Poznanie

 

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Poznanie :

Snažím sa dýchať, lapám po dychu s túžbou sa nadýchnuť, zas a znova stále dookola. Život je pestrý, vanú silné vetri, okolnosti sa zamotávajú a mlžia, zostáva len túžba, či nadnesene ciel. Čo som to chcel? Dokopy nič, svet je gýč, veľa sa hovorí, málo koná, populárna je kóma vedomia a mysle. Pestrosť je blud, si moc hlučný inak na to nemáš, každého je nejaká sféra, každý sa chce predať, spočítať zisk, či sa oplatilo, niekedy hej, niekedy nie, ono sa to ukáže kto čo dokáže, v malom môže byť veľká krása, hlavne keď dá sa. Za slabosťou je často sila za okázalou silou, často žiaľ, prečo som to všetko dal a nič nenechal sebe, lebo ti jebe, tak to vidí každý. Byť aj kvalitný blázon je umenie, nie každý to dokáže, všetci sme rovnaký, roztrhá ťa to na kusy, ak sa ešte pokúsiš, nedávno sa stalo, svedomie sa pralo, konfrontovalo. Máme talent ísť aj ďalej, len sa treba na to naladiť, málokto by to chcel je to ako chliev, aspoň pre iných, dôležité nepadnúť tam osobne, nechať dušu na žive, neodstrihnúť ju od zdroja, zmeny, transformácie, postupu, chcenia a túžby, všetci sme tu múdri, ale asi menej ako iní, ale to nevadí, nikto učený z neba nepadol sme na ceste v tomto teste schopností, vlastností, poznatkov, skutkov, myšlienok, tie sú mega dôležité, každá jedna. Ono sa to zrejme všetko nejako realizuje, čo máme v sebe a bude to ťažké. Ochutnať isté aj uznávané „pravdy“ je ťažké, čo teraz, ako mám fungovať a má to zmysel, vraj hej. Ťažké skúšky majú v sebe čaro, že učia, skúšajú akí sme, posilňujú ďalej, to každý pozná, inak to nejde, každý je v niečom boháč v inom chudobný, má silné a slabé stránky, tak to chodí,  každý má svoje problémy, závisť je zlá, ak pretrvá, ak nie je len krátkodobá v najťažších chvíľach. Pocítil som ju na čas, bol to hnus, ale neskorej mi umožnilo s veľa z toho sa v sebe vyrovnať, pobiť sa stým a potom fajn.

 

Konzum má na nás svoj dopad, ale zase technika ide vpred je v tom zrejme aj nutná budúcnosť, potreba, správna vec i keď sa za ňu platí daň. Chrámy tu máme zo starých čias, nové je len niečo, skorej individuálne, osobné, čo by sa nám mohlo páčiť, len vrchnosť nad nami bdie, tak ľahké to nebude, prebudiť sa zo sna ktorý žijeme, živíme. Koho sen sa tu rieši neviem, som len jeden, zaslepený, zavretý, vnímam len predmety okolo seba. Čo je na tom ale zvláštne už tomu dlho nie je len tak, prišiel tlak, šiel som po dne, začal som pociťovať, že v tom bola pokora a odvtedy, ako som si ju uvedomil som ju akosi stratil.

 

Nič tu nie je tak jasné, ale rado sa to tak tvári, aby nezmizol úsmev z našich tvári. Nie nemyslím si že všetci ideme do neba len za to, že sa bojíme smrti. Že zem, či oheň všetko zlé strávi. Ale možno to u nás nikdy nekončí, ideme ďalej po svojej ceste, nech sa deje čo sa deje, kopírujeme trasu svojho osudu. Čo sa mne osobne nie úplne páči, javí sa mi že to potom stráca zmysel, len mám obavy, že je tu niekto kto proste všetko vie a už to tak potom je.

 

Osobne to u mňa vyhnali hodne vysoko, podľa zážitkov, informácii, rôznych identifikácii a podobne. Na to kde sa nachádzam to vyššie asi nešlo, nie každý je ale kamarát, ktorý ťa má rád, niekto má na mňa aj chuť. Keď mi hrozne dlhé roky spomínali, že istá osoba s istým tajomným menom je moja frajerka a potom, po rokoch,  že je zo Šaštína, čo ma nie hneď nenapadlo o koho sa jedná. Tak mám asi problém, vraj mám tam aj kamarátov, ale frajerka je asi len hrozná hrozba, katastrofa. Nedávno ma rozveselilo, keď som počul po dlhej dobe, „máš frajerku“, no po tej prvej zo Šaštína. Možno ale opäť.

 

Mňa to baví, len ťažko sa žije, ale žiť na tomto Svete nie je ľahké, nie som ideálny, veľa mi nejde, či nemám rád, predieram sa nutnosťami, potrebami, závislosťami, blbosťami v tomto komplikovanom Svete. Inak neviem, snažiť sa troška snažím, ale veľa zanedbávam, správam sa zle, som lenivý. Ale každý je nejaký, napríklad píšem, troška tvorím, čo veľmi cením je fajn keď niečo vznikne. Otvorený som dosť, až moc, zvykol som si, niekedy to nie je ľahké, cením celkom pravdu, tak aspoň to je plus, mám svoj vkus a cit. Sledujem istú niť, existencie svojho Ja, vecí ktoré mám rád, páčia sa mi, čo cením, často to je ťažké, vie to byť aj krásne. Krása na istých miestach je iná. Na tých kde je temno, rozfúka to vietor bytia, existencie.

 

Poď sa hrať ak máš život rád, Ja ti ho spestrím, budeš sa moc diviť, niekedy báť, tak zistím, čo máš rád, čo ťa baví, či si ozaj hravý, javil si sa tak. OK. Nič netreba preháňať, ale inak to nejde, ide to tu priamo naživo. Tak nefňukaj a rieš čo treba, urob v sebe prievan a niečo dokáž, keď chceš. To vieš že hej ale čakajú ma ťažké časy, končím asi v práci, bude ťažké sa uživiť, nemám teraz papiere na svoju prácu a mrzí to moc, musím sa cez to preniesť, nájsť cestu.

 

Stále platí bude ako nebolo, nevieme čo príde, ako zahne náš príbeh, čo sa nám stane. Išlo mi to ako v lete na sánkach a odvtedy sa motám. Nevadí myslím a ako to teraz vidím je to pre mňa lepšie, som taký typ. Pre veľa je to len vtip, pre mňa nie, tajomný je Svet. Strážime si základné pravdy, ostatné nevieme ani dokázať, lebo ukazujú len čo chcú, hrajú túto hru. Nám to sedí. Inak nevieme a dlho ešte vedieť nebudeme o tom my nerozhodujeme.

 

Tajomný je Svet, tajomný je každý, bude to tak navždy. Hej, ale zmeny budú, dostaneme sa do prúdu pravdy, reality, ale to asi na inom mieste, inokedy. Inam nás to zavedie, hlavu komplet pretočí. Ďakujem, že som nakukol. Musím veriť že vpred bude OK.

Musím sa zlepšiť, alebo aspoň nezastať. Veľa ma ťaží. Tak to musí byť. Hľadám. Verím tak, že neverím. V tom všetkom, čo sa nám núka je finta.