Tanečná

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Tanečná  :

Kedysi som lietal, ako odtrhnutý plagát na miestach, kde som si neveril, ale možno, niečo vytvoril. Tancoval som z celých síl a zároveň strácal silu žiť. Ja, keď sa necítim dobre, mám pocit, že ubližujem a potom lepšie, nemať nič. Do tanca som vyložene upadal a skoro nič nevnímal, ani neviem čo som robil, len som sa po svojom bavil na ostatné, som si netrúfal. Myslel som si, že aj to sa dá. Ten, kto tam vtedy nechodil, myslel som, že nemôže žiť. Priznám bol som zraniteľný a tie veci som nemal robiť. Mal som si dať, riadny pozor, nesprávať sa ako blázon. Ja som v tom však žil a sebe si aj vysvetlil. Žijeme náročný život, je ľahké riadne sa potknúť a na hubu padnúť. Rozlúčka nedopadla dobre, bol som rád, že už sa do toho nevystavím a nabudúce sa už nedostavím, bola to aj úľava. Podozrivo voľný priestor a ja som tam vliezol, stačilo prežiť do rána, tak to bolo veľa krát. Čo som, ale uvidel, to som ozaj nečakal, no a ani, nechápal. Niečo, čo nebolo ľudské, ale možno niečo vyššie. To som ozaj nečakal a totálne sa vyľakal. Vedel som, že to nedokážem vyriešiť a ani sa priblížiť, bol som zo seba sklamaný, vôbec som si neveril. Musel by ma niekto pochopiť, kto by ma chcel podporiť. Ono to však ide inak a to ja už nechápem. Len sa snažím odpútať a možný krach nevnímať. Niečo som si, ale možno dodnes zachoval a nenechal sa skrachovať.

Neviem, či to nie sú, len pomätené slova, Ja v tom nemám žiadny prehľad, niečo také som však zažil a svoju cestu stratil.