Ja, -0. Skúsil som teraz.
Život :
Chcel by som napísať, niečo pekné,
niečo svoje, rozumné, čo niekoho zaujme, čo bude mať zmysel, dať dokopy správny
sled písmen, slov. Prešiel som, už kus cesty, samé sa ponúkajú vety, len ich
nájsť v myšlienkovom priestore, písať to, čo považujem za dobré
a správne, trendy a vízie, čo hodnotím kladne. Liečiť sa
z nevyliečiteľnej choroby je komplikované a náročné, tá moja sa vraj nedá
vyliečiť, dá sa stým vraj, len naučiť žiť. Musím to akceptovať a bojovať, tejto
záhadnej, komplikovanej chorobe sa nepoddať, ísť si svoje, riešiť vzniknuté
problémy, snažiť sa to vyliečiť, ale ja nič neliečim, len žijem, píšem si svoj
príbeh. Dlho jej stojím čelom, chcem uskutočniť, svoj osobný prielom, zvrátiť svoju
životnú realitu, nájsť oázu oddychu, pokroku, zničiť túto chorobu, dostať ju na
svoju stranu. Odbúrať negatívne trendy, nepadnúť do duševnej biedy, ľahko sa to
môže stať, po niektorých pádoch, už nikto nemá silu vstať, choroba vie, len
brať. Ja, ale seba a to, čo vnímam milujem, zatiaľ sa necítim stratený,
len slušne zmetený, dosť citovo vyčerpaný, zasadila mi silné rany, to mi ale
umožnilo trénovať, neustále sa musím s neprijateľnými vecami vyrovnať je to
veľká škola, každá skúsenosť je dobrá, problémy treba riešiť, myšlienkovo, citovo,
názorovo zostať svieži. Vždy, môže byť horšie, ľahko sa ide dole, pokrok je
náročný, preto treba prekonávať problémy a prekážky. Vypýtať si zmenu,
nezísť z cesty k cieľu, sledovať čisté, správne hodnoty, napredovať,
pokračovať, každú prekážku, problém zdolať. Štartovať zdravé procesy,
všetko správne vyriešiť, nepoľaviť, zlepšovať sa, isť cestou, ktorá je hodnotná
a správna. Vždy nájsť správny argument, upozorniť na to, čo je zlé, byť
zdravší, ako nikdy predtým, zachovať racionálny princíp, šíriť dobrú vieru,
raziť svoju cestu. Život vyžaduje zodpovednosť, pýta sa na naše hodnoty, musíme
byť hodný života, slobody. Sloboda je komplikovaná, zodpovedná a ťažká,
hodnota sa neustále hľadá, každá skúška, problém nás naučí, môžeme byť takto
hodnotnejší, lepší, učíme sa žiť. Chorôb je na Svete ozaj veľa, môžeš len čakať,
ktorá k tebe príde, musíme byť silný, nepoddať sa, chce nám všetko vziať.
Táto moja, sa so mnou chce aj hrať, zároveň všetko vziať, hra na život
a na smrť, pre mňa existenčný súboj, proti silnejšiemu protivníkovi,
ktorého ani nepoznám. Čo je aj šanca, verím, že je rozumný, čestný, spravodlivý,
uvedomuje si viac, tak dúfam, že nechce len brať, musím veriť, že mám šancu,
každý potrebuje nádej. Vraj život bez bolesti, nemá zmysel, niekto múdry na to prišiel,
nič hodnotné, nie je ľahké, tak to musí byť. Trénujeme, bojujeme o šancu
žiť o ďalší deň, rok, chceme urobiť ten správny krok, ktorý nám dá šancu,
podrží nás v hre, aby nebolo, len zle. Chceme dôstojný, hodnotný život, nech naše
cesty osvieti, čarovné, zázračné Slnko, nech je Vesmír, náš kamarát, nech nás
nechce Svetu vziať. Lebo vyžarujeme krásne lúče, máme krásnu dušu, dobré nápady,
pustili sme sa, do riešenia tejto záhady, tým správnym spôsobom. Bez nás by bol
Svet chudobnejší, potrebuje nás, chce nás. Každý má svoje posolstvo, každý
z nás, niečo vyžaruje, niečo znamená, nech príde, bod zlomu, celková
premena, nech stúpa uvedomenie, hodnota, aby prišiel ozaj pokrok. Život nie je náhoda,
isto to veľa znamená, že sme dostali šancu, musíme si obhájiť, že sme tento dar
dostali. Všetko tu vníma, myslí, neujde ani jedna myšlienka, Svet je omnoho
silnejší, ako sa zdá, toto je veľká hra, veľký zázrak, brána k ďalším
Svetom. Prichádzajú ponuky a výzvy, my sa vyjadríme, píšeme svoj príbeh,
žijeme svoj život, prejavujeme svoju osobnosť. Zlého je tu dosť, to hodnotné je
vzácne, žiť život je krásne, ale náročné, všetko sa nám vráti, dobro často
blúdi, víťazia bludy. Sme plný predsudkov, nesprávnych zvyklostí, dopúšťame sa
stále, rovnakých chýb, väčšina z nás je zlých. Pokiaľ sa nám ozaj, všetko
vráti, tak na to je život veľmi krátky, preto verím, že toto nie je všetko,
neviem, či nás čaká nebo, či peklo, ale isto sa rieši, čo bude ďalej. Cesta nekončí,
len sa zúročí, aký sme, čo ctíme, ako si vážime všetko živé, aký píšeme príbeh,
akú máme dušu, koľko pomáhame, tým ktorým to treba, koľko ustojíme rán. Čo sme
dostali si musíme obhájiť, niekoho to stálo všetko, niekomu zaberáme priestor,
každý zatiaľ neexistuje, ešte sa dá veľa bytostí vymyslieť. Aby šli cestou, ako
my, nechajme tu niečo, nech sa tí po nás, vyvarujú hlúpych chýb. Snažme sa
nájsť pointu a zmysel, aký dôvod má život, prečo tuná sme, prečo existuje
Svet, čo sa hľadá. Kto hľadá raz nájde, pomaly ďalej zájdeš, všetko potrebuje svoj
čas, treba ale skúšať nájsť odpoveď na otázku, „Život, Vesmír a vôbec“. Zatiaľ nič nevieme, raz sa odpoveď
dozvieme, pravda bude ťažká, nie je to, len krása, existovať. Je tu veľa
zničených, zúbožených bytostí, raz môžeme byť, jednou z nich. Ocitneme sa
na druhom brehu, musíme mať dobrú vieru, že je v nás viac dobra, nech naša
existencia, nie je hlboká priepasť z ktorej nie je úniku, ktorá mieri
k zániku. Keď padnem na dno priepasti, dúfam, že budem vnímať a zostane mi nádej, že raz tú
správnu cestu nájdem. Dúfam, že tuná nič nekončí, len sa forma zmení, že je to
tu fajn, že je to dokonalý dar. Nech je život na Zemi, ako Raj.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára