Calo – To je naše.

Calo  –  To je naše.

Čo písať, asi by som, sa mal niekoho spýtať, to, ale nie, je to, môj blog, chcem tu, všetko svoje. Tým pádom, to bude nové, lebo, si to, tuná vymýšľam, snažím sa tvoriť. Nájsť niečo, pre seba, obohatiť svoj svet, priniesť veľa nových viet, jemných rýmov, textov, obohatiť svoj, myšlienkový priestor, ten je široký, rozľahlý, pestrý, presný, to je naše všetko, celá realita, celá existencia „Maximum Muziky“. Treba povedať, dôležitosť, ozaj maximálna, ozaj, náš myšlienkoví priestor, to je naše všetko, teraz som, našiel najlepší prímer k slovu dôležitý, čo je v nás, to je všetko, tu sedí, to slovo, „Dôležité“. Vnímal som, ozaj neuveriteľné veci, na myseľ, som práve našiel ďalší totálny prímer, “Kreativita“. Život je, vysoký level, hra ozaj, pre náročných a pokročilých. Existovať, je brutálna vec, my sme, tú šancu dostali, nás si vybrali. Čo sme? Čo bolo? Čo bude? Každopádne, ďakujme za príležitosť, na to, sú asi, vhodné, naše modlitby. Každý sme, zrejme maximum, je to také divné, ale o ostatných, až tak nejde, toto je, „individuálna existencia“. Náš rozľahlý myšlienkoví priestor, to sme my, to je naša existencia, úplné maximum. Mne, na to sedí, to pomenovanie, ktoré som, si aj prežil, tomu osobnému absolútnu, hovorím „Maximum Muziky“. Celej existencii, úplne všetkému, čo existuje, úplne, že totálne, nepredstaviteľné všetko, nazývam slovom „Existencia“. Predstavujem si to, ako maximálnu energiu, s ktorej sa všetko skladá, no „maximálna energia“. Božstvom, sa teraz, až tak, nezaoberám, podľa mňa, je veľa bohov. Tým pripisujem, takú pozíciu, že majú isté právomoci a schopnosti, ovplyvňovať, celkovú energiu „Existenciu“. Existenciu beriem, ako matku všetkého. Nemodlím sa, k žiadnemu Bohu, lebo ja ich, nepoznám, neviem, aký existujú, ktorý je aký, ktorý je, ten správny. Bohovia, sa pre mňa, skladajú tiež z celkovej energie, čiže „Existencie“. Je možné, že my samotný, sme v pozícii bohov, tuná na Zemi. Je možné, že život je stvorený, na ten účel, že tuná ide o to, akú pozíciu, smerovanie, vlastnosti, určenie, filozofiu, si vytvoríme, pre našu „Božskú existenciu“. Také životy, typu, ako tuná, život na Zemi, či iná, uzavretá, cielená existencia, je určená na vývoj, tréning, profilovanie, zušľachtenie a smerovanie, svojej osobnej Božskej Existencie. Myslím, že svet, je výrazne individuálne zameraný, nemyslím, ale absolútne, na Ego, v tom to je. Každý tuná žijeme v pozícii, akoby celí Vesmír, bol pre nás, je nezmyselné, zaoberať sa vecami, ako, že to mne nejde, niekto iný, vie viac, ma viac, ako ja, mám v spoločnosti, zlú pozícii. Ťažko napísať, ale jednoducho, brať sa, ako individualitu, stotožniť sa stým, aký sme, zúročiť to naše, pracovať na sebe osobne. Trebárs netreba nenariekať, ani pre, chýbajúceho partnera, vo svojom živote, vystačíme si, aj samostatne a to plnohodnotne. Sme taký aký sme, takáto skúška, je pre nás určená, všetko ma, svoj zmysel, nie je to, ani náhoda,  za všetko, si môžeme, i tak sami. Treba si nájsť svoju cestu, každý svoju, vyladiť svoju dušu a charakter. Ciest je veľa, aj  „Temná strana sily“, má svoju pozíciu a hodnotu. Lepšie, podľa mňa, je dať hodnotu svojím činnom, pridať sa k „Svetlej strane sily“. Vzťahy a deti sú, zrejme iná kapitola a tá je zameraná, ako všetko, na profilovanie, vyjadrenie, vytvorenie, určenie, tej vyššej, existencie. Myslím, že každý, ma osobne všetko, čo potrebuje, pre plnohodnotnú, kvalitnú existenciu, v tom vidím, to individuálne ladenie našich životov. Ponúkol sa mi, taký obraz, že čo neviem, mám brať, tak, akoby nevedel nikto, či ani neexistovalo. Láska, je ale, určite neuveriteľne dôležitá, veľmi hodnotná. Milovať, iného, či trebárs dokonca, splodiť svojho potomka, je isto silná a ušľachtilá energia, jedna z najkrajších. Láska bude jedným, zo zmyslov života. Ak sa nedarí, láska nie je, o tom, mať frajera, či frajerku, ale o tom, že milujeme. Na svete, sa dá milovať,  snáď úplne všetko, je tu veľa krásy. Veď od základu, ako sme sa, tuná ocitli, že sme, čo sme, že žijeme. Že život, je neuveriteľne hodnotná vec, maximálna krása, totálny zázrak, vo svojej podstate. Veď, aká krásna, je Zem a Vesmír. Takže, podľa mňa, najsilnejšie Láska je taká, že milujeme úplne všetko, každú bytosť, či vec, úplne totálne všetko, v nadväznosti na to, že žijeme, ako žijeme, kde žijeme. Naše životy, to že, sme taký, aký sme, nie je, celkom isto náhoda, ani omyl, ale veľká vec. Musíme sa snažiť, nedať sa problémom, bojovať, do posledného nádychu. Všetko zlé, je aj na niečo dobré, každá minca, má dve strany, každý je občas víťaz, občas porazený, treba si nájsť cestu, k sebe, v sebe hľadať absolútno, naša myseľ, je široký a rozľahlí priestor, kreatívny, ozaj silný, život je tvrdá pilulka. Ktorú si vyberieš - „Červenú, či Modrú“, obidve cesty, majú zmysel. Takto ideme, od myšlienky k myšlienke, od situácie k situácii, od názoru k názoru, od rozhodnutia k rozhodnutiu, od skutku ku skutku, od nádychu k výdychu, od nenávisti k láske. Viem, je to ťažké, prajem veľa síl, na boj s veternými mlynmi. Nik, nie je, víťaz, nik porazený, jednoducho tuná sme, boli sme vyzvaný k tancu, staňme sa pokorný bojovníci.

Takto ja sám, prídem na veľa vecí, uvažujem rozmýšľam a píšem, na základe svojho života, zážitkov a podnetov. Ja, nikoho nechcem poučovať, ja tu sám, len hľadám. Nie sú, to žiadne, isté veci, len zvažujem, píšem, hľadám pre seba, svoj myšlienkoví smer, svoju filozofiu, vyjadrujem sa.

Polemizovanie - Keď sa mýlim nevadí, nie je mi, ale jedno,

čo tu vyjadrím. Chcem, prebudiť objektívne myslenie.

Niečo, sa urobiť dá

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Niečo, sa urobiť dá :

Malá, ale priama, komunikácia nekonečná, čaká nás, na každom kroku, nekonečný cyklus. Je lákavé, sa oslobodiť, všetku ťarchu, do vesmíru hodiť, alebo sa poďme modliť. To sa dá, aj bez chrámu, ty sám, si svoj chrám, ideš svoju cestu, preži kopu dažďu, slnko príde, ver, o tom to je. Pravidlo je ľahké, ale i ťažké, v každej situácii, skús nájsť, to správne, ako si vážiš ostatných, tak si, vážiš seba. Musíme sa naučiť, sa nebáť, to vyššie, nemá na všetko argument, dá sa navrhnúť veľa zmien, veď my to tuná, vyvražďujeme a ničíme, v každej chvíli, úplne, že stále. Keď neničíme svet, ničíme seba, neučili sa nás predať, vychovali nás na ovečky, hlupákov pre všetkých, ničiteľov života, vrahov seba i sveta. Každý lacno predá, ja sa chcem vykúpiť, nenechať sa zotročiť, systémom a právom, na slobodu vravím, áno. Dosť populistickej vraždy, buď, ako každý, tak chceš zostať, na vždy, nájdi zmysel, pre čo, si prišiel, buď rozumný a slobodný. Tu sú to, len samé povery, zločiny, klamstvo. Vraždia sa, ľudia navzájom a všetky zvieratka, na ne je zem prikrátka, potravinový reťazec, zabi ma a zjedz, oni chcú utiecť preč. Hrozné, že oni nás, aj tak milujú, všetko zo seba, pre nás vydajú, lásku a mier u nás, však nenájdu, oni to, ale hľadajú. Prídu k cieľu, majú vieru, zostať čistý, sú si istý, náš neskutočný obdiv, česť Vám, naše krásne zvieratká, ja som tiež Váš vrah, bojím sa, čo bude, desí ma, nás ciel, „aký je“?. Veď našou, motiváciou a zmyslom, je prežiť, na nič viac, sme neprišli, riešime, len nezmysli. Ale nutné, kde sa vyspať, najesť, nájdime miesto, kde končí, ten prales, neslobody, pokrytectva, falše, zlosti, klamstva, pretvárky, rýchlej dodávky, životného cieľu, všetko, kúsok späť, čierne na šedom, svet, ľudia, pardon, zajtra príde zlom. Raz to príde, niečo vznikne, poetické, krásne, prepadneme láske, k životu, vesmíru, nebudeme tu, len na chvíľu. Prestaneme sa vraždiť, od zajtra, až na vždy, raz bude, ten deň, len ja a ty, tu nebudeme, staré vystrieda nové, ja sa bojím o všetkých, ľudí dobrej vôle, prečo príde nové. Zostaňme tu, aj my, smrť, je asi nutnosť, dokiaľ, nezačneme obývať vesmír, nebudú z nás roboti. Sme špecialisti, aby sme, plnili úlohy, debila, čo nám vládne, ale možno, ho aj chápem, ťažké, nič však neviem. Šanca, na krásny Svet, je nemalá, deje sa tu zázrak, každý čin je modlitba, robíš to, pre seba, pre všetkých. Nik, nie je viac, ako ty, nikto, ťa nemusí, trápiť, čo nevieš nevadí, akoby to, nevedel nik, tak sa to, ozaj dá brať, je to so mňa, no nevyslovil som to ja. Každého obopína celí vesmír, každý máme, svoje problémy, krásny, je ale, život na Zemi. Na to nenájdeš slová, to treba zažiť, má zmysel sa trápiť, nevzdať sa, nejedna šanca, sa prepásla, čim menej, tým viac, čo dáš, máš, čo si nedal, vráť, keď nevrátiš, tak si váž, máš, čo nie, každý, nebude tomu, ale navždy, pomáli, ale isto, ako prišlo, tak zmizlo, táto matematika, asi platí, pre všetkých. Pokiaľ medzi nami, nežijú Božské bytosti, dúfam, že nie. Toto nie je, pre Bohov Svet, ak ste tu, zmeňte smer, povedzte, čo je, pre každého cieľ, osvetlite cesty. Prezraďte, to naj tajomstvo, na ktoré, ľudstvo nikdy neprišlo. O čo ide, čo je správne, čo nie, prečo, tu sme, čo s nami bude. Vypisujem, ako blázon. Boh pardon, cítim, veľký rešpekt, ale nechcem, sa len báť. Snažím sa, nejedna vec, mi nevyšla, teraz, včera, zajtra, hľadám, kde je pravda, prečo sa skrýva, asi je krivá. Prosím ver mi, veď tento text, je už 62. Svet, to tajomstvo, ma pohltilo, píšem, čo mi, na rozum prišlo, píšem kontinuálne, púšťam svoju myseľ, neviem, na čo, som prišiel, veľmi mi ide, aj o tvorivosť. Je to, celkom fuška, každý text, je skúška, ale krásny pocit, z tvorivej činnosti, čo prichádza, keď, človek, niečo vytvorí, niečo má. Som rád, že tento, blog mám, potrebujem všetko, život je, aj peklo, bránim sa, snažím sa, získať právo   „Musím pracovať s pravdou, mám to veľmi nahnuté“. Možno si, takto predstavujem modlitbu, cítim to tak, snáď, to nie je, brak, pre mňa, isto nie, kto tvorí, vie. Život je modlitba, stále dúfame, na lepšie, čakáme, buďme silný, ustojme príliv, myšlienok, dobrého názoru a Pravdy.

Mier, všade a navždy, pre všetko živé, verím, že raz, to príde.

Calo – Nejako, to nezapadá.

Calo  –  Nejako, to nezapadá.

Zatiaľ stojím, ale dokedy, toto sa ozaj nedá vyriešiť, môžem byť aj rád, že ma zatiaľ definitívne nevyriešili. To mi dáva, ale šancu, že človek má taký potenciál, že môže byť partner, že aj na jedného, je niekto zvedavý. Že ľudský život, má svoju hodnotu, cieľ, funkciu. To čo vnímam má veľkú silu, nechávajú ma vzdorovať, ďalej sa snažiť, dúfam teda, že ľudská duša, má veľkú hodnotu a neukončuje sa, len tak. Každý tu má svoje skúšky, výzvy, ponuky, sme taký, aký sme, náhoda to nebude. Každý má, svoje miesto, všetko zlé, je aj na niečo dobré, ak sa ti moc nedarí a spoločnosť ťa nechápe, nájdi svoju cestu, každý máme svoje. Ozaj nemá zmysel komukoľvek niečo závidieť „s veľkou mocou, prichádza aj veľká zodpovednosť“, hľadaj stred. Ja som, na začiatku tejto cesty, občas som kedysi, niekomu závidel, teda ako sa to vezme, boli také okolnosti, šlo ma z toho úplne, že roztrhať, skoro som vypľul dušu, ako ma to urážalo, no už som nemal súkromie. Bol som pod paľbou, nechce sa mi príliš veriť, že som toto mohol prežiť, neviem ako to funguje, že by to, tak chceli, no neviem, isto prípad od prípadu. Schiza, je ozaj iná choroba, ťažká je strata súkromia, ich komplikovaná manipulácia, všetko sa dá vysvetliť hocijako, ťažko to rozlúštiť, ťažko to pochopiť. Len ja som si, niečím istý, že to nie je, len výtvor mojej mysle, sú to iné bytosti, trebárs ani nespia, nonstop on-line. Chuťovka, je aj to, že som aj zažil, veľa šialených vecí v spoločnosti, veľa haluzí. No, ono je to tak, ty to originál zažiješ a všetci tvrdia, že to tá choroba, lekári sú schopný sa s toho pomáli smiať, keď človek, niečo citlivejšie povie, sú totálne suverénny, náš vzdelávací systém ich skvelo pripravil, asi si niekedy myslia, že keď, už majú diplom, hneď sú, neviem čo. Myslím ale, že lekári, aj niečo vedia, že to nie je, len tak, ak nie, tak to je blamáž, ako celí svet. Schiza je v prvom rade demolačná, lebo ten jedinec je vystavený do situácie, že jeho myšlienky sú verejné, musí to, aj nejako riešiť. Život má isté mantineli, nesmieš stých mantinelov vyletieť, ak sa chceš zachrániť, dať sa do poriadku. Len my, nie sme, len iba, tak sami sebou, z niečoho sa skladáme, sme zrejme súčasťou, nejakého celku.  Tak nehráme možno, len sami za seba, ale vstupuje do toho vyššia energia, ktorá vníma viacej, či všetkých ľudí, tým pádom má perfektný pozíciu, ako realizovať, tak dokonalé manipulácie, aby boli skutočné. Zažil som aj konkrétne veci, ktoré nie je, tuná reálne rozpisovať. Tie ľudské schizofrénie, nie sú, len tak, mne to isto nevytvára, len môj, samotný mozog, niekto, či niečo, sa tu realizuje. Desí ma, keď si zoberiem, koľko ľudí, ju má, vyliečiť sa vraj nedá, i keď ja som mal dlho ambíciu, že ju chcem vyliečiť, teraz, to už beriem inak, stým, že je to choroba, som neuspel, teraz je to, takto. Tým, že všetko zverejňujem, si možno zoberiem, aj istú možnú šancu, na spoluprácu, potom robím chybu, momentálne to, ale neviem. Je mi smutno z toho, koľkým slušným ľudom, sa to stalo a zničilo ich to, to možno čaká, aj mňa. Momentálne mi môže, pomôcť to, že budem na invalidnom dôchodku, budem mať trocha, niečo isté, lebo naplno pracovať, bolo neskutočne ťažké, no 13 rokov, som cez to, pracoval i tak. Dôchodok som nechcel, nechcel som stratiť, svoju prácu, často tá práca, bola všetkým, čo som mal, záležalo mi na nej, obľúbil som si, elektrotechniku. Zatiaľ nič nekončí, možno sa všetko, na dobré obráti, na druhej strane, je to výzva, priam pekelná. Ľudská túžba, je ozaj silná u mňa, je to úplne základná, túžba žiť, keď chcem žiť, niečo potrebujem, tak nejako. „Sláva alebo, šialenstvo čaká“, skorej to šialenstvo, sláva to asi nie, toľko som zatiaľ nevyčítal. Kvôli jednému, sa pravidlá ťažko zmenia, len sa mi tá choroba nechce, tolerovať ani u iných, nejde len o mňa, musím, to tak brať, lebo to z toho, čo robím vyplýva. Cítim, šancu, ale takú, že skorej musím mať obavy, dôležité je, ako je to teraz, teraz sa rozhoduje i tak, ako bude zajtra. Je to, už mojou súčasťou, som stým v rámci možností zžitý, život je ťažký, nič hodnotnejšie, nie je ľahké, všetko zlé, je aj na niečo dobré, neľutujem nič, niekto uplietol na mňa bič a teraz krič. Nádej zomiera posledná, tajne dúfam, že nádej nikdy neumiera, že toto, nie je všetko, bolo by super keby, toto bolo peklo. Potom, len to krajšie, ale tak to nie je i zlu sa dá pripísať hodnota, ak ju má, že udržuje rovnováhu a bdelosť, možno nám niečo také vládne, niečo čierno kňažné. Ak nevládne, isto silne vplýva, to bude drina. Je to risk.

Čo príde, príde, treba dať, životu zmysel, na toto som prišiel, na nič menej, ani viac, možno nabudúce, ak bude šanca.

Každý sám

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Každý sám :

Každý deň, je tak hrozne dôležitý, najkrajšie je, že sme živý, už len z toho, sa treba tešiť, netreba každý deň zhrešiť, občas je dobré držať pôst. Čo dnes vyjde z našich úst, naše neobratné slová, ktoré niekto za úsmev sková, niekoho to položí, tak to asi má byť. Nikto nezjedol múdrosť sveta, každému niečo nejde, každý občas, niečo pokazí, bez chýb sa nedá žiť. Chyba nás posunie vpred, ak si ju uvedomíme a priznáme, nakoniec všetko dobre dopadne, stratený sen, je už na ceste, alebo ďalšia pohroma, ktorá všetky nádeje pochová, isto ale vstane z mŕtvych, keď to najmenej budeš čakať, potom čo budú tvoje oči plakať. Musíš byť, ale silný ako býk, okrem teba, nie je nik, každý si musí pomôcť sám, nefunguje to tak, že ja ti dám, to by si mu, iba vzal, každý sám držíme v ruke ten dar, stáva sa, že niekomu ho iný vzal. To je potom protivník, toho treba vyriešiť a hneď mu odpustiť, pomsta sa obráti proti tebe. Nikomu inému never, iba svojmu srdcu, svojím citom, veď aj ty si bol pritom, urobil to, lebo bol, silnejší, zajtra to budeš ty, po búrke, príde nové poznanie, zmení sa rozloženie síl, protivník si uvedomí svoju malosť. Ty si vyšiel s ťažkých skúšok, sled šokových terapii, ktoré skvelo zaberajú, na kvalitu sa, len nehrajú, len ťažké je dobré, potom bude nové, budeš stáť na vlastných. Potvrdí sa, že bez chýb nie je nik, prežil si časy keď všetko bola chyba, naučil si sa prijať seba, inak sa to nedá. Stoj pevne ako skala, veľká, alebo, len malá, vždy podľa svojich možností, nikto ťa nesmie uraziť, na urážke je vždy, kus pravdy, za seba sa nesmieš hanbiť, len mu tú urážku nevráť, ak nechceš byť, na jeho úrovni, prázdny, plytký, úbohý. Zažil si, už veľké krízy? Prekonal, si ich a zostal čistý? Pokiaľ hej, raz príde, tak pekný deň, dobro sa vráti z ciest, z cudzích a neznámych miest, zaklope ti na oblok, otázne, či mu otvoríš. Lebo možno, ťa ten princíp urazil, môžeš zostať, na vždy, vo vojnovom stave, keď nepríde, to pravé, keď niekto urazil, čo nemal, ty si potom kruto prehral, dostal si pod pásové údery. Tak buď, veľký bojovník, pouč sa zo svojich chýb, pôjdeš po víťazstve na konci, raz sa, všetko ukončí, nech na tvojej strane zostane pravda a česť. Viem, tá sa nedá zjesť, nejako si, ale poradíš, vydržíš niekoľko ročných období, rokov a desaťročí, máš, už jasné oči, tvoj pohľad sa vyjasnil. Ja chcem bojovať bez zbraní, i keď v myšlienkach, si občas meč, na čelo priložím, ujasním si, za čo bojujem. Pokorne a skromne, bez rečí, každého o svojej kvalite presvedčíš, raz si hore, raz dole. Potom príde, niečo nove, začneš tvoriť, svoj vesmír s tromi hodnotami Pravda – Láska – Mier. Nikdy neútoč, len sa bráň, ranu, ktorú by si zasadil, by sa vrátila k tebe, nikomu ani, len tak never, ľudia sú často zlý a klamú, nemajú, základnú hodnotu pravdu. Klamú, lebo na pravdu nemajú, každý sa to raz naučí, pravda, sa raz každému, postaví pred oči, celkom isto. Každý sám za seba, po ceste čistej, úprimnej a čestnej, stretneme sa, na jednom mieste, pri studničke „ Poznania a hlbšieho vedomia“. Nech, na naše osudy, svieti jasné slnko, nech zahreje naše telo a krv v žilách, nech Boh stojí pri nás. Podľa mňa, sme všetci, tak trocha Bohovia, každý musí spasiť sám seba. Raz, to príde, záhada, bude mať zmysel, príde krásny deň, budeš silný a čistý, úprimný a bystrý, môžeš sa pomaly chystať, na ďalšiu vojnu a ďalší pád, lebo cesta je dlhá. Spokojnosť, je i tak, neplodná a hlúpa, teraz je to, ešte aj málo. Svet je, na nízkom vývojovom stupni, ešte sme tu, všetci hlúpi, ešte nič nevieme, alebo, to len my v tomto čase, na tejto planéte, všetko je pre nás záhadné a tajomné. Poďme, pekne pomaly v pred, riešme tento hlavolam, vážme si našu Zem a všetko živé. Napíšme, každý svoj príbeh, žime svoje životy. Ide o súčasný okamih, zbytočné, sa trápiť tým, čo už, alebo ešte, nemôžeme zmeniť.

Pekný deň.