Cesty

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Cesty  :

Svetlo svieti, iba vodne v tme však horia, silné ohne. Oheň hučí ako šakal, ten to čakal, nie však hľadal. Všetci sme na tejto ceste, oheň vzbĺkne v každom meste. Ťažké je, žiť bez pretvárky, čo je vidieť nemá grády. Čo je cudzie, najviac láka, poznané na kráse stráca. Hľadajme to čo nás spája, nech oheň nie je, len hanba. Byť silný je zodpovednosť a nie hračka pre nás pre dvoch. Dobré je to, čo nás spája, ciest je veľa, všetko dá sa. Máme talent, máme city, poďme smelo svoj k svojim cieľom. Šťastie, nie je na predaj, využime ten náš dar.

Keď sa dá. Nie všetko, nám vide, každá skúsenosť sa nám, ale isto zíde.

Plastelína

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Plastelína :

Mať, tak mozog z plastelíny, tvarovať ho, keď sa míli. Zabezpečiť všetky farbi, nech je pestri, ako ma byť. Z materiálu tohto mozgu, by bolo lepšie aj to zvonku. Cele telo, jednej farbi, pre istotu, netreba sa zblázniť. Lepšie je si odpočinúť, spánok lieči, ako nikto. Plastelínu nechať malým, nech vytvoria, čo majú radi. Tí malí, nech určia smer, nech premaľujú celu Zem. Nech sa nám tu, lepšie žije a čo najviac zloby zhynie.

Buďme radi, že tu sme, lebo toto nám, raz vráti svet.

Oklamaný

Ja, -2000. Našiel som starý zošit.

Oklamaný  :

Oklamaný, okradnutý, tomu neverím, stojíš v kúte opustený, čo som ti spravil. Vytiahni si, ten nôž z chrbta, nelíž z rany krv, utiahni sa do šialenstva, zblázni sa a mlč. Poletuješ, len tak vzduchom, hluchý netopier, čakáš, až sa niečo pohne, potom chytáš smer. Netrápia ťa pevne ciele, nemáš záujem, radšej zletíš hlavou dole, kde je pevná zem. Obzeráš sa do budúcna, nemáš právo žiť, poskladaj si svoje ústa a potom hrozne krič. Nemáš chuť na polku sveta, skúsme ich vyvraždiť. Vrážať všetkým, nôž do chrbta, veď nemajú právo žiť.

Vyvraždil si všetko vôkol, lížeš z ich rán krv, odkladáš si svoje gestá, ponúkaš len smrť.