možno to vyššie od nás, bude chcieť vyrovnať účty. Podporujeme peklo na Zemi, oni nie sú preto stvorený, dlhy sa musia platiť, život nám všetko vráti, sú to isté, ako my. Celý Svet je zrejme jedno veľké klamstvo. Že vieme klamať, manipulovať, nám dáva najväčšiu výhodu, využívame ju, ako sa dá, klameme sa všetci navzájom. Chýba nám čestnosť, hodnotné zásady, máme zvrátené charaktery, zaujímame sa, len o seba. Živíme klamstvo, rozdúchavame spory, necítime spolupatričnosť, zodpovednosť, nectíme samotný život. Sme vystavený do takejto existenčnej skúšky je to zradná pozícia, iste nie náhoda. My a okolo nás šialený Vesmír, šialená pozícia, asi preto, aby sme sa zorientovali, máme svoju cenu, ale ničíme túto planétu a život na nej. Tá je naše všetko, nemáme kam ísť, ničíme si svoj domov, naše všetko, je to také poetické vezenie. Prešli sme, len kúsok cesty, nepoznáme Vesmír, nepoznáme skoro nič, všetko samé záhady. Máme nad čím špekulovať, čo lúštiť, každý môže veriť tomu, čomu chce je to jeho vec, horšie kvôli viere sa vraždiť, no čo už, sme taký. Dúfam, že sa Svet zlepší, máme to v rukách hlavne my ľudia, to je matematika krutá, hrozne nám chutí moc, pre ňu sme ochotný urobiť zrejme čokoľvek. Raz príde zmena, snáď nebude neskoro, toto nie je všetko, sme zamknutý v našich bytostiach, asi nebude vždy tak, ako bude sa rozhoduje, „Teraz“.

Nech raz nastane vláda zdravého rozumu, snáď sa zmeníme, čím viac a viac ľudí to sleduje a chce, musíme sa vyvinúť, svoje vedomie rozvinúť, pozdvihnúť. Musí nastať harmónia, všetkého živého, všetkého, čo nás obklopuje, tu zrejme vníma ozaj všetko. Pre mnohých je to tuná ťažké, verím, že smrťou všetko nekončí, každopádne sú tuná silné mocnosti, aké majú plány neviem. Treba dúfať v lepšie a hlavne veriť sebe.

Sme samostatné bytosti, musíme si stým poradiť, nájsť správnu cestu, smerovať k vyspelému celku, ku krajšiemu a spravodlivejšiemu Životu na Zemi. Život je nádherný.

Calo – Vyvíja sa to.

Calo –  Vyvíja sa to.

Je to tajomné, divné, šialená cesta, neviem sa z toho vymotať, som dosť naivný, nedá sa všetkým a všetkému veriť, my ľudia sme temný, zákerný, zbabelí. Nepočúvam nikoho, zaoberám sa sebou, aj tak mi ostatný nemajú, čo povedať. To čo hovoria je pre mňa, len klamstvo, manipulácia, môžem všetku energiu a myseľ, investovať do seba. Mám na to podmienky, každý musí riešiť seba, každý musí hľadať svoje. Nechcem nikoho riešiť, nikoho súdiť, chcem sa intenzívne venovať sebe. Život sa mení, cítim potrebu, až nutnosť na zmenu, chcem sa posunúť v pred, uvidieť nové obzory, rozvíjať a krotiť, čo vnímam, lebo je to sila. Možno vnímam svojho duchovného učiteľa, všetko má hlboký význam, všetko sa mení, vyvíja, vysvetľuje, toto som nečakal je to šok. Je to intenzívne, pestré, kvalitné, riadny hlavolam, niečo som v živote stretol, niečo som k sebe privolal. Vyzeralo to na likvidáciu, totálnu devastáciu, na tvrdé a smrteľné nezvratné riešenie, myslel som, že nemám šancu zachrániť sa, nedá sa to vydržať. Neúnosná, neriešiteľná situácia, tvrdá životná matematika, nie je sa kam skryť, nie je, kam ísť, našťastie stále cítim túžbu, milujem život, musím isť ďalej, zachrániť sa, musím stáť pri sebe, nádej stále mám. Zvykol som si časom, pre ostatných som blázon, to mi, ale nevadí, mám svoj názor, ja žijem svoj život, vidím to po svojom. Ocitol som sa v pekle, na vedľajšej koľaji, dokázal som, ale stále ísť, časom sa všetko mení. Harmonizujem sa, stotožňujem s realitou, zvykám si, stále vidím Svet prekrásny, vpred ma ženie túžba a nádej. Nechcem o seba prísť, nesmiem z cesty zísť, ale realita je taká, že takto navždy, nie som ako každý, čas cesty osvetlí, tvoje kroky zhodnotí. Nesmiem sa báť, treba ísť svojou cestou, možno sa vo mne zapne svetlo, osvetlí vybudované priestory. Akoby som celé roky v sebe niečo budoval, všetko je to tréning, nesmiem poľaviť, musím ísť do konca. Je to šialená nádej, viac, ako každý chápe, zmenilo ma to, je to sila, veľa toho vnímam, ozaj takýto je Svet. Možno je taký, ako som vždy chcel, mystický, duchovný, spirituálny, kreatívny. Je, ale neuveriteľne tvrdý, očakáva sa silná zodpovednosť, každý ju nesieme, príde zmena, vyjadrí sa, čo sme zvládli v čom zlyhali. Možno nás zrazí k zemi, možno nás pochváli, obe veci dobré i zlé, nám vyjadrí, vyzve nás k zodpovednosti za naše skutky. Isto bude tvrdý, tento Svet je silný, očakáva sa nekompromisná hodnota, za zlé budeme platiť, všetko sa nám vráti, treba si dávať pozor. Sme vnímaný, netreba sa báť, život je vrcholná hra, skvele prepracovaná, skvele tajomná, to je naša úloha, zorientovať sa v bludisku, vyjadriť svoju podstatu, prihlásiť sa k sebe. Tvoje myšlienky a skutky, hovoria za teba, čaká nás zvrat, ako toľko krát, život je zmena. Nesmieme sa báť, nesmieme sa vzdať, nie je sa kam skryť, život sa nám vyjadrí, snáď sa nám to podarí a budúcnosť nás obdarí, uspejeme v tomto živote. Dozvieme sa odpovede, spoznáme, čo je to pravé, nájdeme svoj prameň, cez ten do nás bude neustále plynúť energia, uvedomíme si, čo má význam, čo nie. Obohaťme tento Svet, odvráťme temnotu, rozvíjajme to dobré, vzácne, pomôžme tomu, ktorý padne, vážme si všetko a všetkých, nebuďme zákerný. Poďme svoje, až do momentu premeny, zmeny vnímania, rozvinutiu vedomia, duchovného osvietenia, mystického rozvoja, cesta nekonečného učenia, spirituálna premena, zmena existencie. Spoznáme nový Svet, ukáže nám svoje tajomstvá, otvorí sa pred nami opona, príde realita, skutočnosť, ktorá sa nás týka, ako to je. Hľadajme to pravé, objavme ten prameň, dovoľme mu, nech do nás plynie. Rozvíjajme svoje psyché, svoje duševno, otvorme sa Svetu, stotožnime sa s ním, nesme svoju zodpovednosť, osvetlime tajomné cesty, budujme si svoju pozíciu, rozvíjajme sa. Hrajme fér, otvorme dvere svojej existencie, niečo k nám príde. Sami to musíme pochopiť, vysvetliť si, spracovať každý nový vnem, plávať v priestore mystických sfér, tajomných skutočností, spoznávajme tento Vesmír, či možno aj viac. Pozapínajme svetlo v našich mysliach, osvetlime zrekonštruované, vytrénované priestory, aby do nás mohla plynúť energia z iných sfér, vylaďujme sa, otvorme sa  celému Vesmíru, jeho energii, neskrývajme sa, stotožnime sa.

Teraz je to pre mňa vzácne, viac vnímam, silná je každá chvíľa, všetko má vyššiu hodnotu, všetko je iné. Aké presne neviem, to bude moja úloha, lúštiť tento hlavolam. Som tomu rád, nič ma nezaujíma viac, ako princípy, záhady, ciele, tohto života, celého Vesmíru, všetkého života, pozrieť za oponu, tejto existencie. Dlho to bola ponurá, temná, ťažká cesta, súboj s celím Svetom, všetci sa odo mňa odvrátili, všetci ma zatratili. Aspoň som ich mal šancu spoznať, spoznať odvrátenú stranu spoločnosti, divné skutky jedincov. Zároveň spoznávam seba, idem svojim životom, píšem svoj príbeh, nastal však šok, nespadol som však z nôh, len som chodil po štyroch. Bojoval som o svoj život, bolo to kruté, nekompromisná životná matematika, nie je sa kam ukryť, musím to skrotiť, budovať svoju hodnotu. Zachrániť sa pred kolapsom, bude to drsný, nekonečný boj, pokiaľ nepríde zlom. Kráčať po temnej ceste, má možno svoju hodnotu pokory, upraví naše hodnoty, učí, posilňuje nás. Odolávať ťažkým ranám, možno taká cesta je správna, veľa naučí, kompletne tvoju bytosť preverí, nie sú všetci priatelia, musíme sa vysporiadať aj so súpermi, ale myslím, že to sú ich problémy.  Tak to bude navždy, nekonečné túženie, spirituálne prúdenie, harmonizácia duševna a svojho psyché, rozvíjanie svojej existencie, hľadanie odpovedí, škola života. Nevzdal som to, som tu stále, zaujímavé to mám v hlave, objavila sa netušená nádej, zdroj toho, čo vnímam je zrejme šok. Nejaká zvláštna, mystická bytosť, možno nejaká energia, ktorá pozná veľa, veľa vníma, ide z nej suverenita, prehľad, sila, niečo neznáme, veľmi tajomné. Chcem sa spriateliť, spolupracovať, nech ma nedrví, získať dôveru, milovať ju milujem, od prvého náletu, od prvého temného šoku. Roky nechutného, neustáleho týrania, žitie v neustále meniacej sa realite, nekompromisného nátlaku, neustála prítomnosť v mojej mysli, forma duševného výcviku, preto ďakujem, že ťa mám. Ťažké to bude, ale vždy, inak to nemôže, ani byť, takto sa učíme, získavame silu, stabilitu, získavame hodnotu. Ja sa snažím hľadať svoje argumenty, chcem zachovať seba, myslím, že niečo mám, že to nie je také hrozné, veď sa necítim nejako zle, len som tým pohltený. Mám jednoznačný záujem, isť svojou cestou ďalej, čo príde neviem, musím byť silný, zvládať ten tlak, ktorý v sebe mám, musí to byť ťažké, tak je to aj správne, musí to tak byť. Chcem byť čestný, aby som mohol, aspoň sebe veriť, aby som mal na svojej strane, nejaké argumenty. Prešiel som si svoje, verím, že bude dobre, keď nie, tak nie, možno bude zle, rozdrví ma tento Svet. Jednoducho to tak je, nebudem prvý, ani posledný, chcem aj iným na cesty posvietiť. Chcem spoznať tento Svet, nájsť dôležitú odpoveď, kto som, prečo tuná sme, čo sa od nás chce, čo nás čaká, keď skončí naša púť v tomto živote na Zemi.

Zaujíma ma to absolútne, prepadol som tomu, dáva to zmysel môjmu životu, nechcem sa vzdať, musím byť silný, nezlomný, vytrvalí. Chcem privolať procesy, ktoré ma povedú po tej správnej ceste k dôležitým faktom, k existenčným princípom, čo ukrýva to tajomno. Život je spirituálne divadlo, mystický príbeh, cesta tajomnom, každý niečomu verí, každý niekam smeruje, raz sa odkryje, ako to je. Krásny je tento Svet. Život je veľké mystické dobrodružstvo, veľké tajomstvo, vysoká hra.

Calo – Je to také.

Calo –  Je to také.

Zmätok možných a skutočných realít, všetko je možné, dlho som čakal zmenu, teraz neviem, musím sa vyrovnať so všetkým, čo príde. To, ale neznamená, že stým budem súhlasiť a nebudem proti ničomu bojovať, treba byť silný, trénovať myseľ. V živote ide o veľa, nie je taký plytký, ako sa niekedy javí, niektoré pudové veci tu prevládajú, niektorý sa správajú, akoby to bolo všetko. Často nám vládnu úbohé prízemné veci, sme tak nastavený, čo má svoj zmysel, sme veľmi nízko. Často máme, ale tendencie považovať sa za vrchol tohto Sveta, že sme najviac, to by bol úbohý Svet. Energia tohto Sveta, Vesmíru, musí byť tak rozmanitá a mystická,  považovať, že vrchol všetkého sme my, tak to by bolo smutné a úbohé. Naša hodnota, kvalita, schopnosti, za ten čas, čo existujeme príliš nevzrástla, sme na tom silno skromne, nevieme nič, máme choré a podradné charaktery, sme jednoduchý. Sme radi, že pokryjeme svoje základné potreby, staráme sa hlavne o svoje pudy, vraj je to zdravé. Pre nás je všetko zdravé, čo nezvládame lepšie, hľadáme výhovorky, nemáme túžbu posunúť sa vpred, zušľachtiť sa. Ja vidím človeka, ako vyššiu bytosť, ak prežijeme, časom to tak bude, je ale možné, že naša hlúposť, nám v tom zabráni, nepohneme sa nikam, ako dosiaľ, Svet bude zlý, človek prízemný, ako teraz. Hlavne spoločnosť, ako celok, či veľká skupina, má dosť pochybný prejav. Ľahko sa stane, že odlišného jedinca, spoločnosť odsúdi, má ho za hlupáka, útočí na neho, odsudzuje ho. Taký človek musí byť ozaj silný, aby ustál, ten tlak, nesmie sa dať, čo je veľmi ťažké, nejeden padne, pod tak veľkým tlakom. Kto to ustojí, možno má šancu, aby niečo zmenil, upozornil na bludné stádovité prejavy. Musí sa presadiť,  tak upozorniť, kde je pravda, dá sa to, len keď je hodnotný, takých spoločnosť, často odsúdi, taký, čo sa za svoje slová nevie skovať, to sa tu silno hodnotí, kto sa ako vyjadrí, suverenita je podmienka. Ale často na prví pohľad slabí človek, má v sebe netušenú silu, lebo, už dlho kráča po púšti, to ho naučí, potom môže prekvapiť. Taká sila sa prejaví časom, ťažkými skúškami, hlbokými ranami, len tie cíti, len on. Vyberajú si daň, môže ale priniesť dar, upozorniť ostatných, či ich prejav bol hodnotný, môže niečo zmeniť. Svetu vládnu peniaze, spoločnosť je taká, aká je, tak to aj vyzerá, sledujú sa rôzne prízemné, hlúpe trendy, prichádzajú k nám pochybné informácie, sme manipulovaný, zneužívaný, klamaný. Vyhľadávame a ctíme brak, chabej hodnoty, bez posolstva, bez duševného rozmeru, podradnej úrovne, sme konzumenti, čo je horšie, nám to aj chutí, sme taký. Naše Duše sú, ale prázdne, nedostáva sa im to, čo by im ulahodilo, čo by nás posunulo vpred, čo by ich zušľachťovalo a rozvíjalo. Pri dlhších úvahách sa nám často ukáže slušne smutný obraz, aký sme, kam ideme, čo ctíme, že sme plný predsudkov, komplexov, zlých návykov, máme prízemné a pokrivené hodnoty. Ja som taký istý, ale tie úvahy často vediem, mám svoje životné skúsenosti, vnímam to viac, ako je bežné. Ako to je ma trápi, musím sa snažiť, čo najviac pochopiť, kráčať svojím osudom, nezlomne a smelo, ísť si svoje. Tento Svet nás chce pohltiť, sme jeho súčasť, skúsenosti nás učia, chcem viesť svoj boj, chcem ísť tak, ako najlepšie viem, skrotiť to peklo, ktoré som na seba privolal. Musím hľadať schodnú cestu, naučiť sa kráčať proti víchrici, kráčať do posledného výdychu,  prekonať tú priepasť, nikdy sa nevzdať, nebyť zlý, robiť málo chýb, poučiť sa z nich. Naštartovať vývoj, chápať seba, obhájiť si svoje Ja. Byť ten, čo sa nezapredá, hrá fér.

Moja úloha do budúcna je, čo najlepšie to vyjadriť, profilovať svoj názor, dúfam, že sa k tomu dopracujem, že sa nové naučím. Keď nič iné, aspoň sa primerane prezentovať, prejavovať, vyvíjať sa, napredovať, teraz to brať, ako odraz. Považujem sa za optimistu, myslím, že to mi pomáha ešte stáť na vlastných, ale môj pohľad na tento Svet je pochmúrny, smutný, plný sklamaní, čo teraz môžeš cítiť. Ja som tu aj slušne zablúdil, vždy ma niečo ťažilo, skoro ma to potom zabilo, preto nemám záujem súhlasiť s názorom väčšiny, stotožniť sa sním. To isto nie, lebo to je zle, cítim potrebu aby sa moje názory vyvíjali, aby som šiel podľa seba, podľa svojich túžob, ctil si svoje Ja, zlému sa nepoddal, ale proti nemu bojoval. Viem sme všelijaký, objavujú sa nové vízie, ľudia hľadajú a majú záujem posilniť svoj duchovný rozmer, veľa ľudí je možno na tej správnej ceste, vyberajú si to hodnotnejšie, snažia sa rásť. Takých ľudí je čím ďalej tým viac. Treba pestovať svoju dušičku, potešiť ju, podporiť ju vo svojom vývoji, dopriať jej zážitok, je to naše všetko, to sme my. I keď mám niekedy čierne videnie Sveta, chuť do života a túžba mi nechýba, beriem ten pohľad skorej tak, že som realista. Často to klame, usmiaty sa neskutočne trápi, smutný je kľudný, nie všetko je také, ako sa javí. Možno sa niekedy na niečo hráme, neukazujeme ten skutočný obraz, to pravé, chceme sa skryť, bojíme sa plne prejaviť a odhaliť, pretvarujeme sa, nasadzujeme si masku. Iba byť úprimný je veľmi náročné, tým ukážeme aj svoje slabiny, sme tak zraniteľný, vhodný adept na atak. Choď podľa seba, nikoho sa netreba báť, požičané vráť, odpúšťaj, buď pokorný, raz budeme slobodný, budeme toho hodný. Rozmýšľaj nad tým, čo robíš, zváž každý krok, keď chceš rásť, ďaleko zájsť. Pokojne sa dá zájsť ďalej, nájdi svoj životný prameň, uži si svoju cestu, podpor to dobré, čo je v tebe.

Nepadajme nízko, pred svojim prahom, majme čisto, rešpektujme všetko a všetkých. Neodsudzujme za iný výzor, názor, vieru, prejav, vždy hľadajme súlad, neútočme na bezbranných, sklamaných, slabých, raz to môžeš byť Ty. Za slabosťou sa často skrýva netušená sila, len na to treba prísť, nájsť to v sebe, čo ľahko nejde, objaví sa to, až ustojíš časy, keď budeš zmietaný búrkami, potom sa ti to prejaví, všetko uvidíš inak. Nič hodnotné nie je ľahké, život skúša koľko zvládneš, prichádzajú ponuky a výzvy, Ty sa prejavíš, seba vyjadríš, ukážeš kto si. Každý máme jedinečný príbeh, pre niečo si prišiel, príde tvoj čas, začneš rásť. Nájdi sa.

Práve to začalo

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Práve to začalo :

Som pomätený, neviem kde som, keď to tak zoberiem, ani neviem kto som, viem svoje meno, veľa si pamätám, ale som zamotaný v pavučine života. Možno sa zle vnímam, nechápem na dostatočnej úrovni, to ma vždy ťažilo, vždy som veľa vecí pochopil neskoro, aj po rokoch, som dosť naivný, to ti život dá pocítiť. Nie som, ale sám, toto nikto nechápe, len sa tak niekto možno tvári, ako človek sa to nedá vedieť, každý sme nejaký. Zažívam všeličo, treba uznať, problémy sú krásne v harmónii, všetko dobre funguje, všetko vie, kedy má prísť, aby to bolo to pravé. Zlé sa stane, keď sme oslabený, keď nás niečo trápi, no asi je to aj dôležité, keď nás to tak zaujíma. Najzaujímavejšia je jedna vec, teda ani nie, tak zaujímavá, ako ozaj silná, ozaj podchytená vec, myslím sex. Vpálili do mňa, ako plameň, zapálili majáky, my sme ozaj nebezpečný, všetko sa zmení, bude to boj, ako prežiť. Výdatne rozvinuté šialenstvo, neustáli príval informácii, neustále pod tlakom, nastal zlom, už som v tom, dlho, ale asi nevydržím. Ani neviem, čo teraz, žijem zo sekundy na sekundu, odolávam ťažkému ataku, nesmiem sa za seba hanbiť, viem, že som celkom v pohode človek. Teraz sa moja Duša orie, prišlo temno na moju existenciu, moja myseľ je neustále pod paľbou, vidia aký som, hľadám nádej, kto hľadá, raz nájde. Človek musí mať zmysel pre humor, musí sa vedieť sebe smiať. Smiať sa z absurdna, toto je neuveriteľná existencia, no ale tak troška si to chcel, len si nevedel, aké to je. Presne takto to vyzerá, sám si to privolal, svojím túžením, až neskutočne silno, netušené prišlo, možno nikdy nebudem vedieť, čo to je, nebudem vedieť, ako na tom som, nie, časom príde zlom, ale potom to bude náročnejšie ešte viac. Našťastie zodpovedám, len za seba, viac by sa nedalo, to by nešlo, zaberie to moje všetko, intenzívne šialenstvo. Zmenil sa môj vnútorný priestor, asi preto, že som si ho pestoval, som to k sebe privolal, oni vedia potešiť. Mám neuveriteľnú túžbu, nájsť ich, len oni nechcú, neustále sa mení môj názor na seba a svoj život. Prežívam rôzne scenáre, čo sa stalo, ako na tom som, striedanie realít, vraj sa to nedá odstrániť a pokusy sú ozaj zúfalé. Vyzerá to tak, že ani Veda tomu nerozumie, neviem, čo to študujú, oni len typujú, je to od veci a i tak nikto nedokáže dokonale vyriešiť, inú bytosť, sme taký, že každý musí nájsť sám. Vnútri sme sami, my sme všetko prežili, veľa potrebujeme pre seba, aby sa dalo, keď nezvládaš, tak problém, trebárs si na druhom brehu, ostatný to tak berú. Keď je ozaj ťažko, je to náročné, potrebujeme svoje Ja stabilné, aby sme dokázali ovplyvňovať, formovať, svoj Svet, všetci chceme pevne držať opraty, mať veci pod kontrolou, chceme byť sebavedomí, riadiť svoj osud, to ale nie, silnejší je tento Svet, ponúkol nám cestu, za to ďakujem. Budem Vás brať, ako silnú oporu, ktorá dá hodnotu, môjmu životu, neuveriteľne zážitky, ktoré žiadny človek nevymyslí. Tak to ale beriem, až po hrozne dlhých rokoch, ťažkej cesty, všetko musíme prežiť, musíme riešiť svoje problémy, ktoré sa nám do života priplietli, učíme sa celý život. Dobre napíšem to takto, ste mojimi učiteľmi, mojimi spirituálnymi partnermi a trénermi. Kontaktujete priamo moju dušu, dávajte si prosím pozor, nevydržím všetko, no ale musíš. Keď chceš rásť, musíš si to vypracovať, život nie je len tak, cesty sú kľukaté, čas všetko ukáže. Ukáže sa pravda a význam, uvedomíš si odžité roky, ocitneš sa v realite svojej existencie, práve teraz. Zvykol som si na svoju realitu, musel som sa učiť odreagovať svoju myseľ, za nič, čo sa v nej objaví, ani čo v nej je, sa nesmiem hanbiť. Cítim sa strašne, ale šancu mám, poznám sa, teraz je to tak. Zmení sa poloha vnímania, život prejde do abstraktná, experimentálna existencia, alternatívna poloha mysle, dynamický temný príbeh, život na hrane žiletky.. Tlak v každej chvíli, vynárajú sa otázky, musím rozmýšľať, naučiť sa stým žiť, keď chcem ďalej byť. Musím sledovať svoju osudovú nit, nechcem sa stratiť, podľahnúť tomuto existenčnému šoku, musím to zvládnuť, možno sa to ukľudní, cítim veľkú túžbu žiť. Vedel som dávno, že som v prúsere, čakal som kedy sa to udeje, prišlo k explózii, bola to atómová puma, aj troška zázrak, že som živý. Idem, ale život bolí, naučil som sa údery nevnímať, bolieť to, ale bolí vždy, nie som kameň, neodolám každej rane. Pravda, naučiť sa odolávať svojím pudom, stojí za to, nechcem byť ich otrok, považujem to za prízemné a chabé, riadne hnusná vec. Idem za nejasným cieľom, nerozumiem ničomu, stalo sa toho veľa, všetko malo nejasný význam, myšlienkový pretlak. Cesta nereálnej existencie, predieranie sa cez slabosti, možnosť niečo sa naučiť, naberať skúsenosti, neprestať dýchať. Som neustále on-line, bojujem o prežitie, snažím sa úplne nestratiť, po krízach, sa dať dokopy, udržať svoju myseľ na hladine. Som outsider, nezvládam existovať, úplne bežne, je to na mne vidieť, nechcem sa ale skovať, utiahnuť, ani neviem prečo, ale neviem prestať, chcem sa zachrániť, plnohodnotne žiť. Som prekvapený, že som neustále šiel, nestratil túžbu, všetko som akceptoval, sekundu po sekunde prežil, zo všetkým sa vyrovnal. Život ozaj nie je jednoduchý, hlavne, keď je všetko inak, ako sa hovorí, ako sme navyknutý, na čo sme učený, tento Svet je silnejší, spirituálny, mystický. Ľudská túžba je neskutočne silná, mnohý o tom vedia, mnohých to zlomilo, mnohé osudy to zmarilo. Vôbec sa nedivým, sám som prekvapený, že ešte zvládam, chcem sa stať ich partnerom, spirituálnym učeníkom. Potrebujem to k prežitiu, ku svojmu pokračovaniu, neviem, či mám, ale šancu, záleží, kto má aké plány, aký je tento Svet, kto má akú kvalitu, aké sú možnosti. Musím veriť a ísť ďalej, už dlho ma motivuje Nádej, fascinuje ma, neviem sa jej vzdať, cítim silnú túžbu, chcem rozvíjať, svoje psyché, svoju dušu. Vediem v sebe vojnu, túžim po Mieri, verím, že sa to ukľudní, už som sa niečo naučil, musím ísť ďalej, sledovať Nádej. Vyvarovať sa zásadným chybám, nesmiem zísť z cesty, musím byť silný, tak ako každý, život je ťažký. Choďte svojou cestou, nevzdávajte sa nikdy, je to lekcia, život sa vyvíja, vystavuje nás skúškam, musíme to ustáť. Všetko je to šanca, život je zmena, prirodzene sa vyvíja, rozvíja sa realita, hľadáme význam, hľadáme pohodu, je to cesta k pokroku, nutná k vývoju. Majme zdravú vieru, nebojme sa nikoho, hľadajme to krásne, vznešené, vzácne, doprajme si ten zážitok. Dostaňme sa do pokojnejších vôd, k súladu a harmónii, akceptujme vývin a princípy života.

Sme v kontakte s energiami vyššími, nech nás to podporí, hľadajme cestu, skúsme viac chápať, otvorme svoju myseľ Svetu, prestaňme sa skrývať. Akceptujme svoju cestu, svoj osud, svoje ťažkosti, naučme sa žiť, poučne sa zo zlyhaní a chýb, malo to tak byť. Pestujme si dobrú túžbu, riaďme svoj osud, nikdy sa nevzdajme, žiť na tejto planéte je prekrásne, ceňme to.

Toto ma dneska popadlo, vznikla táto text – báseň, čo znamená zmenu, písal som inak, dlho hľadám formu, ako ďalej tuná na Blogu. Učím sa, chcem nejako žiť, chcem nejaký byť. Tuná sa snažím vyjadriť, na niečo prísť, prečo budem žiť. Hľadám sa.