Calo – Vízia.

Calo –  Vízia.

Každý máme svoje ťažkosti, buďme radi že máme, aké máme, ľahko môže byť o veľa horšie, je ľahké tuná zablúdiť. Žiť je veľmi náročné, ťažkostí veľa a radosti stále menej a menej, ako sa vzďaľujeme od čias, keď sme boli deti, čas neuveriteľne letí. Veď vyvíjajú sa aj problémy, ktoré sme nedokázali skrotiť, čo nie je práve najlepšie, no ale tak to je. Nič príjemné, mať problém totálny, bojovať zo všetkých síl, no nevyriešiť nič. Musíš tomu stále čeliť, rozbíjať sa o problémy, no pomôcť si nevieš, musíš to akceptovať. Je ale tvoj, je to súčasť teba, treba sa ho nebáť, dať mu jasne najavo, že ty máš iné plány. Že si rozhodnutý ho poraziť, každopádne zo všetkých síl sa pokúsiš, zadarmo mu nedáš nič. Netreba víťaziť, keď nič iné aspoň sebe dokázať, že svoju kvalitu máš a chceš sa trebárs na tom založiť, svoju dušu poladiť. Zachovať si hodnotný základ, pokúsiť sa na ňom stavať, poučiť sa aj od ostatných, pokúsiť sa byť lepší sa oplatí. Potom sa dá veľa vysvetliť, dať si právo ďalej žiť, veď v podstate, by ma bola aj škoda, predsa nie je správne dobré veci zahodiť. Je jasné, že ozaj dobré veci sa musia prebiť cez veľa ťažkostí, vtedy to treba dokázať, že za niečo stojíš a ľahko sa nevzdáš, postaviť to problémom do cesty. Keď sú problémy riadne, odpovedať niečím hodnotným, aby si mal silu ďalej žiť. Určite nie je vôbec od veci, držať sa takej idei a túžby, dať si záležať, nebyť trebárs úplne bežný, pokúsiť sa byť lepší. Vyhýbať sa chabým a zlým prejavom, ale vyložene niečo vymyslieť, skúsiť niečo dobré, mať veľký záujem, byť ozaj kvalitný, lebo tak to má byť. Svinstvo je úplne bežné, je to tuná jeden veľký bordel, Svet je desne špinavý, samé prízemné a úbohé prejavy, my ľudia sme taký, nemáme problém i tak byť spokojný. Niekedy je divné, že spokojný a s čím, nevidím nič, čo by za niečo stálo, prízemná úbohosť je podľa mňa málo. Myslím, že len hodnotné veci majú ozaj hodnotu, svinstvo je len svinstvo, na tom nie je zaujímavé nič, je to úbohé, dokonca ešte aj úplne bežné, nulové umenie. Tí bez väčšej kvality si tuším viacej veria, tí nemajú problémy, na ostatných im nezáleží, svet je taký. Dobrá vec sa ťažko presadí, dobro tu má problémy, niekedy je až na smiech. Každý sa individuálne presadzujeme, každý niečo prezentujeme, za každého hovoria skutky, nech si každý dá pred seba zrkadlo, či jeho skutky majú hodnotu. Humusu je tu dosť, taká vec podľa mňa nie je žiadne umenie, je to len úbohé a určite nič to nezlepší, nebude to isto nikomu prospešné. My ľudia, sme tuná už dosť dlhý čas, prešli sme kus cesty, len sa zdá, že nejdeme smerom hore k vyšším cieľom, držíme sa pri zemi, zdá sa že sa nič nemení. Nerešpektujeme hodnotu čo sme, že sme ľudia máme dušu, že život je veľmi cenný, mali by sme si navzájom pomáhať a hodnotné veci pohľadať, svoju dušu ladiť. Zdá sa mi, že najväčšia hybná sila je klamstvo, máme túto schopnosť, zdá sa mi, že ju ozaj využívame naplno. Mám pocit, že tu ide o to kto dokáže lepšie oklamať, akoby nič nebolo čestné, jedna veľká manipulácia a klamstvo, úplne všade. Zvykli sme si na to a ani sa nebúrime, i keď často je to pre nás, až ponižujúce a nedôstojné. No ale teda, mudrujem riadne, mudrovať je jednoduché, no tak sa musím snažiť, aby to neboli, len prázdne slová, no veď ale sám, nie som bohviečo, tak isto som, len obyčajný človek.

Ale skúsim, isto musím, cestou sa veľa naučím, dobré v sebe zúročím. To by som chcel, je to môj cieľ.

Calo - Strohý a neistý text.

Calo - Strohý a neistý text.

Chcem teraz, niečo napísať, chcem to urobiť dnes, lebo dnešný deň je zvláštny, ja už ale štandardne, vnímam málo, nemyslím si o ničom nič, ale príde mi to vzácne, že v tento dátum som sa narodil. Niečo napíšem, ale veselé to veľmi nebude, troška sa posťažujem, že ničomu nerozumiem, som úplne stratený a možno môj boj je zbytočný. Je mi ale ľúto, že som neskorej tak silno zablúdil a sám sebe ublížil, dostal som sa úplné dole. Veľmi pochybné a nepekne veci sa presadzujú proti mne, som úplné dole, všetko sa dá rešpektovať, ja žiaľ nie. No, ako to tak chodí, zbytočné sa vyhovárať, zrejme si za to môžem sám.  Mal som veľké obavy, ale takéto som to nečakal. Čo sa deje ťažké vyhodnotiť, idem z toho zošalieť, ja nemám žiadny pevný bod, mám len samé haluze a obavy, zatiaľ sa držím ešte tej nádeje, že sa to dá zvládnuť, napraviť a kvalitne žiť. Šialene bežia roky a mne sa to nepodarilo zlepšiť ani o kúsok, nevybojoval som si nič, všetko silné v plnej kráse, všetko spolu za tie dlhé roky, roky ozaj šialene a zlé, cele v plnej sile stojí proti mne. No niekedy mi je to, už aj seriózne vtipne, do čoho som sa to namočil, preboha veď toto predsa, ani nie je možné, veď som obyčajný človek, no môj život, tak to neviem, no ozaj, neviem nič. Nebezpečné to je maximálne, úplné všetko veľmi ťažké, len ja myslím stále, len na veci čo ma lákajú, veci ktoré by som teoreticky chcel získať, čo mi vadí, sám si neviem získať nič, nemôžem sa už o nič pokúsiť. Jediná šanca, že mi niekto pomôže, že dá mi najavo, že na mne je predsa  niečo hodnotné. Nemám to ale vo svojich rukách, takže žiadna sláva to nie je, veľa by som dal už len za možnosť, mať svoj osud vo svojich rukách. Je to ale ozaj šťavnaté, veľmi chutná záležitosť, schytal som to ozaj riadne, čo urobiť, tak to ma nenapadá nič, tak sa ešte skúsim zachrániť, ešte sa tuším dá, už mi s toho hrabe, nič lepšie ma však nenapadá. Šialený som býval neskutočne, cez ohromne silne šialenstvo, sa vo mne presadila dobrá túžba, práce som sa nechcel vzdať, behal som do nej, no veď úplne ako totálny blázon, aj vtedy keď som prehrával všetko, keď Svet bol pre mňa, už beznádejný, bol som dole a ani neveril, že sa to môže, ešte zmeniť. Totálne krízy boli dve, boli veľmi silné odvtedy sa pekelne bránim tretej svetovej, ta ale neustále hrozí, ak sa zlomím, zle to so mnou skonči, potom už o seba stratím záujem, už to bude jedno. Sú možne drsne veci, čo sa okolo mňa deju, javí sa mi, až neskutočné skúšať proti tomu stáť, neviem kto iný by si trúfol, ten by bol, ale ozaj trúfali, keď si verí, tak nech to urobí, ak to nie je reálne zbytočne sa o tom baviť. Mať silnú túžbu, zo všetkých síl sa o ňu snažiť a nezaznamenať ani malí úspech, dostavať ozaj silné rany, tak to ozaj sklame a intenzívne to bolí. Som dole, pokoj a prehľad s akým mi to ľudia robia, vyzerá ozaj zlovestne. V ohrození a nebezpeční ktoré vnímam, ak sa deje, tak zázrak, ak to ustojím. Som silno ponížený, stáva sa mi to bežne. Som silno zamotaný, silno pomýlený, je to pre mňa veľmi náročné, je to suverénne, snažím sa, ale neviem ani, či mám šancu. Ťahá ma to celého do akéhosi stavu neskutočná a nereálna, nerozumiem ničomu. Je tomu tak, už veľmi dlho a nezískal som nič, ani cez enormnú snahu, šancu mám dosť malú, podľa skúsenosti asi žiadnu.

Je to aj hlúpe, no budem musieť. Treba ísť do posledného nádychu.

Calo – Pokus.

Calo –  Pokus.

Píšem dokola to isté, neviem od toho, ale uhnúť. Aspoň sa pokúšam, dať  niečo dokopy, realizovať sa troška. Trocha som sa zamotal, ale vnímam to silno, tak sa posnažím a zlepím tento text, veď v postate o nič nejde, to že to niekto bude vedieť nevadí, keď je to tak, tak čo narobím, i keď píšem takto, myslím že som celkom veselý, nervozitu nemám rád, nerád som nepríjemný. Moje problémy sú moje a tie si riešim sám, nechcem to iným dávať najavo, snažím sa byť kľudný. Čo som to preboha vymyslel, veď toto ma isto zničí. Neviem či táto šialenosť vznikla v mojej hlave, ja v podstate nič neviem. Keď robím čokoľvek som zbytočne výrazný, cítim potrebu sa realizovať. Niekedy mi to však vadí, lebo som trápny, inak však neviem, druhá možnosť je potom nerobiť nič a to mi nesedí, asi lepšie troška sa prinajhoršom strápniť. Napadlo ma hlavne, moje tancovanie, príliš teatrálne, inak ale neviem a zabaviť sa na tom viem celkom slušne, nejako podľahnem vždy, keď je to troška možné, vždy to tak dopadne na všetko sa musím vykašlať, no ozaj ma to baví. Som bežný chalan, ale zažil som svoje, cez neuveriteľné veci snažím sa nebáť, nechcem sa len tak dať, túžim ísť ďalej. Istá teoretická šanca ešte je, ale je to brutálne. Snažím sa ustáť, ale pomôcť si neviem, získať si nedokážem nič. „Všetci si musíme pichnúť injekciu dobra a kráčať po púšti k najbližšej oáze“, tento výrok ma kedysi dosť oslovil, nevedel som, že v tom budem tak drsne žiť, nechcem si všetko rozbiť. Chcem byť konštruktívny, ísť zmene v ústrety, i keď už je to až hlúpe a asi naivne, len životná matematika je drsná, nechcem všetko stratiť. Preto sa stále dokola snažím, i keď sa cítim už ako úplný debil, snažím sa zachrániť čo sa dá.  Desí ma, že dlhé roky veľkej driny, otočia sa proti mne a bude mi stých rokov len zle, ono to tak vyzerá, no to bude paráda, evidentne, dojebal som si to tu celkom slušne, ozaj výkon, sem sa dostať, takto sa odpísať. Tento text je dnes čistá drina, ľahkosť úplne že žiadna, moc mi to nepáli, ale nechám to tak, dotiahnem to dokonca, hodím to aj sem, každý text nejaký je, dnes je to dosť trápenie. Ale ja to tak robím, dám dokopy text a hneď ide sem, chcem aby to bolo troska surové a priame. Dnes som na blog hodil fotky, no a chcem napísať ešte toto, napísať  jeden text, bolo dnes mojim cieľom, tak bude taký, aký bude, niečo predsa aj tak vyjadrím, pekne sa tu potrápim. Som až troška prekvapený, ale som tomu aj veľmi rád, že som začal písať celkom intenzívne na blog. Nezvykol som písať, toto ma teší, že sa snažím, už som niečo popísal, som rád, že skúšam a niečo píšem, tým pádom mám celkom slušný a aktívny blog.  Som rád, že ho mám, je to dobrá vec, mám tu svoje veci,  je super venovať sa tvorivej činnosti a snažiť sa vyjadrovať. Teraz som napísal dosť takýchto textov, tie pod prezývkou Calo, čo sú v podstate hole texty, teraz mi sedí také písanie, keď sa dá, snažím sa o jemný rým, som skorej vecný. Píšem všeličo, ale niečo vnímam, asi to ozaj nie je, len tak, niečo sa stalo, niečo sa deje, tak som v tom, že to nie je, len čisté blúznenie, ale že ozaj niečo nie je v poriadku. Je to pre mňa absolútny problém, v hre je celá moja existencia, to mi ozaj nie je jedno, ide mi o všetko.

Tak hotovo, potrápil som sa slušne, každý text je nejaký.

Prízemná

Ja, -0.  Skúsil som teraz.

Prízemná  :

Čo by som dnes, mohol pekné urobiť, no dnes určite nič, nabudúce, keď bude lepšia klíma. Keď nebudú všetci súperi a nebudem, len čisto šialený. Temnota za mnou prišla už dávno, hovorí mi kámo, troška sme sa spriatelili, veď všetko má svoj pekný rozmer, ešte žijem, tým pádom ešte dýcham, určite ma nedusí pýcha, ale skorej skromnosť. Tej nie je nikdy dosť, nie som žiadne arogantné hovädo. I keby sa darilo, ja by som sa nenechal pokaziť, potrebujem podľa niečoho žiť, svoj svet si obhájiť, no a jednoduché, to na tom svete nie je. Nemusím sa mať najlepšie na svete, ale treba sa pokúsiť, byť najlepší na svete, to sa stačí len pokúsiť, je skoro nemožné aj byť, sú aj taký, ktorým sa dá jedine vyrovnať, lebo už nie je viac. Myslím, že viem čo je to pokora, učím sa to stále dookola, život ma k tomu vyzval. Inak sa nedalo, keď som nechcel rezignovať natrvalo, no to sa mi nechce ani teraz, ale je čim ďalej tým ťažšie, sa presadiť, ono sa to stále kopí. Súperí mi našťastie hlavne svinstvo, tak to tuná funguje, ukážem ti, kam až vedie králičia nora. Ja som tiež nejaké pilulky požral, jedna bola možno taká, to som ale nevedel, dosť som naletel. Keby som vedel, tak to by som si rozmyslel a už nikam neprišiel, samozrejme. Často hodím všetko za hlavu, iné východisko často Nevidím, aspoň sa troška zabavím, to občas treba. No a hlavne sa nebáť, keď vyzvali práve teba. Treba byť dobrý, nebolo by od veci, niekedy si baterky dobiť, no ale každopádne s pánom bohom, viem čo je to pozrieť sa na dno, pekne sa tam obúchať. Život je aj taký, nie vždy sa nám páči, chcem sa ešte pokúsiť, presadiť si to, že mi na tom ozaj záleží.

Snažím sa vzdorovať, problémom sa nepoddať, ísť svojou cestou, pomalým tempom, vážiť každý krok, nepadnúť z nôh. Prajem pekný deň.

Calo – O čo tuna ide.

Calo –  O čo tuná ide.

Niekto asi, na tomto svete vie čarovať, taký nechce zadarmo, nič darovať. Žeby chodili po svete čarodejníci, všetci spokojný, ja neviem čomu veriť, niečomu však musím čeliť, niečo málo som aj videl, ozaj neviem o čo ide. Našťastie som videl, len troška, čo to bolo neviem, Ja ale, ani nič nechcem, no od tohto radšej pokoj. Som v tom, ale až po uši, no hrôza pokiaľ zaprší, no to by bolo ťažké, už si neviem a pomaly ani nechcem predstaviť, ešte že ma držia pri zemi. Niekto tu však isto niečo vie, niečo zvláštne, čo ma nejakú čarovnú moc, pre mňa je teraz i malo moc. S málom však spokojný, byť nechcem, naj niečo v strede, niečo bez problémov, no samozrejme, že tak bude. Asi ma to v prvom rade zničí a bude to troška jedno. No bože ak sa stane, chcem mať pokoj, potom už je všetko troška jedno, potom jedine čas a kľud. Načo z peknej veci robiť humus, to môžem byť bez. Neviem prečo má zmysel stále dokola vyrábať problémy, mne už stačí keď sa dá žiť, hrozí mi slušný humus, prečo nestačí nič, veď to sa takto nedá, no mám smolu, tak keď nič , tak nič a nie takýto hnus.  Nemám v rukách žiadnu moc, som odkázaný, len na pomoc, čo vôbec nie je ideál, z toho sa isto nedá tešiť, teraz isto nie. Vidím šancu, ale nemám schopnosť v hre je, aj riadna podlosť, čo už teraz, má na mňa vplyv. Takto mi to ale nesedí, na toto som ale dosť prikrátky, tak že mňa nerešpektovať ani troška, hej som už troska. Nič nemám vo svojich rukách, môžem sa len báť, vyzerá to ozaj hnusne, že tie roky veľkej driny, otočia sa proti mne, zo všetkého tohto mi je ozaj zle, večne sa ale nedá proti tomu stáť, veď už je to šialené,  už by som, ani nemal. Po tom, čo som všetko už zažil, je povinnosť na ne kašlať, jednoduché to však nie je, na víťazstvo už, ale nie je šanca, aspoň to tak úplne vyzerá, stále ale verím, ale ak by bola šanca, nemal by som súhlasiť, so žiadnou by som si už ani nemal začať, ak sú mi drahé zbytky cti. Čo ak, viem aj ja čarovať, no to by bolo vtipné, veď ledva ustojím. Len niečo počujem, čo mi robí veľké problémy, teraz občas povie niečo pekné, čo je zvláštne, lebo užil som si svoje a isto ešte užijem. Takto, to ale, ani nie je príjemné, veď mi hrozí len krach a ani to sa nedá počúvať. Ponižujúci zážitok je pre mňa bežný, i keď neprijateľný, dlhé roky bojujem, ale nepohol som stým, ani o centimeter. Všetko tlačím pred sebou, 12 rokov desu a hrôzy, nevybojoval som si nič, som v tých istých sračkách celý, až po uši, úspech žiadny. Neprajem Vám, ale nič zlé, lebo to by sa stalo určite mne a je Vás veľa, že úplne všetci, tak sa nedá nič robiť. Počujem hlas, ten je ku mne dosť drsný, Ja sa liečim, ale je ozaj divný, som v tom, že to niekto je, no ale takúto vec nechápem, robí si, že úplné čo chce. Keď chce stíchne, keď chce hučí, hovorí mi, len presne, čo chce, nechápem ako to dokáže. S toho sa, ale liečim, ale myslím si, že je ten hlas skutočný, chcel by som, aby nebol, stým by som si poradil.

No som oklamaný a jebem na to, vypisujem, už fakt pičoviny.