Calo - Taký nejaký článok.

Calo - Taký nejaký článok.

Dúfam, že sa nepredpokladá, že keď je jeden i keď významný v ťažkých problémoch, že sa potom dá. Je to stále jeden človek a to, že je v problémoch, nemôže uspokojiť všetkých. Dá sa snáď nájsť aj zmierlivejšia cesta viac tolerovať a rešpektovať, toho jedného. Ten jeden nemusí byť rovno šialený. Len či tie problémy jednotlivca, celé ešte nezhoršujú a spôsobujú ešte väčšie problémy. Aby ste svojím plánom, všetko nezhoršili a potom zle, nepozerali na toho jedného, aká je zlá situácia. Proti mne sa mi zdá, mate odblokované, úplne všetko a ja nemôžem nič. Našťastie, fyzicky ma zatiaľ nikto neatakuje. Mala by byť snaha, systém vyladiť, nie búšiť kladivom a pozerať sa, na lietajúce iskry. Vyzerá to, na veľké veci, len som v tom celí ponorený, nie je dôvod na úsmev, situácia je vážna, ale chcem, byť aspoň pokojný a chcem ďalej normálne žiť. Neverím, že je to vyladené, že je to čisté, svet je ale komplikovaný. Oproti mne, akoby ste sa nebáli chyby, ktorá by ma mohla poškodiť a moje schopnosti definitívne ukončiť. Celí  život som len sám, nemal som vzťah a dlho ma už nikto nechce. Teraz, akoby hrozilo veľa, ale tým veľkým počtom sa mi stráca aj jedna. Keby sa situácia otočila a ja by som mal na výber, to by bolo hrozne ťažké, veď s toho, som sa aj zbláznil, na také veci treba čas a poznanie. Stačí sa prejsť po meste a vidím toľko pekných báb, ťažko sa potom poľavuje pri túžbach. Vzhľad, ale určite nie je všetko, po rokoch sú dôležité, iné veci. Stým s kým by som mal stráviť život s toho ja mám večné ťažkosti, to ma aj vždy totálne desilo, ťažilo a narobilo mi to, aj problémy.  Ťažká úloha,  pre mňa aj slušné šialenstvo. Ja sa tu raz, asi úplne zbláznim, niežeby som nebol už teraz, ale liečim sa. Z mojej choroby, sa ale nedá vyliečiť, dá sa stým, len naučiť žiť, človek sa učí celí život, ja sa učím aj toto. Z tej mojej choroby, môže vzniknúť všeličo, môže sa dať žiť, až neskutočne, alebo urobiť veľké a dôležite veci. To ale, ako veci pôjdu je len na mne v tom je aj nádej. Prešiel som si šialeným peklom, keď sa človeku z toho podarí vyjsť a ide ďalej, odnesie si veľké skúsenosti. Keď prekonáme problémy, nasleduje úľava, sme silnejší, získame skúsenosť a silu pobiť sa s ťažkosťami. Tak som spichol tento malí článok, o tom čo vnímam. Prajem Vám nech sa mate, čo najlepšie a nech máte všetci silu, biť sa zo svojimi problémami.

Život je ťažký, vystavuje nás skúškam.

Barová

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Barová  :

Rozmýšľam, či ísť dnes von, či vôbec o to niekto stojí, či len nepokazím atmosféru. Taká veľká kopa ľudí, nesmie sa dať, pokaziť jedným, čo si prišiel na pár pív a inak neočakáva, už nič. Snáď, len pozvať na schôdzu, čo ma občas poteší a ovplyvní celí večer,  posunie do zvláštnej sféry, taký mali experiment, kde je všetko neisté, tak troška záhadné, no a určite, aj troška zvláštne. Toto je len taká, pred barová, chodím tam, už dlhé roky, sedí mi, že je to ozaj bar i keď, iba malinky, veď ide hlavne o ľudí, ktorý sú tam v pohode. Je to celkom uvoľnené, rád si tam vždy posedím a vypijem v kľude pár pív, nech mám aspoň niekedy, možnosť mať na háku, nech všetko hodím za hlavu. Komunikovať sa, už troška bránim, zdá sa mi to zbytočné, aj slušne náročné. Neviem, čo ako vlastne je, čo si môžem dovoliť, ale nemám na to, ani chuť. Piatky si občas prifarbím, nech sa z nudy nezbláznim, nech niečo prežijem, aspoň v pocitovej sfére. Iné, si neviem vybaviť, také veci si nechcem zaplatiť. Veď to je, len slušný humus, ktorý ma možno rozdrví, lebo to má veľkú silu, nedá sa, to len tak obísť, nejde len tak, sa na to vykašľať. Jednoducho mám, len to čo mám, len som v tom troška sám, čo má aj pozitívny zmysel. Veď práve o tom a preto píšem, teraz tento divný text, ktorý ja beriem, ako báseň i keď možno by sa hodil, iný názov, na ten prídem možno neskôr a budem to tak nazývať. Ja a frajerka, tak to je ozaj riadna haluz, to tu ešte nebolo. A nabralo to riadne grády, že vraj nie som, ako každý a jednoducho nemôžem mať. Byť sólo, ma ale dosť baví, nikto mi nič nevyčíta, môžem zostať viacej mladý a venovať sa trebárs tomuto, aby to bolo, také surové, ako to teraz je.

Je to len čisto na mne, ako sa tu vyjadrím, chcem niesť svoje posolstvo, vyjadriť svoje cítenie, myslenie, túžby.

Calothrick – Pár riadkov.

Calothrick  –  Pár riadkov.

Ahoj. Hodím sem pár riadkov, aby som sa trocha predstavil, ale fakt len trocha. Ľudský tvor je stvorenie veľmi komplikované a zároveň, veľmi jednoduché. Sme všetci rozdielny a zároveň tak hrozne podobný. Takže netreba veľa písať, veď určite máme veľa spoločného. Jednoducho, aby sme prežili na tejto planéte, nás núti pohybovať sa v istom duševnom priestore, vyčleniť sa z davu je hrozne nebezpečná vec, dokáže to zvládnuť len ozaj silný človiečik, my ľudia dokážeme byť, veľmi tvrdý, pokiaľ nejaký človiečik má odlišnosti, ktoré vidia ostatný. Každý máme svoje pocity a svoj priestor, sme nútený nájsť si, vlastnú tvár a svoju cestu. Každým skutkom, prejavujeme svoju osobnosť. Ja patrím medzi ľudí, ktorým nie je jedno, čo si o ňom, spoločnosť myslí, ale zároveň som človiečik, veľmi otvorený a tým pádom zraniteľný. Ťažko napísať, niečo o svojich fotkách, jednoducho sú to moje fotky. Ja mám pocit, že moje fotky o mne dosť hovoria. Hovoria o tom, ako sa pozerám na tento svet. Fotenie ma baví, páči sa mi tá možnosť, vyjadriť niečo svoje, vyjadriť svoj pohľad na svet. Mám rád pocit, keď sa môžem venovať, tvorivej činnosti.

Podľa mňa, všetka naša činnosť je príležitosť, tvorivo sa vyžiť a realizovať.

Túžba

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Túžba  :

Stále čakám, plodný nápad, za ktorým sa skrýva spása, pokiaľ taký vôbec je, vyzerá že nie. Nie je mi, vôbec všetko jedno, tá cesta je peklo. Na toto, to nestačí a to sa mne nepáči. Nestačí byť superman i ten by sa, na to už vykašlal. Nechcem robiť veľké zmeny, pod tlakom, zle by som dopadol, ja si nemyslím, že je to správne. Aby jeden, ťažký osud uspokojil všetkých a len tak sa dá, podľa mňa, to nie je, dokonali plán, ale snažím sa to chápať. Neláka ma zmena, ani keď to povolí, stratilo by zmysel, ako som, doposiaľ žil. Len to, už ja ozaj neviem, bude to drvivé, musím zostať na žive, čas to dúfam ukľudní a bude sa dať. Ja však, nemám na výber, dokážem len prežiť a seba si ceniť. Je to ťažká obrana, určite nie zábava v celej hlave, mi to hučí. Javí sa mi to beznádejné, že by bolo, ešte možné žiť, tak ako chcem a ako mi je prirodzené. Nerád nadávam na ženy, majú svojich sračiek dosť, nemyslím to v zlom, veď to má, tak každý aj ten, čo sa neskutočne snaží a cestu si razí. Nemám rád, keď stretnem buldozér, pokazí mi to deň, viacej nesmiem dovoliť, postupne to cele zahodiť a neskloniť hlavu. Snažím sa byť aktívny, nechcem všetko nechať na náhodu a dúfať v spásu, že sa všetko samé napraví a bude sa mi, ľahšie žiť. Na ľahké veci, môžem zabudnúť, tie už nie sú dávno pre mňa. Všetko bude hrozne ťažké,  je možné že krachnem. Žeby ma ozaj, všetci poznali a zároveň aj klamali?

Dúfam, že sa raz dozviem, že pod tlakom nezomriem, budem silno bojovať, že dostanem tú šancu, udržím sa na nohách a nestrelí mi hlava.