Barová

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Barová  :

Rozmýšľam, či ísť dnes von, či vôbec o to niekto stojí, či len nepokazím atmosféru. Taká veľká kopa ľudí, nesmie sa dať, pokaziť jedným, čo si prišiel na pár pív a inak neočakáva, už nič. Snáď, len pozvať na schôdzu, čo ma občas poteší a ovplyvní celí večer,  posunie do zvláštnej sféry, taký mali experiment, kde je všetko neisté, tak troška záhadné, no a určite, aj troška zvláštne. Toto je len taká, pred barová, chodím tam, už dlhé roky, sedí mi, že je to ozaj bar i keď, iba malinky, veď ide hlavne o ľudí, ktorý sú tam v pohode. Je to celkom uvoľnené, rád si tam vždy posedím a vypijem v kľude pár pív, nech mám aspoň niekedy, možnosť mať na háku, nech všetko hodím za hlavu. Komunikovať sa, už troška bránim, zdá sa mi to zbytočné, aj slušne náročné. Neviem, čo ako vlastne je, čo si môžem dovoliť, ale nemám na to, ani chuť. Piatky si občas prifarbím, nech sa z nudy nezbláznim, nech niečo prežijem, aspoň v pocitovej sfére. Iné, si neviem vybaviť, také veci si nechcem zaplatiť. Veď to je, len slušný humus, ktorý ma možno rozdrví, lebo to má veľkú silu, nedá sa, to len tak obísť, nejde len tak, sa na to vykašľať. Jednoducho mám, len to čo mám, len som v tom troška sám, čo má aj pozitívny zmysel. Veď práve o tom a preto píšem, teraz tento divný text, ktorý ja beriem, ako báseň i keď možno by sa hodil, iný názov, na ten prídem možno neskôr a budem to tak nazývať. Ja a frajerka, tak to je ozaj riadna haluz, to tu ešte nebolo. A nabralo to riadne grády, že vraj nie som, ako každý a jednoducho nemôžem mať. Byť sólo, ma ale dosť baví, nikto mi nič nevyčíta, môžem zostať viacej mladý a venovať sa trebárs tomuto, aby to bolo, také surové, ako to teraz je.

Je to len čisto na mne, ako sa tu vyjadrím, chcem niesť svoje posolstvo, vyjadriť svoje cítenie, myslenie, túžby.

Calothrick – Pár riadkov.

Calothrick  –  Pár riadkov.

Ahoj. Hodím sem pár riadkov, aby som sa trocha predstavil, ale fakt len trocha. Ľudský tvor je stvorenie veľmi komplikované a zároveň, veľmi jednoduché. Sme všetci rozdielny a zároveň tak hrozne podobný. Takže netreba veľa písať, veď určite máme veľa spoločného. Jednoducho, aby sme prežili na tejto planéte, nás núti pohybovať sa v istom duševnom priestore, vyčleniť sa z davu je hrozne nebezpečná vec, dokáže to zvládnuť len ozaj silný človiečik, my ľudia dokážeme byť, veľmi tvrdý, pokiaľ nejaký človiečik má odlišnosti, ktoré vidia ostatný. Každý máme svoje pocity a svoj priestor, sme nútený nájsť si, vlastnú tvár a svoju cestu. Každým skutkom, prejavujeme svoju osobnosť. Ja patrím medzi ľudí, ktorým nie je jedno, čo si o ňom, spoločnosť myslí, ale zároveň som človiečik, veľmi otvorený a tým pádom zraniteľný. Ťažko napísať, niečo o svojich fotkách, jednoducho sú to moje fotky. Ja mám pocit, že moje fotky o mne dosť hovoria. Hovoria o tom, ako sa pozerám na tento svet. Fotenie ma baví, páči sa mi tá možnosť, vyjadriť niečo svoje, vyjadriť svoj pohľad na svet. Mám rád pocit, keď sa môžem venovať, tvorivej činnosti.

Podľa mňa, všetka naša činnosť je príležitosť, tvorivo sa vyžiť a realizovať.

Túžba

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Túžba  :

Stále čakám, plodný nápad, za ktorým sa skrýva spása, pokiaľ taký vôbec je, vyzerá že nie. Nie je mi, vôbec všetko jedno, tá cesta je peklo. Na toto, to nestačí a to sa mne nepáči. Nestačí byť superman i ten by sa, na to už vykašlal. Nechcem robiť veľké zmeny, pod tlakom, zle by som dopadol, ja si nemyslím, že je to správne. Aby jeden, ťažký osud uspokojil všetkých a len tak sa dá, podľa mňa, to nie je, dokonali plán, ale snažím sa to chápať. Neláka ma zmena, ani keď to povolí, stratilo by zmysel, ako som, doposiaľ žil. Len to, už ja ozaj neviem, bude to drvivé, musím zostať na žive, čas to dúfam ukľudní a bude sa dať. Ja však, nemám na výber, dokážem len prežiť a seba si ceniť. Je to ťažká obrana, určite nie zábava v celej hlave, mi to hučí. Javí sa mi to beznádejné, že by bolo, ešte možné žiť, tak ako chcem a ako mi je prirodzené. Nerád nadávam na ženy, majú svojich sračiek dosť, nemyslím to v zlom, veď to má, tak každý aj ten, čo sa neskutočne snaží a cestu si razí. Nemám rád, keď stretnem buldozér, pokazí mi to deň, viacej nesmiem dovoliť, postupne to cele zahodiť a neskloniť hlavu. Snažím sa byť aktívny, nechcem všetko nechať na náhodu a dúfať v spásu, že sa všetko samé napraví a bude sa mi, ľahšie žiť. Na ľahké veci, môžem zabudnúť, tie už nie sú dávno pre mňa. Všetko bude hrozne ťažké,  je možné že krachnem. Žeby ma ozaj, všetci poznali a zároveň aj klamali?

Dúfam, že sa raz dozviem, že pod tlakom nezomriem, budem silno bojovať, že dostanem tú šancu, udržím sa na nohách a nestrelí mi hlava.

Tanečná

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Tanečná  :

Kedysi som lietal, ako odtrhnutý plagát na miestach, kde som si neveril, ale možno, niečo vytvoril. Tancoval som z celých síl a zároveň strácal silu žiť. Ja, keď sa necítim dobre, mám pocit, že ubližujem a potom lepšie, nemať nič. Do tanca som vyložene upadal a skoro nič nevnímal, ani neviem čo som robil, len som sa po svojom bavil na ostatné, som si netrúfal. Myslel som si, že aj to sa dá. Ten, kto tam vtedy nechodil, myslel som, že nemôže žiť. Priznám bol som zraniteľný a tie veci som nemal robiť. Mal som si dať, riadny pozor, nesprávať sa ako blázon. Ja som v tom však žil a sebe si aj vysvetlil. Žijeme náročný život, je ľahké riadne sa potknúť a na hubu padnúť. Rozlúčka nedopadla dobre, bol som rád, že už sa do toho nevystavím a nabudúce sa už nedostavím, bola to aj úľava. Podozrivo voľný priestor a ja som tam vliezol, stačilo prežiť do rána, tak to bolo veľa krát. Čo som, ale uvidel, to som ozaj nečakal, no a ani, nechápal. Niečo, čo nebolo ľudské, ale možno niečo vyššie. To som ozaj nečakal a totálne sa vyľakal. Vedel som, že to nedokážem vyriešiť a ani sa priblížiť, bol som zo seba sklamaný, vôbec som si neveril. Musel by ma niekto pochopiť, kto by ma chcel podporiť. Ono to však ide inak a to ja už nechápem. Len sa snažím odpútať a možný krach nevnímať. Niečo som si, ale možno dodnes zachoval a nenechal sa skrachovať.

Neviem, či to nie sú, len pomätené slova, Ja v tom nemám žiadny prehľad, niečo také som však zažil a svoju cestu stratil.