Calo – Hodnota.

Calo – Hodnota.

Hľadám vhodný nápad, ako dneska začať, ako vybrať smer, napísať, čo viem, či chcem. Rozhodol sa, splnil účel, všetko má svoj zmysel, kvôli ktorému, všetko píšem. Chcem sa rozvíjať a napredovať, myseľ podporiť, tvarovať a formovať, dobré trendy štartovať. Niečo vytvoriť, niečo mať, takto sa, so sebou hrať, na niečo prísť, otvoriť nové dvere, sebe, či tebe. Dvere nových poznatkov, nápadov, využiť, čo ma napadlo, vyjasniť si, čo je dôležité, čo chcem zmeniť, kam chcem mieriť, koho ceniť. Čo je pre mňa dôležité, čo je hodnotné a užitočné, čo chcem rozvíjať. Ako napredovať, ako sa vyjadrovať, svoju myseľ vyfarbovať, byť lepší a pestrejší. Už je zo mňa, taký malý umelec, lebo toto nie je, moja prvá vec, prvý text, či báseň. Už ich je viac, chcel som ich mať, do tohto som sa dal, začal písať, blog vytvárať, čo bude ďalej netuším, dúfam, že sa posnažím, tak ako teraz. Ísť vpred, obohacovať svoj svet, posilňovať nádej, pomaly zájdeš ďalej, dať prednosť kvalite, myšlienkovej hodnote. Preto sa nechcem náhliť, šialenstva, bolo dosť, musím nájsť pevný bod, odraziť sa od dna, ako už viac krát, nespôsobiť si ďalší skrat, silný pád. Pokušenia ešte prídu, ťažké časy nastanú, cesty sa rozostria, svetlo stmavne, zostane len nádej, ako veľa krát. Potom sa nesmiem dať, musím byť silný, pevný, ako kameň, nestratiť nádej, využiť nadobudnuté skúsenosti, poznatky, skutky. Musím niečo vytvoriť, svoju myseľ podporiť, rozvinúť, zúročiť svoje skúsenosti, schopnosti, vytvoriť základný kameň, byť si vedomý, aká silná je nádej. Ísť svojou cestou, byť sa s problémami, nepriateľmi, nikdy sa nevzdať, aj keď príde prehra, treba mať hlavu hore, časom bude dobre. Treba byť odvážny, nezlomný, bojovný, pokorný, čestný, skromný, hodnotný. Nádeje si vždy, byť vedomý, nikdy sa jej nevzdať, nikdy ju nestratiť, vždy ju sledovať, nezísť z cesty.

Všetko má svoju hodnotu, určenie, každá myšlienka, či skutok, vyvolá reakciu, prinesie výsledok, všetko niekam smeruje, niečo je dobré, niečo zlé. Všetko zlé, je aj na niečo dobré, každá minca, má dve strany, nie je to len, zlý a dobrý, je to šíra, pestrá stupnica. Po nej sa všetko vyvíja, triedi, vyjadruje, niečo je viac zlé, iné dobré, všetko je sfarbené do biela, či čierna, či do siva. Síce sa mi to nepáči, ale asi je potrebné, dosiahnuť rovnováhu, zrejme vo všetkých oblastiach. Nerovnováha spôsobuje problém, asi musí byť na Svete, aj to temné, negatívne, zlé. Svet hľadá stred. Prirodzene svojím životom, smerujeme k obom hodnotám, raz to zlé, strach, závisť, klamstvo, žiarlivosť, podraz, podvod. Či opak, všetko dobro, pravda, láska, mier, tolerancia, podpora, pochopenie, pomoc, tvorivosť.

V tom, že Svet je taký tajomný, všetko je otvorené, vidím nádej, že všetko dobre dopadne, že nás Vesmír podporí, lebo je to sila. Realita v ktorej žijeme, že sme živé bytosti, ľudia, zvieratká, celá príroda, tuná na krásnej Planéte Zem, obostretý nekonečným, tajomným, mystickým Vesmírom je, šialená, až neuveriteľná vec. Pri hlbších úvahách si človek uvedomí, aká je to sila, ako jedinec, tuná žiť. My máme tú schopnosť, veci si uvedomovať, čo je isto naša veľká danosť, dar, možnosť, určenie, poslanie, šanca. Je v tom nádej, že Svet je veľmi silný, že má aj silný spirituálny, mystický, duchovný rozmer, že náš terajší život, nie je všetko. Čo sa skrýva vo Vesmíre je tiež veľké tajomstvo a my toho zatiaľ, vieme ozaj málo. Zrejme budú existovať aj iné formy života na inej báze, ktoré sú okolo nás, len my ich zatiaľ nevnímame. Len naša pozícia je aj veľmi zradná a my ľudia sme taký, aký sme, čo aj pre nás, ako jedincov, môže mať katastrofálne dôsledky. Isto sa musíme mať na pozore, lebo to, čo robíme my, iným stvoreniam, môžeme neskorej, kľudne sami prežiť, vráti sa nám to. A na Svete a v našich životoch platí, že všetko sa nám vráti. Je to šanca, ale vyžaduje sa maximálna zodpovednosť, všetko živé je rovnako vzácne a cenné.

Podľa mojich skúseností, je to ozaj tvrdé a všetko sa nám vráti, nesmieme byť, taký ľahkovážny. Svet tu nie je zo žartu, život je isto, veľký dar, ako sním naložíme je naša vec, ale všetci chceme, aby smrťou náš život nekončil. A ak neskončí, niekto bude posudzovať, vyhodnocovať, robiť závery, ako sme žili, ako sme rozmýšľali, ako sme sa správali, ako sme si vážili život. Takže nie je to len tak, snívať o večnom živote. Ak chceme snívať o našom ďalšom pokračovaní, mali by sme si dať veľký pozor, lebo naše pokračovanie, nemusí byť príliš ružové, lebo všetko sa nám vráti. Svedomia máme často, veľmi čierne, aj ja mám. Nechcem príliš strašiť, ale naša myseľ je vnímaná, takže asi nič neutajíme.

Všetci a všetko je súčasťou veľkého celku, vyššia energia nás všetkých spája, všetci sme jedno. Je to asi o toku, tvorbe, prenose, tvarovaní, zušľachťovaní energie. Ako naložíme stým, čo máme je na nás. Všetci tu chceme byť navždy, teraz sa rozhoduje, ako bude zajtra, treba na to myslieť. Všetko sa nám vráti.

Planéta, ako jeden organizmus. Všetci sme jedno.