Calo - Odtiaľ až potiaľ.

Calo –  Odtiaľ až potiaľ.

Hľadať úkryt vo veľkom dave, zdá sa ľahké, ale je to oklamané. Nevidím nič špeciálne, ale to až nie je zdravé, všetko má svoje hranice. Nefičia po celom svete, len diaľnice, všetko má svoje tempo a cieľ, sledovať cieľ je veľmi náročne, rozhodujú za nás iný. Od prvého bodu v brušku, po miesto, kde sa stratíme, modlime sa, nech sa vrátime, alebo nech je to inak, musíme to prijať, ak sa bude dať. Mne sa kľud nedarí nájsť, Bohvie, kam to môže zájsť. Je to nejaké uletené, čo to so mnou narobí, padnem hubou na chodník. Lebo toto sa nedá. V niečom ma to rešpektuje, juj za to som, ale zaplatil, na zlé chodníčky som sa dal, pravdu som si oklamal, tak aby som to rozdýchal. Neviem, čo to je, čo to so mnou narobí, Ja budem, mať problémy. Problém veľký ako svet, akoby celí som ho mal v hlave, akoby ťažili ma jeho problémy. Vypadol som zo schémy, snáď sa nájde využitie, ako ma zapojiť, nech splním svoju funkciu. No po narodení, je už neskoro volať o záchranu, to už sa musí ísť, na myšlienku prísť, niečo treba vymyslieť, my máme fantáziu, vieme klamať a všetkého sme schopný, daj si na nás pozor. Len, už si, ani nie som istý, či je to moja myšlienka, vnímam kadečo, väčšinou bývam smutný, na čo som aj navyknutý, možno preto taký odolný, nevadí. Všetky cesty niekam vedu u mňa možno k slušnému dobru, ja by som sa v tom nerýpal a moc neprežíval, odtiaľ až potiaľ. Niekto ma v šestnástke zoťal, píšťalka sa ale neozvala, rýchlo hore, ideme ďalej, teraz jedine musí niečo prísť, možno príde trebárs v noci, byť v noci hore je slušný horor, nie je nad dobré psycho thrillery. Je to tvrdá matematika, odchod nikdy nič nerieši. Všetko ide so mnou všade, niečo nie je v poriadku v hlave, asi niečo nevídané, tak to sme dopadli, chcem sa skúsiť zachrániť, bojovať o to v čom sa vôbec nevyznám a jednoducho to nejde, škoda, keď to je tak vyostrené, že nemám pokoj sám v sebe, to by sa mi hodilo, a nielen mne by sa to páčilo, čo ma mrzí. Nerád, ale ja mám, len jednu šancu a to byť drzí, čo mi až tak nesedí, nie som zase neviem aký rebel, ktorý búra barikády, snáď to určí každý zvlášť, bude s toho úžitok. Ak nie, tak som sa mýlil, mohlo sa to stať. Všetko niekde končí, vraj vždy vznikne niečo nové, nové je dobré, i keď si to vždy nemyslím. Každého z nás porazia problémy, raz to musí prísť, nebudeme naveky v tomto tele žiť. Čo potom?

Raz si dole, raz hore. Nemusí byť všetko, len zlé, len to nabudúce.

Calo - Mňa tu nikto nepozná.

Calo - Mňa tu nikto nepozná.

Mňa tu nikto nepozná, nik nevie na koho sa pozerá. Ách, aký to ja žijem život, bojím sa, aj o svoje detstvo, som starý na zásah doň. Všetko je tu o hlave, tam sa láme chlieb, ktorý my musíme ihneď zjesť, lebo inak sa pokazí, tu nikto čakať nebude, všetci chceme hneď, to ale nebude cesta ciest. Ja nie som iný, len občas chrčím a tečú mi sliny, zväčša to však zvládnem a idem, kam to neviem. Ja nemám i keď tiež by som neodolal, aj skromnosť je troška pekná. Ja som slušne zničený, nie nejde len o ženy, tie sa proti mne spojili, pre spoločný ciel, do hája, čo to je. Možno niečo pre tú cestu na ktorú je vidieť, alebo ma chceli len zničiť, že vraj u nich je všetko v pohode, pochybujem zase, tak úžasný nebudú, zamerane skorej na kvantitu, než kvalitu, verím ale v dobro v ľuďoch, Ja to vyslovene aj potrebujem. Chcem vidieť ľudí v dobrom svetle, že máme svoje kvality, že ich budeme ďalej rozvíjať, nech táto planéta len neskapína, nech len neberieme, ale aj niečo dáme. Veď neskutočné, čo máme, čo budeme môcť mať, ak budeme spolupracovať, ona je tu pre nás, veľa dala, uder za úderom sa snaží ustáť, vytvára mám priestor, je to naše všetko. U mňa je to veľmi zvláštne, snažím sa, ale ozaj neviem nič, v tejto hre je môj celí život, Ja tu ozaj nehrám guličky, snažím sa to zvládnuť. Odvrátiť ten blízky koniec, veriť, že všetko bude dobre, no možno si ani nezachovám svoju skromnosť, nechcem byť, ale nikto, už teraz. Uvidíme, čo mi spôsobia, do čoho ma vystavia. Pri tej maximálnej prevahe, kde sa uznáva kadejaké svinstvo, úbohosť je veľmi vzácna, veď hej, treba sa držať pri zemi. Držte tam, ale aj seba, jaj inak by to nebolo pre Vás to pravé, tu sa všetko sková, kadejaká úbohosť, keď inak neviete, tak nebuďte majstri sveta, aj vy sa držte pri zemi.  Verím, bohvie čo sa stalo, možno toto, mi ukáže ľudí aj v dobrom, ale asi nie. S prirodzenej túžby, sa stala skorej primitívna, ja to však tak nemôžem vidieť, dosť mi na tom záleží, žiaľ ja som prehral. Vraj život bez bolesti nemá zmysel, určite je to aj pravda. Spokojnosť je plytká a jednoduchá, depresia tá je tvorivá a kreatívna. Takže vysadiť antidepresíva, treba začať pekne tvoriť. Ak máš, ale depresiu, tak ich ber, nie je to droga je to asi liek, pomôcť si aj tak musíme, len sami, ťažko sa tu vyhovoriť. Keď nezvládneš, tak končíš, ak je tuná niečo vyššie, budem rád, keď bude stáť pri mne, je to, ale jeho vec, uprosiť ho neuprosím, buď pôjdem ďalej, alebo skončím. Musím veriť, strach prebiť.

Neustále on-line, priamy prenos beží. Tu sa ozaj ide na ostro.

Calo - Bezprávie.

Calo  –  Bezprávie.

Som, už nejako moc starý, tým ako letí čas, sa to stane. Mám v sebe neriešiteľnú dilemu, veľa neprijateľných veci, čo nemôžem vydržať, nesmiem to brať osobne. To, aký silný je sex ma riadne desí, nemusím ho mať, ale nesmiem byť atakovaný. Riešim to tak, že to neriešim a snažím sa žiť. Zatiaľ som sa udržal, ale tým sa nechcem moc chváliť, lebo je to veľmi krehké, radšej moc nehovoriť, lebo ak padnem, už to bude všetko o inom. Chcem veriť aspoň sebe, starať sa len o seba, musíte mi byť voľný. Musím sa tešiť, keď sa niečo podarí, byť pripravený na nové výzvy, zároveň žiť zo dňa na deň, i keď vo výhľade je dlho zamračené. Hrozí silná búrka, ktorá ma so sebou môže strhnúť, pôjde mi rovno po krku. Vypáli rovným smerom po mne,  ja neviem koho ešte strhne, pršať bude na všetkých. Používate proti mne podlosť, kto túži po tak dokonalom bezpráví, kto si to vychutnáva, aj ty. Ja nenájdem silu byť hajzel a to ma vyjde draho. Drsne, ja si nič neviem zistiť, oni vedia všetko. Ja bojujem márne, o čo mi vlastne ide. Prípadný drsný pokus o blízku pomoc, by som mal, aj tak odmietnuť, zatiaľ ale netreba riešiť. Situácia je ale náročná, je ťažké byť len sám. Zo ženami je to vážne, nádej je v tom, že ma nechali bojovať. Zbytočná atraktivita mi moc nesedí, na čo, by to bolo dobré, no ale veď vidím na čo. Byť sám je celkom pohoda, potom ma človek trebárs blog a píše tam voloviny. Som silno nenásilný človek, chcem to brať, ako svoju výhodu, i keď ma to možno zničí. Situácia je vážna, považujem to za experiment, snažím sa aj tak prežiť, snažím sa byť konštruktívny. Chcem sa zachrániť, musím brať, čo prichádza a sledovať, svoje ambície a ciele. Všetko zle, ma aj svoj pozitívny rozmer,  dúfam že aj pre mňa, majú silu ma potopiť, je hlúpe o ne stáť, len je vo mne prirodzená túžba a evidentne sa to rieši, tak kľud nebudem mať. Ideál je prebojovať sa k jednej, len z debilných dôvodov, sa mi to môže máliť, ale nie je aktuálne, budem riešiť, ak sa stane. Je to síce strašidelné, ale stále lákavé, u mňa to ale dopadne zle. Dôležité sú iné veci, čo sa deje a akú mám možnosť, čo si môžem dovoliť, aký majú so mnou plán a či môj trest bude večný. Moc nado mnou majú absolútnu, schopnosti veľké, tak sa uvidí, toto ma ale nebaví, chcem to aktívne riešiť, chcem vedieť čo a prečo, či je to tak, alebo onak, chcem isť k jadru veci. Trocha priamej aktivity, už si viem predstaviť všeličo riešiť, potrebujem už niečo zažiť. Páčia sa mi baby, tak to trebárs využite, keď ma silno vnímate, máte v rukách veľkú moc, riešte čo chcete. Ničota ma nebaví, mám zamotanú hlavu, urobte aktívne a priame kroky.

Doprajte mi zážitok.

Calo - Treba sa liečiť, lebo zle skončíš.

Calo – Treba sa liečiť, lebo zle skončíš.

Pustiť si minimal mi dosť sedí, dlho som to nerobil. Je to jedna z vecí o ktorej som netušil, ale pritom, silno sa s ňou stotožnil. Hrá mi hudba, ktorá nezamestná moju myseľ a je mi veľmi príjemná. Teraz v nej hľadám dobrú atmosféru na progresívne veci, čo dá sa povedať aj cítim, mam ju celkom hlasno, podporuje moju myseľ, vo svojom rozhodnutí, napísať kadečo i keď čo konkrétne mi jedno nie je, dať na prvé miesto snahu tvoriť a jednoducho si to dovoliť, pomáhajú mi výroky, čo som zachytil. Snahu tvoriť považujem za vznešenú, ja sa za seba nehanbím,  ak chceš môžeš o mne vedieť veľa, nerád veci skrývam, nerád podporujem klamstvo, najlepší je čistý stôl. Každý ma čo povedať, je otázne, či to aj správy, nemusí každý. V ústraní sa flákajú milé a hodnotné veci, ja som voľakedy to svoje prestrelil v ústraní sa verejne prejavil. Asi zlá kombinácia, mne to tak sedelo, tancovanie ma veľmi chytilo, chcel som si to dopriať a dobre sa pohrať. Topil som sa v smútku a doteraz si nie som vedomý, ako taká vec môže pôsobiť. Dnes už viem, že sa tomu hovorí aj depresia, vtedy som odmietal sa liečiť, chcel som si poradiť sám. Miesto, aby mi niekto povedal, choď sa liečiť, tak sa do mňa obuli. Potreboval som to zmeniť, vtedy som bol zo seba sklamaný. Spravili, čo som netušil, že je možné. Asi aj písať o tom nie je vhodné, aktuálne je to stále. Dostali sa ku mne rôzne výroky, rôzne zážitky. Trvá to veľa rokov, ja neviem, či to nezostane stále skryté, nejaký názor mám, ale ten mi neobjasnil nič, len fakt, že sa to deje. Mám vážnu diagnózu, ale liečba je neúčinná, skúšam to liečiť po svojom a žiť. Ja mám nejakú povahu a v tomto prípade je aktuálna, aj likvidácia pozitívnym, ak by to bolo aktuálne, veľa bojujem, tak teoreticky možné to je, je to vážne. Zaujal som veľa hodnotných postojov v ťažkých, neprijateľných rozpoloženiach a situáciách je to tak stále. Mali mi radšej na začiatku povedať, choď sa liečiť, nebehaj kade tade, lebo zle dopadneš. I keď v podstate aj povedali, ja som ale ešte občas dobehol kuknúť. Od detstva som behal po vonku a doteraz som sa toho nezbavil.

Snáď aj v pekle raz vide slnko, ktoré prežiari temnotu.