Calo – Pokus.

Calo –  Pokus.

Píšem dokola to isté, neviem od toho, ale uhnúť. Aspoň sa pokúšam, dať  niečo dokopy, realizovať sa troška. Trocha som sa zamotal, ale vnímam to silno, tak sa posnažím a zlepím tento text, veď v postate o nič nejde, to že to niekto bude vedieť nevadí, keď je to tak, tak čo narobím, i keď píšem takto, myslím že som celkom veselý, nervozitu nemám rád, nerád som nepríjemný. Moje problémy sú moje a tie si riešim sám, nechcem to iným dávať najavo, snažím sa byť kľudný. Čo som to preboha vymyslel, veď toto ma isto zničí. Neviem či táto šialenosť vznikla v mojej hlave, ja v podstate nič neviem. Keď robím čokoľvek som zbytočne výrazný, cítim potrebu sa realizovať. Niekedy mi to však vadí, lebo som trápny, inak však neviem, druhá možnosť je potom nerobiť nič a to mi nesedí, asi lepšie troška sa prinajhoršom strápniť. Napadlo ma hlavne, moje tancovanie, príliš teatrálne, inak ale neviem a zabaviť sa na tom viem celkom slušne, nejako podľahnem vždy, keď je to troška možné, vždy to tak dopadne na všetko sa musím vykašlať, no ozaj ma to baví. Som bežný chalan, ale zažil som svoje, cez neuveriteľné veci snažím sa nebáť, nechcem sa len tak dať, túžim ísť ďalej. Istá teoretická šanca ešte je, ale je to brutálne. Snažím sa ustáť, ale pomôcť si neviem, získať si nedokážem nič. „Všetci si musíme pichnúť injekciu dobra a kráčať po púšti k najbližšej oáze“, tento výrok ma kedysi dosť oslovil, nevedel som, že v tom budem tak drsne žiť, nechcem si všetko rozbiť. Chcem byť konštruktívny, ísť zmene v ústrety, i keď už je to až hlúpe a asi naivne, len životná matematika je drsná, nechcem všetko stratiť. Preto sa stále dokola snažím, i keď sa cítim už ako úplný debil, snažím sa zachrániť čo sa dá.  Desí ma, že dlhé roky veľkej driny, otočia sa proti mne a bude mi stých rokov len zle, ono to tak vyzerá, no to bude paráda, evidentne, dojebal som si to tu celkom slušne, ozaj výkon, sem sa dostať, takto sa odpísať. Tento text je dnes čistá drina, ľahkosť úplne že žiadna, moc mi to nepáli, ale nechám to tak, dotiahnem to dokonca, hodím to aj sem, každý text nejaký je, dnes je to dosť trápenie. Ale ja to tak robím, dám dokopy text a hneď ide sem, chcem aby to bolo troska surové a priame. Dnes som na blog hodil fotky, no a chcem napísať ešte toto, napísať  jeden text, bolo dnes mojim cieľom, tak bude taký, aký bude, niečo predsa aj tak vyjadrím, pekne sa tu potrápim. Som až troška prekvapený, ale som tomu aj veľmi rád, že som začal písať celkom intenzívne na blog. Nezvykol som písať, toto ma teší, že sa snažím, už som niečo popísal, som rád, že skúšam a niečo píšem, tým pádom mám celkom slušný a aktívny blog.  Som rád, že ho mám, je to dobrá vec, mám tu svoje veci,  je super venovať sa tvorivej činnosti a snažiť sa vyjadrovať. Teraz som napísal dosť takýchto textov, tie pod prezývkou Calo, čo sú v podstate hole texty, teraz mi sedí také písanie, keď sa dá, snažím sa o jemný rým, som skorej vecný. Píšem všeličo, ale niečo vnímam, asi to ozaj nie je, len tak, niečo sa stalo, niečo sa deje, tak som v tom, že to nie je, len čisté blúznenie, ale že ozaj niečo nie je v poriadku. Je to pre mňa absolútny problém, v hre je celá moja existencia, to mi ozaj nie je jedno, ide mi o všetko.

Tak hotovo, potrápil som sa slušne, každý text je nejaký.