Calo - Mňa tu nikto nepozná.

Calo - Mňa tu nikto nepozná.

Mňa tu nikto nepozná, nik nevie na koho sa pozerá. Ách, aký to ja žijem život, bojím sa, aj o svoje detstvo, som starý na zásah doň. Všetko je tu o hlave, tam sa láme chlieb, ktorý my musíme ihneď zjesť, lebo inak sa pokazí, tu nikto čakať nebude, všetci chceme hneď, to ale nebude cesta ciest. Ja nie som iný, len občas chrčím a tečú mi sliny, zväčša to však zvládnem a idem, kam to neviem. Ja nemám i keď tiež by som neodolal, aj skromnosť je troška pekná. Ja som slušne zničený, nie nejde len o ženy, tie sa proti mne spojili, pre spoločný ciel, do hája, čo to je. Možno niečo pre tú cestu na ktorú je vidieť, alebo ma chceli len zničiť, že vraj u nich je všetko v pohode, pochybujem zase, tak úžasný nebudú, zamerane skorej na kvantitu, než kvalitu, verím ale v dobro v ľuďoch, Ja to vyslovene aj potrebujem. Chcem vidieť ľudí v dobrom svetle, že máme svoje kvality, že ich budeme ďalej rozvíjať, nech táto planéta len neskapína, nech len neberieme, ale aj niečo dáme. Veď neskutočné, čo máme, čo budeme môcť mať, ak budeme spolupracovať, ona je tu pre nás, veľa dala, uder za úderom sa snaží ustáť, vytvára mám priestor, je to naše všetko. U mňa je to veľmi zvláštne, snažím sa, ale ozaj neviem nič, v tejto hre je môj celí život, Ja tu ozaj nehrám guličky, snažím sa to zvládnuť. Odvrátiť ten blízky koniec, veriť, že všetko bude dobre, no možno si ani nezachovám svoju skromnosť, nechcem byť, ale nikto, už teraz. Uvidíme, čo mi spôsobia, do čoho ma vystavia. Pri tej maximálnej prevahe, kde sa uznáva kadejaké svinstvo, úbohosť je veľmi vzácna, veď hej, treba sa držať pri zemi. Držte tam, ale aj seba, jaj inak by to nebolo pre Vás to pravé, tu sa všetko sková, kadejaká úbohosť, keď inak neviete, tak nebuďte majstri sveta, aj vy sa držte pri zemi.  Verím, bohvie čo sa stalo, možno toto, mi ukáže ľudí aj v dobrom, ale asi nie. S prirodzenej túžby, sa stala skorej primitívna, ja to však tak nemôžem vidieť, dosť mi na tom záleží, žiaľ ja som prehral. Vraj život bez bolesti nemá zmysel, určite je to aj pravda. Spokojnosť je plytká a jednoduchá, depresia tá je tvorivá a kreatívna. Takže vysadiť antidepresíva, treba začať pekne tvoriť. Ak máš, ale depresiu, tak ich ber, nie je to droga je to asi liek, pomôcť si aj tak musíme, len sami, ťažko sa tu vyhovoriť. Keď nezvládneš, tak končíš, ak je tuná niečo vyššie, budem rád, keď bude stáť pri mne, je to, ale jeho vec, uprosiť ho neuprosím, buď pôjdem ďalej, alebo skončím. Musím veriť, strach prebiť.

Neustále on-line, priamy prenos beží. Tu sa ozaj ide na ostro.

Calo - Bezprávie.

Calo  –  Bezprávie.

Som, už nejako moc starý, tým ako letí čas, sa to stane. Mám v sebe neriešiteľnú dilemu, veľa neprijateľných veci, čo nemôžem vydržať, nesmiem to brať osobne. To, aký silný je sex ma riadne desí, nemusím ho mať, ale nesmiem byť atakovaný. Riešim to tak, že to neriešim a snažím sa žiť. Zatiaľ som sa udržal, ale tým sa nechcem moc chváliť, lebo je to veľmi krehké, radšej moc nehovoriť, lebo ak padnem, už to bude všetko o inom. Chcem veriť aspoň sebe, starať sa len o seba, musíte mi byť voľný. Musím sa tešiť, keď sa niečo podarí, byť pripravený na nové výzvy, zároveň žiť zo dňa na deň, i keď vo výhľade je dlho zamračené. Hrozí silná búrka, ktorá ma so sebou môže strhnúť, pôjde mi rovno po krku. Vypáli rovným smerom po mne,  ja neviem koho ešte strhne, pršať bude na všetkých. Používate proti mne podlosť, kto túži po tak dokonalom bezpráví, kto si to vychutnáva, aj ty. Ja nenájdem silu byť hajzel a to ma vyjde draho. Drsne, ja si nič neviem zistiť, oni vedia všetko. Ja bojujem márne, o čo mi vlastne ide. Prípadný drsný pokus o blízku pomoc, by som mal, aj tak odmietnuť, zatiaľ ale netreba riešiť. Situácia je ale náročná, je ťažké byť len sám. Zo ženami je to vážne, nádej je v tom, že ma nechali bojovať. Zbytočná atraktivita mi moc nesedí, na čo, by to bolo dobré, no ale veď vidím na čo. Byť sám je celkom pohoda, potom ma človek trebárs blog a píše tam voloviny. Som silno nenásilný človek, chcem to brať, ako svoju výhodu, i keď ma to možno zničí. Situácia je vážna, považujem to za experiment, snažím sa aj tak prežiť, snažím sa byť konštruktívny. Chcem sa zachrániť, musím brať, čo prichádza a sledovať, svoje ambície a ciele. Všetko zle, ma aj svoj pozitívny rozmer,  dúfam že aj pre mňa, majú silu ma potopiť, je hlúpe o ne stáť, len je vo mne prirodzená túžba a evidentne sa to rieši, tak kľud nebudem mať. Ideál je prebojovať sa k jednej, len z debilných dôvodov, sa mi to môže máliť, ale nie je aktuálne, budem riešiť, ak sa stane. Je to síce strašidelné, ale stále lákavé, u mňa to ale dopadne zle. Dôležité sú iné veci, čo sa deje a akú mám možnosť, čo si môžem dovoliť, aký majú so mnou plán a či môj trest bude večný. Moc nado mnou majú absolútnu, schopnosti veľké, tak sa uvidí, toto ma ale nebaví, chcem to aktívne riešiť, chcem vedieť čo a prečo, či je to tak, alebo onak, chcem isť k jadru veci. Trocha priamej aktivity, už si viem predstaviť všeličo riešiť, potrebujem už niečo zažiť. Páčia sa mi baby, tak to trebárs využite, keď ma silno vnímate, máte v rukách veľkú moc, riešte čo chcete. Ničota ma nebaví, mám zamotanú hlavu, urobte aktívne a priame kroky.

Doprajte mi zážitok.

Calo - Treba sa liečiť, lebo zle skončíš.

Calo – Treba sa liečiť, lebo zle skončíš.

Pustiť si minimal mi dosť sedí, dlho som to nerobil. Je to jedna z vecí o ktorej som netušil, ale pritom, silno sa s ňou stotožnil. Hrá mi hudba, ktorá nezamestná moju myseľ a je mi veľmi príjemná. Teraz v nej hľadám dobrú atmosféru na progresívne veci, čo dá sa povedať aj cítim, mam ju celkom hlasno, podporuje moju myseľ, vo svojom rozhodnutí, napísať kadečo i keď čo konkrétne mi jedno nie je, dať na prvé miesto snahu tvoriť a jednoducho si to dovoliť, pomáhajú mi výroky, čo som zachytil. Snahu tvoriť považujem za vznešenú, ja sa za seba nehanbím,  ak chceš môžeš o mne vedieť veľa, nerád veci skrývam, nerád podporujem klamstvo, najlepší je čistý stôl. Každý ma čo povedať, je otázne, či to aj správy, nemusí každý. V ústraní sa flákajú milé a hodnotné veci, ja som voľakedy to svoje prestrelil v ústraní sa verejne prejavil. Asi zlá kombinácia, mne to tak sedelo, tancovanie ma veľmi chytilo, chcel som si to dopriať a dobre sa pohrať. Topil som sa v smútku a doteraz si nie som vedomý, ako taká vec môže pôsobiť. Dnes už viem, že sa tomu hovorí aj depresia, vtedy som odmietal sa liečiť, chcel som si poradiť sám. Miesto, aby mi niekto povedal, choď sa liečiť, tak sa do mňa obuli. Potreboval som to zmeniť, vtedy som bol zo seba sklamaný. Spravili, čo som netušil, že je možné. Asi aj písať o tom nie je vhodné, aktuálne je to stále. Dostali sa ku mne rôzne výroky, rôzne zážitky. Trvá to veľa rokov, ja neviem, či to nezostane stále skryté, nejaký názor mám, ale ten mi neobjasnil nič, len fakt, že sa to deje. Mám vážnu diagnózu, ale liečba je neúčinná, skúšam to liečiť po svojom a žiť. Ja mám nejakú povahu a v tomto prípade je aktuálna, aj likvidácia pozitívnym, ak by to bolo aktuálne, veľa bojujem, tak teoreticky možné to je, je to vážne. Zaujal som veľa hodnotných postojov v ťažkých, neprijateľných rozpoloženiach a situáciách je to tak stále. Mali mi radšej na začiatku povedať, choď sa liečiť, nebehaj kade tade, lebo zle dopadneš. I keď v podstate aj povedali, ja som ale ešte občas dobehol kuknúť. Od detstva som behal po vonku a doteraz som sa toho nezbavil.

Snáď aj v pekle raz vide slnko, ktoré prežiari temnotu.

Calo - Malé popísanie.

Calo - Malé popísanie.

Chcem raz dať dokopy text, ktorý by sa dal, pomaly zjesť, tento to ale nebude, treba na to, ale trénovať. Ja sa o to pokúsim, lebo písať sa mi začalo páčiť, je pekné niečo vytvoriť,  je pekné dokázať sa vyjadriť, je pekné na takom sa baviť a takto seba ladiť. Naše životy hrozne letia, naše miesto je náš svet, neustále bojujeme o svoju česť, proti tým, čo nám ju chcú vziať. Pretekáme sa, kto je lepší, kto vyhráva a kto tu padá na hubu a nejde mu nič. Víťaz by nás mal potiahnuť hore, drieť,  nebyť si vedomí že vyhral, ale že dostal šancu pomôcť iným, čo nie sú, tak obdarený, aby atakovali vrchol. Lebo to, už je ozaj veľa, byť sa o popredné priečky, zasahovať do chodu sveta, byť taký že ta pozná takmer každý a to nevieš ani spievať, ani hrať, ale v hre sú iné veci, na ktorých hrozne záleží. Treba sa tu riadne pobiť, riadne sa nahnevať, postaviť sa za to, čo má hodnotu a pohne ľudí vpred, lebo sa mi zdá, že i keď sme moderný a žijeme v tomto pokročilom veku, velíme tu čelom vzad a vravíme, že je to zábavné. Podľa mňa je to hlavne smutné a mali by sme mieriť smerom hore, pohľadať tie veci vyššie, veci čo pozdvihnú našu dušu, ktoré ju ladia na vyššiu úroveň. Na miesta, kde lietajú riadne hodnoty, kde to ozaj stojí za to a podporí nás to, vo svojom základe, podporí to, že sme veľmi cenný a zaslúžime si pekné veci, lebo sa tak správame a to je to, čo hľadáme. Že pre tie veci nezídeme s cesty, ostatné prízemne veci sú pre nás, len prekážka, že nevyužijeme podradnú šancu, to s mojou dušou neladí, je prácne sa s tým potom vyrovnať. Ale zase treba povedať, že sme len ľudia a to než sa dostaneme hore, ešte chvíľu potrvá, lebo chýba, už len trebárs záujem, ťahať sa smerom k vyšším bytostiam. Zvykli sme si všetko, čo nedokážeme, nazývať, že je to zdravé a ľudské, často ale úbohé. Neznášam slovo moderný človek, ktoré sa dnes používa, hovoril by som radšej, človek súčasný, lebo ak tu život neskonči za veky tu budú iné veci, človek bude iste bytosť čistá, veľmi hodnotná a asi budeme všetci stotožnený s bohom, každý jeden ním bude. I keď tomu je, už teraz tak, len ho hľadáme všade možne. Nemá zmysel brať to inak, najprogresívnejšie je brať seba, ako svojho boha, podľa toho sa aj správať. Boh určite netúži, aby sme mu liezli do zadku, to by popieralo jeho božskosť, ale ak to pomôže človeku, žiť hodnotnejšie, tak v pohode.

No troška mudrujem, ale každý text, musí mať svoju formu, nejakú pointu, svoje zameranie, chcem niečo vyjadriť.