Tak to je

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Tak to je :

Nová situácia, ďalšia výzva, skúška, všetko treba ustáť, všetko má svoj zmysel. Treba sa tešiť, ak je niečo nové, čo nás vytrhne zo zažitých zvyklostí, lebo tých sme plný. Riadime sa tým, čo máme v sebe, prirodzené, či naučené, Svet je plný škatuliek, každý niekam patrí, niekam sa radí, asi veľa ľudí, to nemá rado, lebo nie sme stádo. Alebo asi skorej sme, hocijaký nám tu káže, vládne, rozhoduje.  Problém je, kto to je, aký je jeho charakter, cítenie, ciele, čo chce pre tento Svet urobiť, hlupák asi dobré nič. Tuná na Zemi sme najmocnejší, to sme my, my tu vládneme, ale nič nevieme, tak to zatiaľ má byť, mali sme sem prísť, vedený silným princípom, nie sme tu náhodou, ani omylom. Jednoducho sme páni tvorstva, skoro mi zaskočilo, urobilo sa mi smutno, spamätať by sme sa mali, veľmi rýchlo, toto je isto zlý smer, všetko môžeme stratiť, dlhy sa musia splatiť. Všetky bytosti sme na jednej úrovni, ale neplatí tu princíp rovnosti, chceme stále viac a viac, nechceme nič dať. My ľudia nemáme zdravý rozum, sme len figúrky, tvárime sa, aký sme úžasný, že sa vyznáme, myslím, že nie. Momentálne sme na nízkom stupni vývoja, zamysli sa, realita ťa zavolá, malo by sa nám kúriť z hláv, mala by tam byť riadne klimatizovaná, udržovaná serverovňa, realita je skromná. Raz tomu však bude, všetko bude inak, ako poznáme, príde nové poznanie, snáď nie je všetko, len zle, snáď je krásny Svet. Teraz je to šikan, dúfam, že to má hlbší význam, že to nie je nosný prvok tejto existencie, že je to len, náš momentálny hlavolam. Dúfam že Svet má vyššie poslanie, že je všetko inak, že toto je škôlka, pre vyššie, ušľachtilé bytosti, že sa dočkáme aj iných rozvinutejších realít, spoznáme to nové, vyskúšame či je to dobré. Ak nie, tak to zmeníme, lebo toto je náš Svet, chcem nech nám to zachutí, brána do nových realít. Realít, kde vládne tá správna energia, kde každý skutok má svoju hodnotu, význam, kde to funguje tak, ako my, zatiaľ nepoznáme. Poďme hľadať nepoznané, učme sa nové princípy, potlačme predsudky a zvyklosti. Hľadajme nové, každý to svoje, objavme svoj talent, zmeňme svoje myslenie, nech to nie je, len chaotické blúznenie, nesúrodý sled pocitov, myšlienok, starých spomienok. Naše mysle musia byť bdelé, svieže, pestré, dajme význam svojej ceste, naplňme sa novým poznaním. Život je dar, obdaril nás tým, aký sme, našimi blízkymi, našimi snami, túžbami, dostali sme priestor na realizáciu. Každý má svoje sny, túžby, pre tie je človek schopný urobiť veľké veci, prekonať veľa ťažkostí, prekážok, dá sa povedať, že pre svoje túžby sme ochotný prekonať všetko je skvelé keď to dosiahneme. Túžba je veľmi silná, ženie nás v každej chvíli, situácii, dokáže veľké veci, snívajme, túžme všetci. Oddajme sa im, vnímajme, cíťme, raz to príde, dosiahneme cieľ svojej túžby, musíme neustále túžiť, to nás posunie vpred. Ťažkosti nás učia, musíme ich ustáť, po búrke príde zmena, obohatí nás, stúpne naša hodnota. Nikdy sa nevzdaj, keď padneš vstaň, vždy je cesta, vždy sa dá, niekedy to chce, ale čas, ver, tvoj čas príde. Všetko má svoj zmysel, po čase sa prejaví, vyjasní, ukáže sa význam, časom to pochopíš, uvidíš to inak.

Ja som kvôli svojej prirodzenej túžbe, musel odolávať množstvu útokov, úderov, zmenil sa môj náhľad na tú túžbu, či to za to stojí. Myslím, že hej, aspoň viem, že to ozaj, tak chcem, musím byť ostražitý a silný, počítať so všetkým. Musím sa sústrediť, zlé vplyvy odstrániť je to pre mňa boj na celí život, musím byť bystrý, nepriateľov odraziť, vo svojom boji obstáť. Upozorniť na úroveň svojich neprajníkov, upozorniť na ozaj kvalitné hodnoty, nájsť vhodné argumenty, princípy, dôvody. Nevzdať sa, či zvládnem neviem je to rozsiahla problematika, môj boj sa ma týka, musím pracovať s hodnotou, pravdou, sledovať túžby. Dostal som sa, do zlej spoločenskej situácie, zamyslite sa, kto aký je, čo je správne a hodnotne, kto má na čo právo. Veľký nepriateľ mi pomohol, stať sa hodnotnejším, musel som zvládnuť veľa šialených situácii, problémov, preto ďakujem za všetko, milujem svojich nepriateľov, neprajem nikomu nič zlé. Mňa odsúdila spoločnosť, ako celok, začali útočiť, chceli ma zmeniť, zaútočili mi, na moju najväčšiu túžbu. Ponížili, urazili moju osobnosť, môj život, zaútočili na všetko, spustilo sa šialenstvo, som vo vojnovom stave. Treba si uvedomiť, čo za kým stojí, aké skutky, aká hodnota, kto má na čo schopnosti, právo, kto si čo zaslúži, kto sleduje hodnotu a pravdu, kto koho rieši, či je to vôbec dôležité, či je na to niekto zvedavý. No, som taký, aký som, chcem, aby nastal zlom, niečo sa vo mne deje, mám otvorené dvere, diskutovať sa dá o všetkom. Moja myseľ je pestrá, nie som len sám, vnímam toho viac, dnes ma napadlo jedno slovo, teraz ho napíšem, čo v sebe vnímam, čo počujem, tie hlasy sú kultové, je to ozaj sila, ale má to silné čaro, milujem ich. Je to prepracované, silné, neskutočné, mystické, brutálny hlavolam, neskutočné, čo všetko som vnímal, teraz to začínam vnímať, ako dar, ťažké veci nás naučia, osobnosť sa rozvíja, potrebujeme to pre svoj vývoj, rast. Nikoho nesúdim, neobviňujem, je to spoločenský problém, budem rád, ak upozorním na dôležité veci, taký zmysel vidím aj v tom, čo píšem o to mi priamo ide. Cítim potrebu a chcem sa vyjadriť.

Dôležitá je pokora, odvaha, odhodlanie, cítenie, osobnosť, sila túžby, statočnosť, bojovnosť, láska k životu, láska k sebe.

Život

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Život  :

Chcel by som napísať, niečo pekné, niečo svoje, rozumné, čo niekoho zaujme, čo bude mať zmysel, dať dokopy správny sled písmen, slov. Prešiel som, už kus cesty, samé sa ponúkajú vety, len ich nájsť v myšlienkovom priestore, písať to, čo považujem za dobré a správne, trendy a vízie, čo hodnotím kladne. Liečiť sa z nevyliečiteľnej choroby je komplikované a náročné, tá moja sa vraj nedá vyliečiť, dá sa stým vraj, len naučiť žiť. Musím to akceptovať a bojovať, tejto záhadnej, komplikovanej chorobe sa nepoddať, ísť si svoje, riešiť vzniknuté problémy, snažiť sa to vyliečiť, ale ja nič neliečim, len žijem, píšem si svoj príbeh. Dlho jej stojím čelom, chcem uskutočniť, svoj osobný prielom, zvrátiť svoju životnú realitu, nájsť oázu oddychu, pokroku, zničiť túto chorobu, dostať ju na svoju stranu. Odbúrať negatívne trendy, nepadnúť do duševnej biedy, ľahko sa to môže stať, po niektorých pádoch, už nikto nemá silu vstať, choroba vie, len brať. Ja, ale seba a to, čo vnímam milujem, zatiaľ sa necítim stratený, len slušne zmetený, dosť citovo vyčerpaný, zasadila mi silné rany, to mi ale umožnilo trénovať, neustále sa musím s neprijateľnými vecami vyrovnať je to veľká škola, každá skúsenosť je dobrá, problémy treba riešiť, myšlienkovo, citovo, názorovo zostať svieži. Vždy, môže byť horšie, ľahko sa ide dole, pokrok je náročný, preto treba prekonávať problémy a prekážky. Vypýtať si zmenu, nezísť z cesty k cieľu, sledovať čisté, správne hodnoty, napredovať, pokračovať, každú prekážku, problém zdolať. Štartovať zdravé procesy, všetko správne vyriešiť, nepoľaviť, zlepšovať sa, isť cestou, ktorá je hodnotná a správna. Vždy nájsť správny argument, upozorniť na to, čo je zlé, byť zdravší, ako nikdy predtým, zachovať racionálny princíp, šíriť dobrú vieru, raziť svoju cestu. Život vyžaduje zodpovednosť, pýta sa na naše hodnoty, musíme byť hodný života, slobody. Sloboda je komplikovaná, zodpovedná a ťažká, hodnota sa neustále hľadá, každá skúška, problém nás naučí, môžeme byť takto hodnotnejší, lepší, učíme sa žiť. Chorôb je na Svete ozaj veľa, môžeš len čakať, ktorá k tebe príde, musíme byť silný, nepoddať sa, chce nám všetko vziať. Táto moja, sa so mnou chce aj hrať, zároveň všetko vziať, hra na život a na smrť, pre mňa existenčný súboj, proti silnejšiemu protivníkovi, ktorého ani nepoznám. Čo je aj šanca, verím, že je rozumný, čestný, spravodlivý, uvedomuje si viac, tak dúfam, že nechce len brať, musím veriť, že mám šancu, každý potrebuje nádej. Vraj život bez bolesti, nemá zmysel, niekto múdry na to prišiel, nič hodnotné, nie je ľahké, tak to musí byť. Trénujeme, bojujeme o šancu žiť o ďalší deň, rok, chceme urobiť ten správny krok, ktorý nám dá šancu, podrží nás v hre, aby nebolo, len zle. Chceme dôstojný, hodnotný život, nech naše cesty osvieti, čarovné, zázračné Slnko, nech je Vesmír, náš kamarát, nech nás nechce Svetu vziať. Lebo vyžarujeme krásne lúče, máme krásnu dušu, dobré nápady, pustili sme sa, do riešenia tejto záhady, tým správnym spôsobom. Bez nás by bol Svet chudobnejší, potrebuje nás, chce nás. Každý má svoje posolstvo, každý z nás, niečo vyžaruje, niečo znamená, nech príde, bod zlomu, celková premena, nech stúpa uvedomenie, hodnota, aby prišiel ozaj pokrok. Život nie je náhoda, isto to veľa znamená, že sme dostali šancu, musíme si obhájiť, že sme tento dar dostali. Všetko tu vníma, myslí, neujde ani jedna myšlienka, Svet je omnoho silnejší, ako sa zdá, toto je veľká hra, veľký zázrak, brána k ďalším Svetom. Prichádzajú ponuky a výzvy, my sa vyjadríme, píšeme svoj príbeh, žijeme svoj život, prejavujeme svoju osobnosť. Zlého je tu dosť, to hodnotné je vzácne, žiť život je krásne, ale náročné, všetko sa nám vráti, dobro často blúdi, víťazia bludy. Sme plný predsudkov, nesprávnych zvyklostí, dopúšťame sa stále, rovnakých chýb, väčšina z nás je zlých. Pokiaľ sa nám ozaj, všetko vráti, tak na to je život veľmi krátky, preto verím, že toto nie je všetko, neviem, či nás čaká nebo, či peklo, ale isto sa rieši, čo bude ďalej. Cesta nekončí, len sa zúročí, aký sme, čo ctíme, ako si vážime všetko živé, aký píšeme príbeh, akú máme dušu, koľko pomáhame, tým ktorým to treba, koľko ustojíme rán. Čo sme dostali si musíme obhájiť, niekoho to stálo všetko, niekomu zaberáme priestor, každý zatiaľ neexistuje, ešte sa dá veľa bytostí vymyslieť. Aby šli cestou, ako my, nechajme tu niečo, nech sa tí po nás, vyvarujú hlúpych chýb. Snažme sa nájsť pointu a zmysel, aký dôvod má život, prečo tuná sme, prečo existuje Svet, čo sa hľadá. Kto hľadá raz nájde, pomaly ďalej zájdeš, všetko potrebuje svoj čas, treba ale skúšať nájsť odpoveď na otázku, „Život, Vesmír a vôbec“. Zatiaľ nič nevieme, raz sa odpoveď dozvieme, pravda bude ťažká, nie je to, len krása, existovať. Je tu veľa zničených, zúbožených bytostí, raz môžeme byť, jednou z nich. Ocitneme sa na druhom brehu, musíme mať dobrú vieru, že je v nás viac dobra, nech naša existencia, nie je hlboká priepasť z ktorej nie je úniku, ktorá mieri k zániku. Keď padnem na dno priepasti, dúfam, že budem vnímať a zostane mi nádej, že raz tú správnu cestu nájdem. Dúfam, že tuná nič nekončí, len sa forma zmení, že je to tu fajn, že je to dokonalý dar. Nech je život na Zemi, ako Raj.

Nech nám jasné Slnko a bystrá myseľ, osvetľuje cesty, raz spoznáme Vesmír, odkryjeme tajomstvo, rozlúštime záhady, pozrieme sa pravde do očí.

Smerovanie

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Smerovanie  :

Čierna tma i tak sa nechcem dať, musím počkať na slnko, raz vyjde, osvetlí môj príbeh, raz všetko pochopím, prázdne miesta vyplním. Mám to v sebe, všetko som prežil, viem to, len neviem, kde to je, musím na to prísť, vyvarovať sa kríz, spomínať v kľude, bez nárazu a pádu. Musím vytvoriť argument, prečo to všetko, prečo tak málo, vysvetliť, čo sa stalo, prečo toľko chýb, prečo toľko slabostí, prečo nie som silnejší. Tak to funguje, to je jeden argument, potrebujem druhý, ostatný to chceli, ja som sa len bránil, česť a holý život si hájil. Asi to nebude náhoda, viem môžem si za to sám, preto som padol toľko krát. Myslel som, že to mi chcú oni vziať, urobil som chyby, mal som byť silnejší a rozumnejší. Mne nikto nič nepovedal, nikto sa ma nič nespýtal, len sa to rozbehlo, je čas, ubehlo veľa rokov, treba byť dospelý, oni ma predbehli, všetci sa naraz rozhodli, odsúdili ma, že nefungujem. Ja som si šiel svoje, ako vždy, len som to nevedel, nemal som o sebe dobrú mienku, klamal som sa, nevážil som si svoje úsilie. Vedel som ale, že bude zle, bola to časovaná bomba, zachrániť som sa nemohol, tak to nefunguje, musíš sa o seba postarať. Ja som bol taký, ale mal som niečo v sebe, práve teraz na to myslím, to nesmiem stratiť, už nie, to by bolo zlé, som to Ja. Tá jasná časovaná bomba explodovala, rozprášila sa do celého Sveta, teda aspoň tam, kde som Ja, kde sa pohybujem. Každý to vedel, každý ma odsúdil, Ja iných neriešim, ide mi o život, nemám na to čas, ani chuť, nech si robia, čo chcú, musím to tak brať. Neskryl som problémy, ostatný to vedeli, mali ma za hlupáka, potreboval som byť sám, zastaviť sa, urobiť zmeny, dať sa do poriadku, nájsť kľud, ale bolo neskoro. Naštartoval sa proces, nikto na nič nečakal, bolo to ich rozhodnutie, čas rozhodnutia osvetlí, ukáže sa hodnota, dlhé roky pekla, človeka zocelia. Ťažké skúšky rozvíjajú osobnosť, pokiaľ ich, ale zvládneme, mne sa dlho nedarí, nejaké skúšky boli, teda hrozne veľa, samé neprijateľné veci. Nie som sám, nemám súkromie, to je ťažké, milujem svojich nepriateľov, musím byť s nimi kamarát, vážim si ich, aj nepriateľ si zaslúži uznanie, len ich nepoznám, sú anonymný, nevedomosť mi dáva Nádej. Nádej je pre mňa to najviac, dlho ju sledujem, podporuje ma, často na to myslím, potrebujem ju, chcem ju rozvíjať, pracovať s ňou, dať jej hodnotu, aby som sa o ňu mohol oprieť. Zablúdil som, nebol čas na odpočinok, hral som to naplno, neskryl som sa, nechcel som o všetko prísť, vzdať sa, len to už mám na vždy, možno nevadí, nemusí ma každý milovať, nechcem ale ubližovať, chcem byť hlavne svoj. Snažím sa rozhýbať myšlienky, vedomie, každého kto chce, upozorniť, že veci nie sú také ľahké, že všetko je dôležité, lebo tuná nežijeme zo žartu, všetko ma hodnotu, zmysel, dôvod, pointu. Každý má, čo robiť so sebou samým, život je ťažký, každý má svoje vzostupy a pády. Nech si každý robí, čo chce, len nech sa navzájom rešpektujeme, nech nebojujeme medzi sebou, nech nerobíme ostatným, čo nechceme, aby sa nám samým dialo, má to logiku. Každý si zaslúži uznanie, pochopenie, všetci sme na jednej lodi, každý má svoje sny a túžby, rešpektujme ich. Hľadajme súlad, nalaďme sa na rovnakú frekvenciu, komunikujme, chápme, dokážme, že to v nás  je vzácne, viacej dáme, ako máme, hľadajme vyššiu hodnotu. Podporme cestu pokroku a vývoja, nech sa náš spoločný príbeh odvíja, nech ubudne zlého, aby sa život skvalitnil. Poďme spolu vpred, skrášlime celý Svet, vážme si všetko žive, vráti sa nám to úsilie, potom príde nové poznanie, uvedomme si svoje poslanie, svoju hodnotu. Svet na to čaká, nové poznanie hľadá, potrebuje zmenu, nabrať správny smer, budovať spoluprácu , smerovať k Mieru na Zemi, konštruktívne riadiť Svet a riešiť problémy. Poďme svojou cestou, individuálnou revoltou, rozvíjajme myslenie a tvorivosť, podporme dobré myšlienky, vízie, trendy, nech sa Svet zlepší, všetci musíme byť súčasťou zmeny, každý musí začať od seba. Chceme zmeniť Svet, nabrať správny smer, dať hodnotu životu, naštartovať reformu, dosiahnuť zmenu, mať dobrú vieru, smerovať k spoločnému cieľu, zlepšiť život na Zemi. Každý deň je šanca, niečo zmeniť k dobru mieriť, zlepšiť svoj Svet, dať lásku do svojich viet, byť taký, akých niet, formovať svoj Svet. Osviežiť svoju realitu, dať lásku do každého nádychu, zamyslieť sa na chvíľku, potom konať, urobiť pre niekoho niečo milé, zafarbiť svoj príbeh. Prajem všetkým veľa síl, nech prekonáme všetky problémy, nech našim dušiam, nie je zima, nech nás teší životná realita, nech nás láska hreje pri srdci. Aby sa dobrý vietor oprel do našich plachiet, aby žiť bolo krásne, nech sme čistý a slobodný, nech je Svet bez utrpenia, bez vojny. Musíme byť skromný a pokorný, bojovať do posledného nádychu, zabudnúť na pýchu, spolu sme silný, spolupracujme.

Zajtra je nový deň a Ja ho hrozne chcem.

Calo – Hodnota.

Calo – Hodnota.

Hľadám vhodný nápad, ako dneska začať, ako vybrať smer, napísať, čo viem, či chcem. Rozhodol sa, splnil účel, všetko má svoj zmysel, kvôli ktorému, všetko píšem. Chcem sa rozvíjať a napredovať, myseľ podporiť, tvarovať a formovať, dobré trendy štartovať. Niečo vytvoriť, niečo mať, takto sa, so sebou hrať, na niečo prísť, otvoriť nové dvere, sebe, či tebe. Dvere nových poznatkov, nápadov, využiť, čo ma napadlo, vyjasniť si, čo je dôležité, čo chcem zmeniť, kam chcem mieriť, koho ceniť. Čo je pre mňa dôležité, čo je hodnotné a užitočné, čo chcem rozvíjať. Ako napredovať, ako sa vyjadrovať, svoju myseľ vyfarbovať, byť lepší a pestrejší. Už je zo mňa, taký malý umelec, lebo toto nie je, moja prvá vec, prvý text, či báseň. Už ich je viac, chcel som ich mať, do tohto som sa dal, začal písať, blog vytvárať, čo bude ďalej netuším, dúfam, že sa posnažím, tak ako teraz. Ísť vpred, obohacovať svoj svet, posilňovať nádej, pomaly zájdeš ďalej, dať prednosť kvalite, myšlienkovej hodnote. Preto sa nechcem náhliť, šialenstva, bolo dosť, musím nájsť pevný bod, odraziť sa od dna, ako už viac krát, nespôsobiť si ďalší skrat, silný pád. Pokušenia ešte prídu, ťažké časy nastanú, cesty sa rozostria, svetlo stmavne, zostane len nádej, ako veľa krát. Potom sa nesmiem dať, musím byť silný, pevný, ako kameň, nestratiť nádej, využiť nadobudnuté skúsenosti, poznatky, skutky. Musím niečo vytvoriť, svoju myseľ podporiť, rozvinúť, zúročiť svoje skúsenosti, schopnosti, vytvoriť základný kameň, byť si vedomý, aká silná je nádej. Ísť svojou cestou, byť sa s problémami, nepriateľmi, nikdy sa nevzdať, aj keď príde prehra, treba mať hlavu hore, časom bude dobre. Treba byť odvážny, nezlomný, bojovný, pokorný, čestný, skromný, hodnotný. Nádeje si vždy, byť vedomý, nikdy sa jej nevzdať, nikdy ju nestratiť, vždy ju sledovať, nezísť z cesty.

Všetko má svoju hodnotu, určenie, každá myšlienka, či skutok, vyvolá reakciu, prinesie výsledok, všetko niekam smeruje, niečo je dobré, niečo zlé. Všetko zlé, je aj na niečo dobré, každá minca, má dve strany, nie je to len, zlý a dobrý, je to šíra, pestrá stupnica. Po nej sa všetko vyvíja, triedi, vyjadruje, niečo je viac zlé, iné dobré, všetko je sfarbené do biela, či čierna, či do siva. Síce sa mi to nepáči, ale asi je potrebné, dosiahnuť rovnováhu, zrejme vo všetkých oblastiach. Nerovnováha spôsobuje problém, asi musí byť na Svete, aj to temné, negatívne, zlé. Svet hľadá stred. Prirodzene svojím životom, smerujeme k obom hodnotám, raz to zlé, strach, závisť, klamstvo, žiarlivosť, podraz, podvod. Či opak, všetko dobro, pravda, láska, mier, tolerancia, podpora, pochopenie, pomoc, tvorivosť.

V tom, že Svet je taký tajomný, všetko je otvorené, vidím nádej, že všetko dobre dopadne, že nás Vesmír podporí, lebo je to sila. Realita v ktorej žijeme, že sme živé bytosti, ľudia, zvieratká, celá príroda, tuná na krásnej Planéte Zem, obostretý nekonečným, tajomným, mystickým Vesmírom je, šialená, až neuveriteľná vec. Pri hlbších úvahách si človek uvedomí, aká je to sila, ako jedinec, tuná žiť. My máme tú schopnosť, veci si uvedomovať, čo je isto naša veľká danosť, dar, možnosť, určenie, poslanie, šanca. Je v tom nádej, že Svet je veľmi silný, že má aj silný spirituálny, mystický, duchovný rozmer, že náš terajší život, nie je všetko. Čo sa skrýva vo Vesmíre je tiež veľké tajomstvo a my toho zatiaľ, vieme ozaj málo. Zrejme budú existovať aj iné formy života na inej báze, ktoré sú okolo nás, len my ich zatiaľ nevnímame. Len naša pozícia je aj veľmi zradná a my ľudia sme taký, aký sme, čo aj pre nás, ako jedincov, môže mať katastrofálne dôsledky. Isto sa musíme mať na pozore, lebo to, čo robíme my, iným stvoreniam, môžeme neskorej, kľudne sami prežiť, vráti sa nám to. A na Svete a v našich životoch platí, že všetko sa nám vráti. Je to šanca, ale vyžaduje sa maximálna zodpovednosť, všetko živé je rovnako vzácne a cenné.

Podľa mojich skúseností, je to ozaj tvrdé a všetko sa nám vráti, nesmieme byť, taký ľahkovážny. Svet tu nie je zo žartu, život je isto, veľký dar, ako sním naložíme je naša vec, ale všetci chceme, aby smrťou náš život nekončil. A ak neskončí, niekto bude posudzovať, vyhodnocovať, robiť závery, ako sme žili, ako sme rozmýšľali, ako sme sa správali, ako sme si vážili život. Takže nie je to len tak, snívať o večnom živote. Ak chceme snívať o našom ďalšom pokračovaní, mali by sme si dať veľký pozor, lebo naše pokračovanie, nemusí byť príliš ružové, lebo všetko sa nám vráti. Svedomia máme často, veľmi čierne, aj ja mám. Nechcem príliš strašiť, ale naša myseľ je vnímaná, takže asi nič neutajíme.

Všetci a všetko je súčasťou veľkého celku, vyššia energia nás všetkých spája, všetci sme jedno. Je to asi o toku, tvorbe, prenose, tvarovaní, zušľachťovaní energie. Ako naložíme stým, čo máme je na nás. Všetci tu chceme byť navždy, teraz sa rozhoduje, ako bude zajtra, treba na to myslieť. Všetko sa nám vráti.

Planéta, ako jeden organizmus. Všetci sme jedno.