Prízemná

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Prízemná  :

Čo by som dnes, mohol pekné urobiť, no dnes určite nič, nabudúce, keď bude lepšia klíma. Keď nebudú všetci súperi a nebudem, len čisto šialený. Temnota za mnou prišla už dávno, hovorí mi kámo, troška sme sa spriatelili, veď všetko má svoj pekný rozmer, ešte žijem, tým pádom ešte dýcham, určite ma nedusí pýcha, ale skorej skromnosť. Tej nie je nikdy dosť, nie som žiadne arogantné hovädo. I keby sa darilo, ja by som sa nenechal pokaziť, potrebujem podľa niečoho žiť, svoj svet si obhájiť, no a jednoduché, to na tom svete nie je. Nemusím sa mať najlepšie na svete, ale treba sa pokúsiť, byť najlepší na svete, to sa stačí len pokúsiť, je skoro nemožné aj byť, sú aj taký, ktorým sa dá jedine vyrovnať, lebo už nie je viac. Myslím, že viem čo je to pokora, učím sa to stále dookola, život ma k tomu vyzval. Inak sa nedalo, keď som nechcel rezignovať natrvalo, no to sa mi nechce ani teraz, ale je čim ďalej tým ťažšie, sa presadiť, ono sa to stále kopí. Súperí mi našťastie hlavne svinstvo, tak to tuná funguje, ukážem ti, kam až vedie králičia nora. Ja som tiež nejaké pilulky požral, jedna bola možno taká, to som ale nevedel, dosť som naletel. Keby som vedel, tak to by som si rozmyslel a už nikam neprišiel, samozrejme. Často hodím všetko za hlavu, iné východisko často Nevidím, aspoň sa troška zabavím, to občas treba. No a hlavne sa nebáť, keď vyzvali práve teba. Treba byť dobrý, nebolo by od veci, niekedy si baterky dobiť, no ale každopádne s pánom bohom, viem čo je to pozrieť sa na dno, pekne sa tam obúchať. Život je aj taký, nie vždy sa nám páči, chcem sa ešte pokúsiť, presadiť si to, že mi na tom ozaj záleží.

Snažím sa vzdorovať, problémom sa nepoddať, ísť svojou cestou, pomalým tempom, vážiť každý krok, nepadnúť z nôh. Prajem pekný deň.